Konferencia Sprístupnené jaskyne na Slovensku

Pri príležitosti 55. výročia Správy slovenských jaskýň, 30. výročia zápisu jaskýň Slovenského krasu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a 25. výročia vzniku Štátnej ochrany prírody SR sa uskutočnila konferencia Sprístupnené jaskyne na Slovensku dňa 5. novembra 2025 v Cikkerovej sieni Radnice mesta Banská Bystrica.

Podujatie pripravila a zrealizovala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) spolu so Správou slovenských jaskýň (SSJ), ktorá je jej organizačnou zložkou.

Hlavná grafika konferencie Sprístupnené jaskyne na Slovensku, používaná počas projekcie a sprievodných materiálov. Obsahuje logá Ministerstva životného prostredia SR, Štátnej ochrany prírody SR a Správy slovenských jaskýň, fotografie slovenských jaskýň v kruhových rámikoch a text o 25. výročí ŠOP SR, 30. výročí zápisu jaskýň Slovenského krasu do zoznamu UNESCO a 55. výročí Správy slovenských jaskýň.
Hlavná grafika konferencie Sprístupnené jaskyne na Slovensku – vizuál použitý pri projekcii počas podujatia a v sprievodných materiáloch k jubileám

 

Naše jaskyne už takmer dve storočia priťahujú pozornosť vedcov, turistov i milovníkov prírody. Sú súčasťou našej identity aj medzinárodného dedičstva. Ich krása a tajomstvo vytvárajú most medzi vedou, zážitkom a ochranou prírody, ktorý si zaslúži pozornosť aj starostlivosť pre ďalšie generácie.

Otvorenie konferencie patrilo generálnemu riaditeľovi Štátnej ochrany prírody SR Romanovi Fajthovi, ktorý vo svojich úvodných slovách pripomenul, že jaskyne patria medzi najvzácnejšie prírodné hodnoty Slovenska a preto si vyžadujú odbornú starostlivosť, systematický výskum a citlivé sprístupňovanie verejnosti. „Správa slovenských jaskýň a jej zamestnanci odvádzajú dlhodobo mimoriadne záslužnú prácu, nielen pri prevádzke jaskýň, ale aj pri ich ochrane, prezentácii a osvete,“ uviedol Fajth a poďakoval zamestnancom Správy slovenských jaskýň i všetkým, ktorí sa podieľajú na starostlivosti o krasové územia Slovenska.

Na jeho slová nadviazala Andrea Lešová, poveraná riaditeľka sekcie ochrany prírody a krajiny ŠOP SR a riadením Správy slovenských jaskýň, ktorá zdôraznila potrebu hľadania rovnováhy medzi ochranou a sprístupňovaním jaskýň: „Jaskyne sú živým systémom, ktorý reaguje na každý vonkajší podnet. Ich sprístupňovanie preto musí byť založené na vedeckým poznaním a zodpovedným prístupom. Našou úlohou je nielen ich chrániť, ale aj sprostredkovať ich hodnotu verejnosti - tak, aby sa zachovali aj pre budúce generácie.“ Zároveň vyzdvihla význam odbornej spolupráce medzi správami, ochranármi, vedcami a sprievodcami, ako aj medzinárodného prepojenia, ktoré pomáha Slovensku držať krok s najnovšími trendmi v ochrane a interpretácii krasových území.

 

Slovenské jaskyne: svet vedy, objavov a prírodného dedičstva

Účastníci konferencie predstavili jaskyne ako unikátne geosystémy, v ktorých sa spája veda, história aj zážitok z objavovania prírody. Slovensko sa vyznačuje mimoriadnou rozmanitosťou a množstvom jaskýň, známych ich je viac než osemtisíc. Správa slovenských jaskýň (SSJ) z nich trinásť sprístupňuje verejnosti. Každá z týchto jaskýň má svoj osobitý charakter, vyniká ľadovou alebo sintrovou výzdobou, výskytom jedinečných jaskynných živočíchov, či archeologickými nálezmi a stopami pravekého človeka. Spoločne patria medzi najvzácnejšie prírodné dedičstvo Slovenska.

K ich celosvetovému významu prispieva aj fakt, že jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu spolu s Dobšinskou ľadovou jaskyňou sú zapísané v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO a Demänovský jaskynný systém s jaskyňou Domicou sú súčasťou Ramsarských lokalít medzinárodného významu.

Jednou z nosných tém konferencie bol vplyv klimatickej zmeny na zaľadnené jaskyne, ako je Dobšinská ľadová jaskyňa, a potreba ich dlhodobého monitoringu z hľadiska mikroklímy. Diskutovalo sa o technickom vybavení jaskýň, ich modernizácií a prevádzkovaní, o nových formách interpretácie jaskynných hodnôt pre verejnosť, ktoré prispievajú k lepšiemu pochopeniu a ochrane tohto krehkého prostredia.

Zahraničným hosťom konferencie bol zástupca Správy jeskyní České republiky, ktorý vo svojom príspevku predstavil činnosť, prevádzku a ochranu sprístupnených jaskýň v Českej republike. Podrobnejšie sa venoval systému ich správy a prevádzky z pohľadu banského zákona a ďalších právnych predpisov. Zároveň predstavil štrnásť sprístupnených jaskýň v Českej republike, ich hlavné charakteristiky a spôsoby ochrany v rámci turistickej prevádzky.

 

Panelová diskusia: rovnováha medzi ochranou a sprístupnením

Záver konferencie patril panelovej diskusii, ktorej sa zúčastnili predstavitelia Ministerstva Cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky SR, Správy slovenských jaskýň (ŠOP SR), Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Košice Región Turizmus a Správy jěskyní Českej republiky. Diskutujúci sa zhodli, že budúcnosť sprístupnených jaskýň závisí od citlivej rovnováhy medzi ochranou, poznaním a rozvojom cestovného ruchu.

Zdôraznili potrebu prehlbovať spoluprácu medzi ochranárskymi, vedeckými, turistickými a vzdelávacími inštitúciami, rozvíjať environmentálnu výchovu a interpretáciu jaskynných hodnôt pre verejnosť, ako aj systematicky modernizovať infraštruktúru a návštevnícke zázemie jaskýň. Diskusia sa dotkla aj medzinárodného kontextu, záväzkov Slovenska v rámci UNESCO a členstva v speleologických organizáciách, ktoré posilňujú spoluprácu s európskymi partnermi v oblasti výskumu, vzdelávania a popularizácie krasových území. V rámci panelu vystúpil aj zástupca Správy jeskyní Českej republiky, ktorý porovnal podmienky prevádzkovania a ochrany jaskýň v Českej republike a na Slovensku. Jeho účasť priniesla cenné skúsenosti, informácie a inšpirácie zo spriatelenej krajiny so spoločnou speleologickou históriou a podobnými výzvami v oblasti ochrany podzemného dedičstva.

Konferencia potvrdila, že slovenské jaskyne sú nielen prírodným dedičstvom, ale aj priestorom vzdelávania, vedeckého výskumu a zodpovedného turizmu. Ich ochrana a sprístupňovanie si vyžadujú spoluprácu odborníkov, inštitúcií i verejnosti.

Len tak zostanú slovenské jaskyne živým dedičstvom – vedeckým, kultúrnym aj spoločenským.

 

Spracoval: Odbor komunikácie a propagácie, ŠOP SR