Biosférická rezervácia Východné Karpaty
Územie sa stalo súčasťou Svetovej siete biosférických rezervácií v dvoch etapách, pričom v roku 1993 bola vyhlásená biosférická rezervácia medzi slovenskou a poľskou stranou a v roku 1998 sa k územiu pričlenila aj ukrajinská časť. Biosférická rezervácia Východné Karpaty je prvou trojstrannou cezhraničnou biosférickou rezerváciou na svete. Zahŕňa chránené územia Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Slovenskú časť reprezentuje Národný park Poloniny. Jej dominantou sú najväčšie európske komplexy pôvodných bukových pralesov, ktoré patria k najzachovalejším v Európe a sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Pýchou územia sú aj a východokarpatské horské lúky nazývané poloniny. Pralesy sú objektom rozvoja prírodného turizmu. Komunikácia a spolupráca s miestnou komunitou sú rozhodujúce pre dosiahnutie cieľov biosférickej rezervácie a ochrany prírody.
Územie slovenskej časti biosférickej rezervácie sa prekrýva s územím Národného parku Poloniny.
Poloha biosférickej rezervácie na križovatke Východných a Západných Karpát je odrazom jedinečného spektra druhov a spoločenstiev fauny a flóry. Zachovalé vegetačné bukové lesy, kosené lúky, pasienky a špeciálne horské lúky „poloniny“ predurčujú prirodzenú rozmanitosť biocenóz. Najcennejšie biotopy sú vyhlásené za národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie. Zvyšok BR (NP) je určený na ťažbu lesov, poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a poľovníctvo. Mimoriadny vedecký a ochranársky význam majú najmä východokarpatské endemity, ktorých areál celkového rozšírenia dosahuje západnú hranicu v NP Poloniny. Územie tvorí botanickú hranicu medzi horskými systémami Východných a Západných Karpát. Dominantnou a zároveň charakteristickou drevinou je buk lesný.
V roku 2010 bol oficiálne vyhlásený na území slovenskej časti biosférickej rezervácie Východné Karpaty park tmavej oblohy Poloniny. Park je najtemnejšou lokalitou Slovenska, kde si nočná obloha zachováva svoj prirodzený vzhľad.
Rozvojová funkcia biosférickej rezervácie spočíva v jedinečnom potenciály územia, ktorý bol ocenený mnohými certifikátmi a značkami. Lesy pokrývajú viac ako 90 % územia. Lesníctvo je dominantnou hospodárskou činnosťou. Prírodné hodnoty sú potenciálom cestovného ruchu.
Logistická funkcia je zabezpečená výskumom, ktorý vykonávajú odborní pracovníci zo Správy NP Poloniny a vedecké ústavy Slovenskej a Českej republiky. Inventár flóry a fauny je podstatnou súčasťou tohto výskumu. V biosférickej rezervácii je niekoľko klimatických a vodných staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu. Správa NP zabezpečuje environmentálne vzdelávanie v školách.
Autor: Mgr. Lucia Miňová
Júl
1.7. Vznik Štátnej ochrany prírody SR ako novej samostatnej odbornej organizácie ochrany prírody s celoslovenskou pôsobnosťou sa datuje na 1. júla roku 2000 a to z odčlenených útvarov ochrany prírody vrátane správ CHKO od SAŽP a zo správ jednotlivých národných parkov po zrušení SNP SR.
2.7. Sprístupnenie Ochtinskej aragonitovej jaskyne pre verejnosť (1972) - pravdepodobne začala vznikať začiatkom štvrtohôr, pripadne už koncom treťohôr. Dĺžka tejto jaskyne je 300 m, vertikálne rozpätie je 21 m. Výzdoba v jaskyni je tvorená aragonitmi v podobe ihlíc a špirál, ktoré zväčša vytvárajú trsovité alebo kríčkovité útvary. Kalcitové stalaktity a stalagmity vznikali len ojedinele.
6.7. Sprístupnenie Belianskej jaskyne pre verejnosť (1882) - Belianska jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách.
8.7. Objavenie Važeckej jaskyne (1922) - Važecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Liptovskej kotline pri Važci. Podzemné priestory zahŕňajú chodby, dómy a siene, ktoré vznikali na miestach tektonických puklín a mnohé majú rútivý charakter. Priestory jaskyne skrášľuje pestrofarebná, sklovito-modrá, modro-biela alebo voskovo žltá sintrová výplň. Zo stropu visia tenké brčká, stalaktity, záclony, na podlahe sú hrubšie stalagmity a podlahové náteky.
12.7. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty (1979) - oblasť sa rozkladá od okresu Skalica na juhozápade smerom k okresu Púchov na severovýchode. Územie CHKO Biele Karpaty je tvorené prelínajúcim sa systémom lesných komplexov (lesnatosť CHKO je 67%) prevažne pôvodného druhového zloženia (buk, dub, hrab, javor, jaseň, lipa...) poľnohospodárskej vidieckej krajiny s ornou pôdou, lúkami a pasienkami s typickou bielokarpatskou kvetenou, riek a potokov lemovaných brehovými vŕbovo - jelšovými porastami, množstvom starých ovocných sadov, remízok, medzí.
31.7. Svetový deň strážcov má poukázať na profesionálnu prácu strážcov chránených území pri ochrane svetového prírodného a kultúrneho dedičstva. Tento deň je aj spomienkou na strážcov zabitých alebo zranených pri výkone svojej práce v teréne na celom svete a podpore rodín a pozostalých po strážcoch. Svetový deň strážcov podporuje ho 63 členských združení Medzinárodnej federácie rangerov (International Ranger Federation, IRF), Nadácia tenkej zelenej línie (The Thin Green Line) ale i organizácie, jednotlivci a školy, ktorí podporujú prácu strážcov a členov IRF na celom svete.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.