Vedenie ŠOP SR
RNDr. Dušan Karaska
Generálny riaditeľ ŠOP SR
Do funkcie generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR bol vymenovaný, na základe výsledku výberového konania, ministrom životného prostredia Jánom Budajom koncom septembra 2020. Predtým pôsobil ako riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v Námestove, ale aj ako riaditeľ Oravského múzea. Má dlhoročné skúsenosti s manažovaním ochranárskych projektov, prácou v štátnej správe, ako aj s činnosťou v mimovládnych organizáciách. Dušan Karaska vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Doposiaľ publikoval viac než 300 odborných a populárnych článkov na tému zoológie a ochrany prírody. Je aktívnym ornitológom a dlhoročným členom viacerých ornitologických organizácií nielen na Slovensku, ale i v Čechách.
Jeho cieľom na pozícii generálneho riaditeľa ŠOP SR je zrealizovať systémové zmeny v organizácii, ktoré by pomohli k lepšej ochrane prírody. V jeho záujme je zároveň korektná spolupráca so všetkými relevantnými subjektami, a to od samospráv cez vzdelávacie inštitúcie až po environmentálne občianske združenia a majiteľov pozemkov v chránených územiach.
Mgr. Karol Pepich
Námestník generálneho riaditeľa pre ochranu prírody a krajiny
Do funkcie námestníka generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR bol dočasne ustanovený 18.11.2020. Predtým pôsobil ako riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Ochranársku prácu začal v roku 2000 ako zoológ na Správe CHKO Východné Karpaty v Humennom. Karol Pepich vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v odbore Antropológia a zoológia. Už 20 rokov sa snaží skĺbiť ochranu prírody, tradície, špecifiká regiónu a jeho trvalo udržateľný rozvoj, k čomu vedú spolu so svojou manželkou Martinou aj ich štyri deti.
Jeho úloha vo vedení ŠOP SR je pripraviť a naštartovať reformu organizácie. Je ňou právna subjektivita pre správy chránených krajinných oblastí, národných parkov, Regionálne centrum ochrany prírody v Prešove a Správu slovenských jaskýň.
Mgr. Daniel Baláž
Námestník generálneho riaditeľa pre projekty
V organizácii pôsobí od roku 1994, kedy počas výkonu civilnej služby rozbiehal opätovné vydávanie odborného časopisu Chránené územia Slovenska. V roku 1995 prešiel na pozíciu botanik vtedy ešte v Centre ochrany prírody a krajiny SAŽP v Banskej Bystrici. Od roku 2000, kedy vznikla Štátna ochrana prírody SR, zastával pozíciu vedúceho Odboru dokumentácie, informatiky a monitoringu, neskôr vedúceho Centra NATURA 2000. Od roku 2006 bol námestníkom pre medzinárodnú spoluprácu a EÚ. Popri zamestnaní sa venoval aj projektovej činnosti v oblasti ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva na úrovni samospráv a neziskových organizácií a tieto skúsenosti zúročil aj v zamestnaní, kde od roku 2008 v súvislosti s rozbehom štrukturálnych fondov začal pracovať na pozícii vedúceho Odboru prípravy projektov a environmentálnej výchovy, neskôr riaditeľa Sekcie projektov a námestníka GR pre projekty.
Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave so zameraním na ochranu životného prostredia, kde po ukončení vzdelania pôsobil na pozícii asistenta, neskôr učiteľa v predmetoch ochrana rastlín, manažment rastlinných spoločenstiev, biomonitoring a vegetačné mapovanie.
Jún
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.