Dohovory čiastočne súvisiace s ochranou prírody
Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier:
Podpis: 17. 3. 1992 v Helsinkách
V SR účinný od: 5. 10. 1999
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí slovenskej republiky č. 358/2002 Z. z. (Čiastka 148) - Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier
Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja:
Podpis: 29. 6. 1994 v Sofii
V SR účinný od: 22. 10. 1998
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 356/2002 Z. z. (Čiastka 148) - Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja
Európsky dohovor o krajine:
Podpis: 20. 10. 2000 vo Florencii
SR podpísala: 30.5.2005
V SR účinný od: 01.12.2005
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 515/2005 Z. z. (Čiastka 210) - Európsky dohovor o krajine
Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb:
Podpis: 2. 12. 1946 vo Washingtone
V SR účinný od: 22. 3. 2005
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 263/2005 Z. z. (Čiastka 114) - Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb
Zmluva o Antarktíde
Popis: 1. 12. 1959 vo Washingtone
V SR účinná od: 14. 6. 1962
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 76/1962 Zb. (Čiastka 40) o Zmluve o Antarktíde
- prvá zmluva v histórii vzťahujúca sa na celý kontinent, ktorý sa v záujme vedy a pokroku celého ľudstva môže podľa Zmluvy využívať len na mierové účely a na slobodný vedecký výskum s podporou medzinárodnej spolupráce
- územné vymedzenie platnosti zmluvy určené južne od 60. rovnobežky južnej zemepisnej šírky, vrátane plávajúcich ľadovcov
Povinnosti zmluvných strán:
- neuskutočňovať v Antarktíde akékoľvek aktivity vojenského charakteru, jadrové výbuchy, ako aj zneškodňovanie rádioaktívneho odpadu
- chrániť a uchovávať biotické zdroje Antarktídy (článok 9)
- podporovať vedecké bádanie a medzinárodnú vedeckú spoluprácu na jej území a vyjadrovať sa k otázkam týkajúcim sa výkonu jurisdikcie v Antarktíde
- informovať sa vzájomne o plánoch vedeckých práv v Antarktíde, vymieňať si údaje a výsledky vedeckých pozorovaní, zabezpečiť k nim voľný prístup a tiež umožniť výmenu vedeckého personálu medzi výpravami a stanicami
- dodržiavať oznamovaciu povinnosť voči ostatným zmluvným stranám o všetkých výpravách, staniciach a o každom vojenskom personáli či vybavení určenom na vyslanie do Antarktídy
April
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.