Vedecká konferencia

Vedecká konferencia ŠOP SR

Vedecká konferencia Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) je zameraná na propagáciu vedecko-výskumných aktivít v oblasti ochrany prírody. Cieľom konferencie je prezentácia vedecko-výskumných aktivít ŠOP SR a ďalších inštitúcií (ústavy SAV, univerzity, výskumné centrá a pod.) so zameraním na chránené územia, chránené druhy a biotopy; ako aj prezentácia pracovísk ŠOP SR a propagácia vzájomnej spolupráce.

Podrobnosti sú zverejnené na stránke konferencie: http://www.sopsr.sk/vedeckakonferencia

Úvodný ročník 2021

24. novembra ŠOP SR zorganizovala v spolupráci s ďalšími odbornými inštitúciami zaoberajúcich sa témou ochrany prírody prvý ročník Vedeckej konferencie. Konferencia pozostávala z 18 príspevkov, pričom účasť presiahla 170 prihlásených hostí. Z dôvodu protipandemických opatrení sa konferencia uskutočnila online.

Konferencia bola obsahovo rozdelená do štyroch tematických sekcií – anorganická, botanická, lesnícka a zoologická sekcia. Súčasné výzvy v ochrane prírody sa pokúsil v úvodnej prednáške priblížiť Peter Urban z Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zdôraznil potrebu správnej komunikácie s verejnosťou a dôležitosť environmentálnej výchovy mladej generácie. Kľúčovú úlohu vidí v spolupráci vedy a výskumu s ochranárskou praxou ako aj prepojenie výučby s praktickou ochranou prírody.

V anorganickej sekcii sa odborní zamestnanci ŠOP SR venovali problematike mapovania krasových závrtov ako aj unikátnemu sfarbeniu kvapľov v modrej jaskyni v Malužinej. Botanická sekcia predstavila štúdiu o rozšírení sklenobyle bezlistej v Belianskych Tatrách, teplomilné dubiny na Slovensku ako aj využitie programu NaturaSat v monitoringu biotopov NATURA 2000. Lesnícka sekcia priniesla príspevok o prirodzenom drevinovom zložení lesov na Slovensku a otvorila aj dnes veľmi aktuálnu tému bilancie uhlíka v postihnutých smrekových ekosystémoch Vysokých Tatier. Dve prednášky s tematikou hlucháňa hôrneho prirodzene prepojili lesnícku sekciu z pohľadu zlepšovania biotopov hlucháňa lesníckymi opatreniami so zoologickým pohľadom, ktorý priblížil spôsoby telemetrie tohto kriticky ohrozeného druhu. Záver konferencie patril zoológom. Tematika veľkých šeliem a možnosti ich ochrany a správneho manažmentu bola predstavená v prednáškach o populácii rysa ostrovida a potravnej ekológii medveďa hnedého. Priestor dostali aj menej popularizované druhy akými je raniak obrovský, endemická kobylka či korytnačka močiarna.

Popri odborných zamestnancoch ŠOP SR sa konferencie zúčastnili zástupcovia univerzít a Slovenskej akadémie vied. Ako uviedol predseda vedeckého výboru konferencie Michal Adamec: „Pilotný ročník poukázal na dôležitosť spolupráce s vedeckými inštitúciami ako aj na potrebu užšieho prepojenia medzi jednotlivými odbormi navzájom. Verím, že sa aj vďaka takýmto podujatiam podarí identifikované problémy ochrany prírody posunúť ďalej a hľadať priestor na ich riešenie.“

Správa je spracovaná aj v Aktualitách s obrazovou prílohou na tomto linku

Vedecké príspevky, ktoré odzneli na Vedeckej konferencii v roku 2021 sú publikované v Supplemente vedeckého časopisu Ochrana prírody formou rozšírených abstraktov. Supplement môžete stiahnuť tu: [pozri pdf]

Vedecký časopis Ochrana prírody je zameraný najmä na publikovanie pôvodných vedeckých a odborných prác, recenzií a krátkych správ z oblasti ochrany prírody a krajiny, resp. z ochranárskej biológie, prioritne na Slovensku. Vychádza 2 krát ročne. V prípade záujmu je možnosť publikovania vedeckých alebo odborných príspevkov.

Štátna ochrana prírody SR zároveň ponúka všetkým vedeckým pracovníkom z oblasti ochrany prírody možnosť publikovania príspevkov aj v časopise Chránené územia Slovenska.

Centrálna evidencia
majetku

January

1.1. Vznik Správy slovenských jaskýň (1970) - Ako samostatná organizácia bola Správa slovenských jaskýň založená v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1981 bola zlúčená s úsekom ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave čím vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody. Ako samostatná organizácia bola obnovená v roku 1990. Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.

16.1. Vyhlásenie Pieninského národného parku (1967) - nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.

18.1. Vyhlásenie Národného parku Malá Fatra (1988) - Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.

18.1. Vyhlásenie Národného parku Slovenský raj (1988) - Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.

27.1. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (1989) - Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha.

Počuli ste, že...

svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.

motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.

vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.

až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.

Vedecká konferencia