Vedenie ŠOP SR
RNDr. Dušan Karaska
Generálny riaditeľ ŠOP SR
Do funkcie generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR bol vymenovaný, na základe výsledku výberového konania, ministrom životného prostredia Jánom Budajom koncom septembra 2020. Predtým pôsobil ako riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v Námestove, ale aj ako riaditeľ Oravského múzea. Má dlhoročné skúsenosti s manažovaním ochranárskych projektov, prácou v štátnej správe, ako aj s činnosťou v mimovládnych organizáciách. Dušan Karaska vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Doposiaľ publikoval viac než 300 odborných a populárnych článkov na tému zoológie a ochrany prírody. Je aktívnym ornitológom a dlhoročným členom viacerých ornitologických organizácií nielen na Slovensku, ale i v Čechách.
Jeho cieľom na pozícii generálneho riaditeľa ŠOP SR je zrealizovať systémové zmeny v organizácii, ktoré by pomohli k lepšej ochrane prírody. V jeho záujme je zároveň korektná spolupráca so všetkými relevantnými subjektami, a to od samospráv cez vzdelávacie inštitúcie až po environmentálne občianske združenia a majiteľov pozemkov v chránených územiach.
Mgr. Daniel Baláž
Námestník generálneho riaditeľa pre projekty
V organizácii pôsobí od roku 1994, kedy počas výkonu civilnej služby rozbiehal opätovné vydávanie odborného časopisu Chránené územia Slovenska. V roku 1995 prešiel na pozíciu botanik vtedy ešte v Centre ochrany prírody a krajiny SAŽP v Banskej Bystrici. Od roku 2000, kedy vznikla Štátna ochrana prírody SR, zastával pozíciu vedúceho Odboru dokumentácie, informatiky a monitoringu, neskôr vedúceho Centra NATURA 2000. Od roku 2006 bol námestníkom pre medzinárodnú spoluprácu a EÚ. Popri zamestnaní sa venoval aj projektovej činnosti v oblasti ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva na úrovni samospráv a neziskových organizácií a tieto skúsenosti zúročil aj v zamestnaní, kde od roku 2008 v súvislosti s rozbehom štrukturálnych fondov začal pracovať na pozícii vedúceho Odboru prípravy projektov a environmentálnej výchovy, neskôr riaditeľa Sekcie projektov a námestníka GR pre projekty.
Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave so zameraním na ochranu životného prostredia, kde po ukončení vzdelania pôsobil na pozícii asistenta, neskôr učiteľa v predmetoch ochrana rastlín, manažment rastlinných spoločenstiev, biomonitoring a vegetačné mapovanie.
November
9.11. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Záhorie (1988) - bola zriadená Vyhláškou MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. Chránená krajinná oblasť Záhorie je prvá nížinná chránená krajinná oblasť na Slovensku. Nachádza sa v neoficiálnom administratívnom obvode Záhorie na západnom Slovensku. Rozloha chránenej oblasti je 275,22 km? a je rozdelená na dve časti, západnú a severovýchodnú.
10.11. Vyhlásenie bilaterálnej SK-PL biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1992) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
17.11. Zápis Jaskýň Demänovskej doliny do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2006) - v rámci napĺňania záväzkov Ramsarského dohovoru o mokradiach, bolo do zoznamu zapísaných 14 mokraďových lokalít na Slovensku. Dve z týchto lokalít reprezentujú podzemné mokrade - Jaskyňa Domica a Jaskyne Demänovskej doliny (zapísané do zoznamu 17.11.2006). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
21.11. Objavenie Gombaseckej jaskyne (1951) - jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.