Biosférická rezervácia Tatry
Biosférická rezervácia Tatry sa nachádza v severnej časti Slovenskej republiky. Územie pokrýva dva národné parky na oboch stranách hranice medzi Poľskom a Slovenskom. Slovenskú časť predstavuje Tatranský národný park (TANAP), ktorý z poľskej strany susedí so súčasným Tatrzański Park Narodowy (TPN). Biosférická rezervácia Tatry bola schválená Programom UNESCO pre človeka a biosféru v roku 1993. Celková rozloha slovenskej časti BR Tatry predstavuje 101 819,05 ha.
Vlastnosť a malebnosť prírodných podmienok územia spočíva predovšetkým v ich vysokohorskom charaktere. Nachádzajú sa tu až tri pohoria – Vysoké Tatry, Západné Tatry a Belianske Tatry. Bohatá rôznorodosť krajiny má za sebou zložitý geologický vývoj. Extrémne členitý povrch a meniace sa klimatické podmienky umožnili zachovať stav postglaciálnych procesov v území. BR Tatry má unikátne postavenie v Karpatskom oblúku vďaka svojim špecifikám medzi ktoré patria: ojedinelý vysokohorský reliéf s viditeľnými znakmi bývalej ľadovcovej činnosti, početné ľadovcové jazerá (plesá) a vysoká početnosť endemických druhov (karpatské endemity). Zároveň predstavuje najväčšie alpské pásmo na Slovensku a taktiež je územím s veľmi dobre zachovanými prírodnými lesnými porastami v pásme smrekového lesa. Rôznorodosť územia umocňujú zachované prvky tradičnej ľudovej kultúry, ktoré spoločne s folklórom dotvárajú jedinečnosť BR Tatry a odlišnosť od poľských susedov a ostatných regiónov Slovenska.
Tradičnými spôsobmi využívania územia sú poľnohospodárske a lesnícke aktivity. Poľnohospodárstvo v Tatrách bolo odjakživa spojené s chovom dobytka a oviec. Cestovný ruch sa začal objavovať od roku 1871. Základy ochrannej funkcie spočívajú vo vyhlásení Tatranského národného parku, ktorý bol prvým chráneným územím na Slovensku s oficiálnou zonáciou. Územie má šesť hlavných výškových vegetačných zón. Horská krajina s rekreačnými a turistickými osadami je prechodom medzi kultivovanými a prírodnými časťami regiónu vrátane mnohých typov lesov s bohatou biodiverzitou. Biosférická rezervácia je bohatá na rôzne druhy plazov, obojživelníkov, vtákov a cicavcov, ale môžeme obdivovať aj jej nádhernú flóru.
Logistickú funkciu zastupuje multidisciplinárny a podrobný výskum, ktorý začal po založení výskumnej stanice v roku 1953 v Tatranskej Lomnici. Jedná sa o jednu z mála vedeckých staníc v slovenských horách a poskytuje základňu pre výskum v celých Tatrách. Hlavnou úlohou vedcov Výskumnej stanice TANAP a ich spolupracovníkov sú vplyvy na životné prostredie vyplývajúce z vysokého počtu návštevníkov a zo znečistenia ovzdušia a vody. Od roku 2000 začal v Tatranskej Javorine vysokohorský biologický výskum, ktorý vykonával Výskumný ústav High Mountain Biology Univerzity v Žiline. Enviromentálne vzdelávanie zahŕňa rozvoj činnosti v oblasti špeciálnych vzdelávacích zariadení, ako aj publikačnú a propagačnú činnosť.
Autor: Mgr. Lucia Miňová
May
3.5. Deň slnka - deň Slnka vyhlásila OSN a je určený nielen na pripomenutie významu a dôležitosti Slnka, ale aj na propagáciu ekológie a významu ochrany životného prostredia, odborných činností a pozorovaní v oblasti slnečnej fyziky.
9.5. Svetový deň sťahovavého vtáctva - prvý Svetový deň vodného vtáctva bol vyhlásený na víkend 8.-9. apríla 2006 a odvtedy sa oslavuje v narastajúcom počte krajín a jeho popularita vzrastá a pomáha obrátiť pozornosť na div vtáčej migrácie a potrebu ochrany sťahovavých druhov na celom svete.
15.5. Sprístupnenie Gombaseckej jaskyne pre verejnosť (1955) - Gombasecká jaskyňa sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m.
22.5. Medzinárodný deň biodiverzity - tento deň patrí medzi medzinárodné dni, ktoré boli vyhlásené OSN. Od r. 1995 sa tento deň pripomínal 29. decembra. V decembri 2000 bolo na Valnom zhromaždení OSN rozhodnuté, že sa tento pamätný deň bude oslavovať 22. mája. Dátum 22. máj bol výhodnejší aj z praktického hľadiska, pretože pre mnohé krajiny nebolo jednoduché plánovať a organizovať významnejšie podujatia pred koncom kalendárneho roka.
23.5. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Kysuce (1984) -Chránená krajinná oblasť Kysuce na výmere 65 462 ha a je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti: západná javornícka a východná beskydská. Najvyšším bodom územia je Veľká Rača (1 236 m n. m.)
24.5. Európsky deň parkov - tému Európskeho dňa národných parkov vyhlasuje medzinárodná organizácia EUROPARC, ktorá združuje správy chránených území. Myšlienkou tohto podujatia je venovať jeden deň v roku chráneným územiam, ktoré sú cennou súčasťou európskeho kultúrneho a prírodného dedičstva a je našou povinnosťou ich chrániť a ďalej rozvíjať.
31.5. Deň otvárania studničiek - počas tohto dňa ľudia vyčistením otvárajú studničky v chotári. Ak by tak nevykonali, podľa povier by boli postihnuté nedostatkom vlahy. Ľudia tiež veria, že kto otvorí aspoň jednu studničku, bude počas nasledujúceho roka zdravý.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.