Biosférická rezervácia Východné Karpaty
Územie sa stalo súčasťou Svetovej siete biosférických rezervácií v dvoch etapách, pričom v roku 1993 bola vyhlásená biosférická rezervácia medzi slovenskou a poľskou stranou a v roku 1998 sa k územiu pričlenila aj ukrajinská časť. Biosférická rezervácia Východné Karpaty je prvou trojstrannou cezhraničnou biosférickou rezerváciou na svete. Zahŕňa chránené územia Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Slovenskú časť reprezentuje Národný park Poloniny. Jej dominantou sú najväčšie európske komplexy pôvodných bukových pralesov, ktoré patria k najzachovalejším v Európe a sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Pýchou územia sú aj a východokarpatské horské lúky nazývané poloniny. Pralesy sú objektom rozvoja prírodného turizmu. Komunikácia a spolupráca s miestnou komunitou sú rozhodujúce pre dosiahnutie cieľov biosférickej rezervácie a ochrany prírody.
Územie slovenskej časti biosférickej rezervácie sa prekrýva s územím Národného parku Poloniny.
Poloha biosférickej rezervácie na križovatke Východných a Západných Karpát je odrazom jedinečného spektra druhov a spoločenstiev fauny a flóry. Zachovalé vegetačné bukové lesy, kosené lúky, pasienky a špeciálne horské lúky „poloniny“ predurčujú prirodzenú rozmanitosť biocenóz. Najcennejšie biotopy sú vyhlásené za národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie. Zvyšok BR (NP) je určený na ťažbu lesov, poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a poľovníctvo. Mimoriadny vedecký a ochranársky význam majú najmä východokarpatské endemity, ktorých areál celkového rozšírenia dosahuje západnú hranicu v NP Poloniny. Územie tvorí botanickú hranicu medzi horskými systémami Východných a Západných Karpát. Dominantnou a zároveň charakteristickou drevinou je buk lesný.
V roku 2010 bol oficiálne vyhlásený na území slovenskej časti biosférickej rezervácie Východné Karpaty park tmavej oblohy Poloniny. Park je najtemnejšou lokalitou Slovenska, kde si nočná obloha zachováva svoj prirodzený vzhľad.
Rozvojová funkcia biosférickej rezervácie spočíva v jedinečnom potenciály územia, ktorý bol ocenený mnohými certifikátmi a značkami. Lesy pokrývajú viac ako 90 % územia. Lesníctvo je dominantnou hospodárskou činnosťou. Prírodné hodnoty sú potenciálom cestovného ruchu.
Logistická funkcia je zabezpečená výskumom, ktorý vykonávajú odborní pracovníci zo Správy NP Poloniny a vedecké ústavy Slovenskej a Českej republiky. Inventár flóry a fauny je podstatnou súčasťou tohto výskumu. V biosférickej rezervácii je niekoľko klimatických a vodných staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu. Správa NP zabezpečuje environmentálne vzdelávanie v školách.
Autor: Mgr. Lucia Miňová
Jún
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.