Biosferické rezervácie

Program UNESCO Človek a biosféra (MaB)

http://www.unesco.org/mab/

je jedným z najvýznamnejších programov Organizácie spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) so sídlom v Paríži, ktorý sa realizuje od roku 1971. Ide o medzivládny vedecký program, ktorého cieľom je vytvoriť vedeckú bázu pre zlepšenie vzťahov ľudí a prostredia, v ktorom žijú. Program Človek a biosféra kombinuje prírodné a sociálne vedy, ekonomiku a vzdelávanie za účelom zlepšovania životných podmienok ľudí a spravodlivého zdieľania benefitov, ako aj ochrany prírodných a človekom ovplyvňovaných ekosystémov. Preto podporuje inovatívne prístupy na rozvoj ekonomiky, ktoré sú sociálne a kultúrne primerané a z hľadiska životného prostredia udržateľné.

Významnou osobnosťou v rámci programu Človek a biosféra bol Michel Batisse, francúzsky vedec, ktorý dlhodobo pracoval v rámci UNESCO a aj iných medzivládnych a mimovládnych organizácií podieľajúcich sa na ochrane prírodných  zdrojov/životného prostredia. Spolupodieľal sa na príprave a bol generálnym tajomníkom medzivládnej Konferencie o ochrane a racionálnom využívaní prírodných zdrojov v roku 1968, ktorá vyústila do vzniku Programu UNESCO Človek a biosféra (MAB) a vydláždila cestu k príprave Konferencie OSN o životnom prostredí v roku 1972 v Štokholme. V rámci tohto programu navrhol vytvoriť osobitné územia, v ktorých by ochrana biologickej diverzity mohla prispieť k uspokojeniu základných potrieb miestneho obyvateľstva. Tieto územia poznáme pod názvom biosférické rezervácie a sú považované za najlepší koncept pre zabezpečenie udržateľného rozvoja a ochranu biologickej diverzity v spolupráci s miestnym obyvateľstvom.

Tento rok si UNESCO pripomína 50. výročie vzniku medzivládneho Programu Človek a biosféra (Man and the Biosphere Programme -MAB), ktorý od roku 1971 predstavuje víziu podpory prepojenia človeka s prírodou v kontexte  biosférických rezervácií. Patrónom výročia je významná britská biologička Jane Goodal.  

Svetová sieť biosférických rezervácií zahŕňa v súčasnosti 714 území rezervácií v 129 krajinách sveta. Tieto územia sa stali významným nástrojom pre podporu implementácie globálnych dohovorov a politík, ktoré podporujú udržateľný rozvoj, ako je v súčasnosti Agenda 2030 alebo Dohovor o biologickej diverzite. 

Väčšina biosférických rezervácií zahŕňa ako prírode blízke územie, tak aj územie narušené činnosťou človeka. To umožňuje študovať konflikty medzi človekom a prírodným prostredím a podporovať zvyšovanie biodiverzity v narušených oblastiach. Tieto územia predstavujú reprezentatívne ukážky kultúrnych i prírodných krajín, v ktorých zároveň hrá dôležitú úlohu človek a jeho aktivity.

Každá biosférická rezervácia plní tri základné funkcie:

1. Ochrana biodiverzity, ekosystémov a krajiny.
2. Udržateľný hospodársky a socio-ekonomický rozvoj miestneho obyvateľstva.
3. Podpora vedy, výskumu a vzdelávania s dôrazom na budovanie partnerstiev na lokálnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.

Biosférické rezervácie na Slovensku

Slovenská republika zohráva významnú úlohu pri implementácii programu. Prvá biosférická rezervácia u nás, Slovenský kras, bola vyhlásená už v roku 1977. Slovensko zároveň zdieľa svetové prvenstvo pri vyhlasovaní cezhraničných biosférických rezervácií -  v roku 1992 bola vyhlásená bilaterálna biosférická rezervácia Tatry a v roku 1998 vznikla prvá trilaterálna biosférická rezervácia Východné Karpaty. Biosférická rezervácia Poľana, ktorá vznikla v roku 1990, patrí v ostatných rokoch medzi najlepšie manažované územia na svete. Jej riaditeľka, Vladimíra Fabriciusová, získala v roku 2017 cenu Michela Batissa za manažment biosférických rezervácií.    

Rok osláv sa nesie v období, keď sa potvrdzuje skutočnosť, že kvalita ľudského života je závislá od udržiavania zdravej a sebestačnej krajiny. Človek sa nachádza v náročnej etape, v ktorej pociťuje stratu bezpečia. Mentálnu bariéru proti tejto hrozbe vytvára život v biosférických rezerváciách, kde prítomnosť bohatej prírody je podmienená vzájomnou ľudskou súdržnosťou a úctou ľudí ku krajine. Udržiavanie spoločného silného puta medzi človekom a prírodou sa javí ako účinný ochranný štít pred vonkajšími hrozbami, čím sa potvrdzuje myšlienka tvorcov tohto výnimočného programu. Vďaka udržateľnému obhospodarovaniu pôdy a stále živým tradíciám sa v biosférických rezerváciách vytvára ideálne prostredie pre sebestačnosť, nezávislosť a slobodu. Biosférické rezervácie tak ako laboratóriá udržateľného života a banky potravinových a prírodných zdrojov v týchto časoch pomáhajú človeku prežiť a získavať zdravú odolnosť voči negatívnym vplyvom z vonkajšieho okolia.

Slovenský výbor MAB prostredníctvom Štátnej ochrany prírody SR sa preto pripája k oslavám 50. výročia Programu MAB kampaňou biosférických rezervácií Poľana, Slovenský kras, Tatry a Východné Karpaty. Z území prostredníctvom krátkych filmov, ktoré nájdete na našom youtube kanále, odznievajú posolstvá a odkazy adresované Svetovej sieti biosférických rezervácií. Manažéri týchto medzinárodne významných území zasielajú svoj pozdrav adresovaný pre celý svet. Poukazujú na aktivity v územiach a hrdosť byť súčasťou pokrokovej myšlienky,  ktorá tento rok oslavuje svoje 50. výročie. Špeciálne prostredníctvom BR Slovenský kras sa národná kampaň pripája k výzvam siete CaveMAB, ktorá združuje biosférické rezervácie s krasovým územím a jaskyňami.

Krátke filmy predstavujúce naše biosférické rezervácie nájdete na youtube kanály ŠOP SR. 

Projekt Implementácia Agendy 2030 prostredníctvom biosférických rezervácií

Štátna ochrana prírody SR začala od 1. júla 2021 realizovať projekt Implementácia Agendy 2030 prostredníctvom biosférických rezervácií (Projekt APVV), ktorý je financovaný zo zdrojov Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Projekt sa realizuje v spolupráci s Ekonomickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorá je zároveň žiadateľom finančnej podpory a zastrešovateľom projektu, ako aj ďalšou spoluriešiteľskou organizáciou, Ústavom krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied. Potrvá do 30. júna 2025.

Projekt APVV je zameraný na všetky štyri slovenské biosférické rezervácie: Slovenský kras (1977), Poľanu (1990), Východné Karpaty (1992) a Tatry (1992). Jeho hlavným cieľom je vytvoriť návrh udržateľného inštitucionálneho, finančného a legislatívneho modelu fungovania biosférických rezervácií v podmienkach Slovenskej republiky a východísk ich strategického rozvoja na základe analýzy potenciálu územia v kontexte napĺňania cieľov Agendy 2030, teórie odolnosti, zahraničných skúseností a príkladov dobrej praxe.

Model bude rozpracovaný do konkrétnych biznis plánov pre jednotlivé biosférické rezervácie. Jeho súčasťou bude aj metodika tvorby rozvojových dokumentov pre biosférické rezervácie (stratégia rozvoja, akčný plán, marketingová komunikačná stratégia), ktorá bude v priebehu realizácie projektu aplikovaná vo všetkých biosférických rezerváciách. Súčasťou projektu budú aj aktivity zamerané na budovanie povedomia odbornej a laickej verejnosti o danej problematike, popularizovanie výsledkov projektu a výmenu poznatkov, nápadov a skúseností s aktérmi verejného, súkromného a neziskového sektora vo forme workshopov, konferencie, verejných diskusií, konferenčných príspevkov a výskumných výstupov.

Viac informácií o projekte APVV, ako aj agende biosférických rezervácií na Slovensku nájdete na webovej stránke http://worldprotectedareas.sopsr.sk/.

 

Viac informácií o biosferických rezerváciách: 

Biosférická rezervácia Poľana - link TU

Krátky film o BR Poľana - link TU 

Správa CHKO Poľana - link TU

Biosférická rezervácia Slovenský kras - link TU

Krátky film o BR Slovenský kras - link TU

Správa NP Slovenský kras - link TU

Biosférická rezervácia Východné Karpaty (trilaterálna BR) - link TU

Krátky film o BR Východné Karpaty - link TU

Správa NP Poloniny - link TU


Biosférická rezervácia Tatry (bilaterálna BR) - link TU

Krátky film o BR Tatry - link TU

Správa TANAP - link TU

Mapa svetovej siete biosférických rezervácií

http://unesdoc.unesco.org/images/0025/002596/259695M.pdf

Biosférická rezervácia Poľana

Biosférická rezervácia Východné Karpaty

Biosférická rezervácia Tatry

Biosférická rezervácia Slovenský Kras

Článok spracoval Odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR v spolupráci s Mgr. Luciou Miňovou a Ing. Michaela Mrázová
Foto: ŠOP SR, Mgr. Lucia Miňová, Ing. Michaela Mrázová