SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire)
Je iniciatívou Európskej komisie s cieľom vytvoriť európsky legislatívny rámec potrebný na vybudovanie európskej infraštruktúry priestorových informácií. Smernica stanovuje všeobecné pravidlá na vybudovanie tejto infraštruktúry predovšetkým na podporu politík s dopadom na životné prostredie. Hlavným cieľom INSPIRE je zabezpečiť sprístupnenie veľkého množstva kvalitných a štandardizovaných priestorových informácií na úrovni EÚ a na všetkých úrovniach členských štátov.
Základné princípy INSPIRE:
- údaje sú zbierané iba raz a na takej úrovni kde sa to deje najefektívnejšie možnosť bezproblémovo kombinovať priestorové údaje z rôznych zdrojov a zdieľať ich medzi mnohými užívateľmi a aplikáciami
- priestorové údaje vytvárané na jednej úrovni štátnej správy a používané ďalšími úrovňami
- priestorové údaje budú dostupné za podmienok, ktoré nebudú obmedzovať ich rozsiahle používanie
- jednoduchšie vyhľadávanie dostupných priestorových údajov, vyhodnotenie vhodnosti ich použitia na daný účel a sprístupnenie informácie za akých podmienok je možné tieto údaje použiť
Smernica INSPIRE - [pozri pdf]
Smernica bola transponovaná do národnej legislatívy do Zákona č. 3/2010 Z.z. NR SR o Národnej infraštruktúre pre priestorové informácie (Zákon o NIPI) a jeho vyhlášky.
Zákon o NIPI - [pozri pdf, Zákon č. 3/2009 Z.z. Národnej infraštruktúre pre priestorové informácie v znení neskorších predpisov]
Národná stránka o smernici INSPIRE a jej transpozícií do národnej legislatívy zákona o NIPI je na adrese http://inspire.gov.sk/. Na tejto stránke sa nachádzajú aj najnovšie informácie o aktuálnom stave implementácie smernice na Slovensku a najnovšie verzie dátových špecifikácií a Štátna ochrana prírody SR je zodpovedná za dáta z 5 tém smernice . Dátové špecifikácie pre jednotlivé témy smernice INSPIRE sa ešte vyvíjajú. V súčasnosti sú ukončené dátové špecifikácie pre témy Prílohy I.
Príloha I
9. Chránené územia - [pozri pdf]
Príloha III
7. Zariadenia na monitorovanie životného prostredia
17. Biogeografické regióny
18. Habitaty a biotopy
19. Výskyt druhov
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.