Program UNESCO Človek a biosféra (MaB)
je jedným z najvýznamnejších programov Organizácie spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) so sídlom v Paríži, ktorý sa realizuje od roku 1971. Ide o medzivládny vedecký program, ktorého cieľom je vytvoriť vedeckú bázu pre zlepšenie vzťahov ľudí a prostredia, v ktorom žijú. Program Človek a biosféra kombinuje prírodné a sociálne vedy, ekonomiku a vzdelávanie za účelom zlepšovania životných podmienok ľudí a spravodlivého zdieľania benefitov, ako aj ochrany prírodných a človekom ovplyvňovaných ekosystémov. Preto podporuje inovatívne prístupy na rozvoj ekonomiky, ktoré sú sociálne a kultúrne primerané a z hľadiska životného prostredia udržateľné.
Významnou osobnosťou v rámci programu Človek a biosféra bol Michel Batisse, francúzsky vedec, ktorý dlhodobo pracoval v rámci UNESCO a aj iných medzivládnych a mimovládnych organizácií podieľajúcich sa na ochrane prírodných zdrojov/životného prostredia. Spolupodieľal sa na príprave a bol generálnym tajomníkom medzivládnej Konferencie o ochrane a racionálnom využívaní prírodných zdrojov v roku 1968, ktorá vyústila do vzniku Programu UNESCO Človek a biosféra (MAB) a vydláždila cestu k príprave Konferencie OSN o životnom prostredí v roku 1972 v Štokholme. V rámci tohto programu navrhol vytvoriť osobitné územia, v ktorých by ochrana biologickej diverzity mohla prispieť k uspokojeniu základných potrieb miestneho obyvateľstva. Tieto územia poznáme pod názvom biosférické rezervácie a sú považované za najlepší koncept pre zabezpečenie udržateľného rozvoja a ochranu biologickej diverzity v spolupráci s miestnym obyvateľstvom.
Tento rok si UNESCO pripomína 50. výročie vzniku medzivládneho Programu Človek a biosféra (Man and the Biosphere Programme -MAB), ktorý od roku 1971 predstavuje víziu podpory prepojenia človeka s prírodou v kontexte biosférických rezervácií. Patrónom výročia je významná britská biologička Jane Goodal.
Svetová sieť biosférických rezervácií zahŕňa v súčasnosti 714 území rezervácií v 129 krajinách sveta. Tieto územia sa stali významným nástrojom pre podporu implementácie globálnych dohovorov a politík, ktoré podporujú udržateľný rozvoj, ako je v súčasnosti Agenda 2030 alebo Dohovor o biologickej diverzite.
Väčšina biosférických rezervácií zahŕňa ako prírode blízke územie, tak aj územie narušené činnosťou človeka. To umožňuje študovať konflikty medzi človekom a prírodným prostredím a podporovať zvyšovanie biodiverzity v narušených oblastiach. Tieto územia predstavujú reprezentatívne ukážky kultúrnych i prírodných krajín, v ktorých zároveň hrá dôležitú úlohu človek a jeho aktivity.
Každá biosférická rezervácia plní tri základné funkcie:
Biosférické rezervácie na Slovensku
Slovenská republika zohráva významnú úlohu pri implementácii programu. Prvá biosférická rezervácia u nás, Slovenský kras, bola vyhlásená už v roku 1977. Slovensko zároveň zdieľa svetové prvenstvo pri vyhlasovaní cezhraničných biosférických rezervácií - v roku 1992 bola vyhlásená bilaterálna biosférická rezervácia Tatry a v roku 1998 vznikla prvá trilaterálna biosférická rezervácia Východné Karpaty. Biosférická rezervácia Poľana, ktorá vznikla v roku 1990, patrí v ostatných rokoch medzi najlepšie manažované územia na svete. Jej riaditeľka, Vladimíra Fabriciusová, získala v roku 2017 cenu Michela Batissa za manažment biosférických rezervácií.
Rok osláv sa nesie v období, keď sa potvrdzuje skutočnosť, že kvalita ľudského života je závislá od udržiavania zdravej a sebestačnej krajiny. Človek sa nachádza v náročnej etape, v ktorej pociťuje stratu bezpečia. Mentálnu bariéru proti tejto hrozbe vytvára život v biosférických rezerváciách, kde prítomnosť bohatej prírody je podmienená vzájomnou ľudskou súdržnosťou a úctou ľudí ku krajine. Udržiavanie spoločného silného puta medzi človekom a prírodou sa javí ako účinný ochranný štít pred vonkajšími hrozbami, čím sa potvrdzuje myšlienka tvorcov tohto výnimočného programu. Vďaka udržateľnému obhospodarovaniu pôdy a stále živým tradíciám sa v biosférických rezerváciách vytvára ideálne prostredie pre sebestačnosť, nezávislosť a slobodu. Biosférické rezervácie tak ako laboratóriá udržateľného života a banky potravinových a prírodných zdrojov v týchto časoch pomáhajú človeku prežiť a získavať zdravú odolnosť voči negatívnym vplyvom z vonkajšieho okolia.
Slovenský výbor MAB prostredníctvom Štátnej ochrany prírody SR sa preto pripája k oslavám 50. výročia Programu MAB kampaňou biosférických rezervácií Poľana, Slovenský kras, Tatry a Východné Karpaty. Z území prostredníctvom krátkych filmov, ktoré nájdete na našom youtube kanále, odznievajú posolstvá a odkazy adresované Svetovej sieti biosférických rezervácií. Manažéri týchto medzinárodne významných území zasielajú svoj pozdrav adresovaný pre celý svet. Poukazujú na aktivity v územiach a hrdosť byť súčasťou pokrokovej myšlienky, ktorá tento rok oslavuje svoje 50. výročie. Špeciálne prostredníctvom BR Slovenský kras sa národná kampaň pripája k výzvam siete CaveMAB, ktorá združuje biosférické rezervácie s krasovým územím a jaskyňami.
Krátke filmy predstavujúce naše biosférické rezervácie nájdete na youtube kanály ŠOP SR.
Projekt Implementácia Agendy 2030 prostredníctvom biosférických rezervácií
Štátna ochrana prírody SR začala od 1. júla 2021 realizovať projekt Implementácia Agendy 2030 prostredníctvom biosférických rezervácií (Projekt APVV), ktorý je financovaný zo zdrojov Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Projekt sa realizuje v spolupráci s Ekonomickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorá je zároveň žiadateľom finančnej podpory a zastrešovateľom projektu, ako aj ďalšou spoluriešiteľskou organizáciou, Ústavom krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied. Potrvá do 30. júna 2025.
Projekt APVV je zameraný na všetky štyri slovenské biosférické rezervácie: Slovenský kras (1977), Poľanu (1990), Východné Karpaty (1992) a Tatry (1992). Jeho hlavným cieľom je vytvoriť návrh udržateľného inštitucionálneho, finančného a legislatívneho modelu fungovania biosférických rezervácií v podmienkach Slovenskej republiky a východísk ich strategického rozvoja na základe analýzy potenciálu územia v kontexte napĺňania cieľov Agendy 2030, teórie odolnosti, zahraničných skúseností a príkladov dobrej praxe.
Model bude rozpracovaný do konkrétnych biznis plánov pre jednotlivé biosférické rezervácie. Jeho súčasťou bude aj metodika tvorby rozvojových dokumentov pre biosférické rezervácie (stratégia rozvoja, akčný plán, marketingová komunikačná stratégia), ktorá bude v priebehu realizácie projektu aplikovaná vo všetkých biosférických rezerváciách. Súčasťou projektu budú aj aktivity zamerané na budovanie povedomia odbornej a laickej verejnosti o danej problematike, popularizovanie výsledkov projektu a výmenu poznatkov, nápadov a skúseností s aktérmi verejného, súkromného a neziskového sektora vo forme workshopov, konferencie, verejných diskusií, konferenčných príspevkov a výskumných výstupov.
Viac informácií o projekte APVV, ako aj agende biosférických rezervácií na Slovensku nájdete na webovej stránke http://worldprotectedareas.sopsr.sk/.
Viac informácií o biosferických rezerváciách:
Biosférická rezervácia Poľana - link TU
Krátky film o BR Poľana - link TU
Správa CHKO Poľana - link TU
Biosférická rezervácia Slovenský kras - link TU
Krátky film o BR Slovenský kras - link TU
Správa NP Slovenský kras - link TU
Biosférická rezervácia Východné Karpaty (trilaterálna BR) - link TU
Krátky film o BR Východné Karpaty - link TU
Správa NP Poloniny - link TU
Biosférická rezervácia Tatry (bilaterálna BR) - link TU
Krátky film o BR Tatry - link TU
Správa TANAP - link TU
Mapa svetovej siete biosférických rezervácií
http://unesdoc.unesco.org/images/0025/002596/259695M.pdf
Biosférická rezervácia Poľana
Biosférická rezervácia Východné Karpaty
Biosférická rezervácia Tatry
Biosférická rezervácia Slovenský Kras
Článok spracoval Odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR v spolupráci s Mgr. Luciou Miňovou a Ing. Michaela Mrázová
Foto: ŠOP SR, Mgr. Lucia Miňová, Ing. Michaela Mrázová
9.11. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Záhorie (1988) - bola zriadená Vyhláškou MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. Chránená krajinná oblasť Záhorie je prvá nížinná chránená krajinná oblasť na Slovensku. Nachádza sa v neoficiálnom administratívnom obvode Záhorie na západnom Slovensku. Rozloha chránenej oblasti je 275,22 km? a je rozdelená na dve časti, západnú a severovýchodnú.
10.11. Vyhlásenie bilaterálnej SK-PL biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1992) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
17.11. Zápis Jaskýň Demänovskej doliny do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2006) - v rámci napĺňania záväzkov Ramsarského dohovoru o mokradiach, bolo do zoznamu zapísaných 14 mokraďových lokalít na Slovensku. Dve z týchto lokalít reprezentujú podzemné mokrade - Jaskyňa Domica a Jaskyne Demänovskej doliny (zapísané do zoznamu 17.11.2006). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
21.11. Objavenie Gombaseckej jaskyne (1951) - jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.