Územie sa stalo súčasťou Svetovej siete biosférických rezervácií v dvoch etapách, pričom v roku 1993 bola vyhlásená biosférická rezervácia medzi slovenskou a poľskou stranou a v roku 1998 sa k územiu pričlenila aj ukrajinská časť. Biosférická rezervácia Východné Karpaty je prvou trojstrannou cezhraničnou biosférickou rezerváciou na svete. Zahŕňa chránené územia Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Slovenskú časť reprezentuje Národný park Poloniny. Jej dominantou sú najväčšie európske komplexy pôvodných bukových pralesov, ktoré patria k najzachovalejším v Európe a sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Pýchou územia sú aj a východokarpatské horské lúky nazývané poloniny. Pralesy sú objektom rozvoja prírodného turizmu. Komunikácia a spolupráca s miestnou komunitou sú rozhodujúce pre dosiahnutie cieľov biosférickej rezervácie a ochrany prírody.
Územie slovenskej časti biosférickej rezervácie sa prekrýva s územím Národného parku Poloniny.
Poloha biosférickej rezervácie na križovatke Východných a Západných Karpát je odrazom jedinečného spektra druhov a spoločenstiev fauny a flóry. Zachovalé vegetačné bukové lesy, kosené lúky, pasienky a špeciálne horské lúky „poloniny“ predurčujú prirodzenú rozmanitosť biocenóz. Najcennejšie biotopy sú vyhlásené za národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie. Zvyšok BR (NP) je určený na ťažbu lesov, poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a poľovníctvo. Mimoriadny vedecký a ochranársky význam majú najmä východokarpatské endemity, ktorých areál celkového rozšírenia dosahuje západnú hranicu v NP Poloniny. Územie tvorí botanickú hranicu medzi horskými systémami Východných a Západných Karpát. Dominantnou a zároveň charakteristickou drevinou je buk lesný.
V roku 2010 bol oficiálne vyhlásený na území slovenskej časti biosférickej rezervácie Východné Karpaty park tmavej oblohy Poloniny. Park je najtemnejšou lokalitou Slovenska, kde si nočná obloha zachováva svoj prirodzený vzhľad.
Rozvojová funkcia biosférickej rezervácie spočíva v jedinečnom potenciály územia, ktorý bol ocenený mnohými certifikátmi a značkami. Lesy pokrývajú viac ako 90 % územia. Lesníctvo je dominantnou hospodárskou činnosťou. Prírodné hodnoty sú potenciálom cestovného ruchu.
Logistická funkcia je zabezpečená výskumom, ktorý vykonávajú odborní pracovníci zo Správy NP Poloniny a vedecké ústavy Slovenskej a Českej republiky. Inventár flóry a fauny je podstatnou súčasťou tohto výskumu. V biosférickej rezervácii je niekoľko klimatických a vodných staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu. Správa NP zabezpečuje environmentálne vzdelávanie v školách.
Autor: Mgr. Lucia Miňová
3.10. Objavenie Jaskyne Domica (1926) - Domica predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m.
4.10. Svetový deň ochrany zvierat - Prvýkrát bol oslavovaný v roku 1931 vo Florencii počas stretnutia ekológov. Tento deň bol vybraný, pretože naň pripadá sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom zvierat a je patrónom zvierat a ekológov.
10.10. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina (1989) - rozkladá sa na území geomorfologického celku Cerová vrchovina v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota. Zo západu do nej zasahuje Ipeľská kotlina a z východu Rimavská kotlina. Je ohraničená Krupinskou planinou, zo severozápadu Javorím a zo severu Stolickými vrchmi.
20.10. Stredoeurópsky deň stromov - Myšlienka osláv Dňa stromov vznikla už v 19. storočí v americkej Nebraske. Presný dátum osláv sa v každom štáte alebo regióne líši v závislosti na klimatických podmienkach vhodných k vysádzaniu stromov.
20.10. Európska dohoda o krajine (2000) - Európsky dohovor o krajine (prijatý vo Florencii 20. októbra 2000) nadobudol účinnosť 1. marca 2004. Jedná sa o vôbec prvý dohovor Rady Európy komplexne zameraný na ochranu, manažment a plánovanie krajiny.
20.10. 100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku - štátna ochrana prírody na Slovensku bola bytostne zviazaná s pamiatkovou starostlivosťou, o čom svedčí aj jej základný dokument z roku 1919. Ten pod názvom "Nariadenie ministra - plnomocníka vlády Československej republiky pre správu Slovenska č. 155/1919 o právomoci Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku" začal písať históriu slovenskej štátnej ochrany prírody.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.