Medveď hnedý
Medveď hnedý (Ursus arctos)
Medveď hnedý je chráneným druhom živočícha európskeho významu a patrí medzi pôvodné a prirodzene sa vyskytujúce druhy našej fauny.
Za manažment a ochranu medveďa hnedého vo voľnej prírody zodpovedá Ministerstvo životného prostredia SR a Štátna ochrana prírody SR. Aj z toho dôvodu, práve Štátna ochrana prírody SR realizuje projekt zameraný na výskum a ochranu veľkých šeliem a zároveň kvôli prevencii vzniku škôd a zlepšeniu verejnej mienky voči medveďovi zriadila Zásahový tím pre medveďa hnedého.
Rôzny uhol pohľadu a rôzne názory verejnosti na medveďa hnedého vyvolávajú vo verejnosti aj rozporuplné stanoviská a návrhy na spôsob jeho manažmentu.
Keďže na internete a sociálnych sieťach je možné v súčasnosti nájsť rôzne nepravdivé, zavádzajúce a negatívne informácie a reakcie, na týchto stránkach môžete nájsť reálne skutočnosti a fakty.
Zásahový tím pre medveďa hnedého sa venuje informovanosti obyvateľstva, prevencii, osvete, minimalizácii rizík, predchádzaniu možných konfliktných situácií a škôd spôsobených medveďom hnedým. Zásahový tím so samosprávou prioritne rieši zabezpečenia komunálneho odpadu, prevenciu, bezpečnosť obyvateľov. Samosprávam a podnikateľským subjektom poskytuje konzultácie a odborné poradenstvo k zabezpečeniu odpadov a k problematike odpadového hospodárstva. Fyzickým osobám, chovateľom, včelárom a pestovateľom poskytuje poradenstvo a odbornú pomoc pri zabezpečovaní majetku pred prístupom medveďa za účelom predchádzať škodám, ktoré by mohol medveď spôsobiť.
Členovia Zásahového tímu pre medveďa hnedého nie sú členmi žiadnych mimovládnych organizácií a sú profesionálni zamestnanci ŠOP SR.
Činnosť Zásahového tímu pre medveďa hnedého je financovaná najmä z projektu Európskej únie Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku. Náklady na jeho činnosť za obdobie rokov 2015 až 2020 boli približne vo výške 192 tisíc eur a zahŕňali predovšetkým mzdy, pohonné hmoty a nevyhnutné materiálne vybavenie.
ŠOP SR v rámci realizácie projektu "Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku", financovaného zo zdrojov Európskej únie uzatvorila s Prírodovedeckou fakultou UK v Prahe zmluvu o dielo, ktorej predmetom je vykonanie nasledovného diela: "Vypracovanie štúdií odhadu početnosti chránených druhov veľkých šeliem (vlk dravý, rys ostrovid a medveď hnedý) a vypracovanie štúdie stupňa hybridizácie vlka dravého s príbuznými druhmi živočíchov (šakal zlatý, pes domáci) analýzou DNA."
Celková suma za toto dielo predstavuje spolu 343 920,00 EUR s DPH. Suma za zber vzoriek trusu a analýzy DNA medveďa hnedého je z toho 228 432 EUR.
Vzorky zbierali hlavne zamestnanci ŠOP SR, v spolupráci s dobrovoľníkmi z mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa ochranou veľkých šeliem. Všetky osoby podieľajúce sa na zbere vzoriek prešli riadnym zaškolovacím procesom.
Zber vzoriek prebiehal v dvoch fázach od 1. septembra 2019 do 30. apríla 2020 a od 1. septembra 2020 do 30. apríla 2021.
V uvedenom období sa vzorky zbierajú z toho dôvodu, aby bol vylúčený prírastok mláďat. Populácia medveďa tak bola uzatvorená čo znamená, že sa od začiatku zbierali vzorky všetkých vekových kategórií (tohoročné medvieďatá v jeseni, dospievajúce a dospelé jedince). Zber bol ukončený k 30.4. nasledujúceho roka, t j. vtedy, keď novonarodené medvieďatá v zime (január, február) sú ešte stále v brlohoch alebo v ich blízkosti. Z týchto novonarodených mláďat sa už vzorky nesmú zbierať pretože by bol do zberu zahrnutý prírastok z dvoch rokov, čo by nesplnilo podmienku uzavretej populácie.
Medvede sa často v zime pohybujú, všetky nebrložia alebo brloženie prerušia na krátky čas a potom znovu zaľahnú. Zimný zamrznutý trus je veľmi vhodný na izoláciu DNA, pretože v zamrznutom truse sa lepšie a dlhšie uchováva DNA ako v truse zozbieranom v teplej časti roka.
Jún
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.