Jedinečnú geologickú a geomorfologickú stavbu tohto územia vytvorila v mladších treťohorách (pred 13 – 15 miliónmi rokov) sopečná činnosť. Rozsiahle sopečné pohorie Poľany je súčasťou karpatského oblúka a patrí medzi najzachovalejšie neaktívne sopky v Európe. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n. m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov. Kóta Hrb (1255 m n. m.), ktorá sa nachádza na jej severnom okraji Ľubietovského Vepra je geografickým stredom Slovenska.
Pre jej výnimočnú krajinnú štruktúru a udržiavanie tradičných hodnôt v území pristúpila CHKO-BR Poľana v roku 1990 k plneniu UNESCO Programu Človek a biosféra. Celková výmera BR Poľana v súčasnosti predstavuje rozlohu 24 158.23 ha.
Územie je významné z hľadiska ochrany biologickej diverzity. Bolo tu identifikovaných približne 1 220 druhov vyšších rastlín, z ktorých je 80 chránených. V území sa vyskytuje tiež 390 druhov húb, 160 druhov lišajníkov a 130 druhov machov. Fauna je zastúpená 278 druhmi stavovcov, z ktorých je 222 chránených, dominujú najmä vtáky a cicavce. Medzi bezstavovcami sa nájdu mnohé karpatské endemity.
BR Poľana dnes patrí medzi svetovú špičku v manažovaní biosférických rezervácií vo svete. V roku 2017 bola riaditeľka Správy CHKO Poľana Ing. V. Fabriciusová PhD. ocenená Medzinárodnou koordinačnou radou, ktorá jej na svojom zasadnutí v Paríži odovzdala Cenu Michela Batissa.
Územie biosférickej rezervácie Poľana patrilo do r. 2014 medzi najmenej urbanizované chránené územia na Slovensku. Nachádzali sa tu iba osady Iviny, Snohy a Vrchslatina s typickým lazníckym osídlením. Od roku 2016 sa do prechodnej zóny zaradili aj Hriňovské lazy. Mozaikovitú štruktúru krajiny vytvárajú pásové oráčiny, striedajúce sa s lúkami a pasienkami na bývalých poliach, preklenuté medzami, miestami zarastenými šípkami, trnkami a divými čerešňami. V tomto území sa na poľnohospodárske práce dodnes používajú kone a tradičné poľnohospodárske nástroje. Neopakovateľný krajinný ráz dotvárajú tradičné drevenice, senníky, zemiakové pivničky, drevené maľované kríže a zachované tradície ľudovej tvorby.
Z hľadiska turistického ruchu patrí Poľana medzi atraktívne, ale pomerne málo poznané regióny. Región Podpoľanie nemá presne vymedzené geografické ani administratívno-právne hranice. Nazýva sa tak územie, ktorému dominuje horský masív Poľana, ale ku ktorému nerozlučne patria podhorské dediny a mestečká na jej úpätí, akoby položené v náručí Poľany. Spolu vytvárajú jeden harmonický celok. V blízkom okolí biosferickej rezervácie sa nachádzajú mestá Hriňová a Detva, či obce Dúbravy, Očová, Hrochoť, Ľubietová, Strelníky, Povrazník, Osrblie, Sihla. Ich rázovitý charakter a zaujímavá história ponúkajú návštevníkom množstvo kultúrnych ale aj športových podujatí.
Kto navštívil Podpoľanie, vždy rád nájde cestu späť, aby čerpal energiu z rázovitého kraja, ktorý je od nepamäti symbolom majestátnosti a hrdosti.
18.9. Svetový deň monitoringu vody
22.9. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy (1979) - Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom a západnom Slovensku, zasahuje do okresov Banská Štiavnica, Krupina, Levice, Zvolen, Žarnovica a Žiar nad Hronom. Bola vyhlásená 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Jej cieľom je ochrana širšieho zázemia Banskej Štiavnice.
23.9. Vyhlásenie Národného parku Muránska planina (1997)
Vyhlásenie Národného parku Poloniny (1997)
24.9. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava (1979)
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.