Biosférická rezervácia Tatry
Biosférická rezervácia Tatry sa nachádza v severnej časti Slovenskej republiky. Územie pokrýva dva národné parky na oboch stranách hranice medzi Poľskom a Slovenskom. Slovenskú časť predstavuje Tatranský národný park (TANAP), ktorý z poľskej strany susedí so súčasným Tatrzański Park Narodowy (TPN). Biosférická rezervácia Tatry bola schválená Programom UNESCO pre človeka a biosféru v roku 1993. Celková rozloha slovenskej časti BR Tatry predstavuje 101 819,05 ha.
Vlastnosť a malebnosť prírodných podmienok územia spočíva predovšetkým v ich vysokohorskom charaktere. Nachádzajú sa tu až tri pohoria – Vysoké Tatry, Západné Tatry a Belianske Tatry. Bohatá rôznorodosť krajiny má za sebou zložitý geologický vývoj. Extrémne členitý povrch a meniace sa klimatické podmienky umožnili zachovať stav postglaciálnych procesov v území. BR Tatry má unikátne postavenie v Karpatskom oblúku vďaka svojim špecifikám medzi ktoré patria: ojedinelý vysokohorský reliéf s viditeľnými znakmi bývalej ľadovcovej činnosti, početné ľadovcové jazerá (plesá) a vysoká početnosť endemických druhov (karpatské endemity). Zároveň predstavuje najväčšie alpské pásmo na Slovensku a taktiež je územím s veľmi dobre zachovanými prírodnými lesnými porastami v pásme smrekového lesa. Rôznorodosť územia umocňujú zachované prvky tradičnej ľudovej kultúry, ktoré spoločne s folklórom dotvárajú jedinečnosť BR Tatry a odlišnosť od poľských susedov a ostatných regiónov Slovenska.
Tradičnými spôsobmi využívania územia sú poľnohospodárske a lesnícke aktivity. Poľnohospodárstvo v Tatrách bolo odjakživa spojené s chovom dobytka a oviec. Cestovný ruch sa začal objavovať od roku 1871. Základy ochrannej funkcie spočívajú vo vyhlásení Tatranského národného parku, ktorý bol prvým chráneným územím na Slovensku s oficiálnou zonáciou. Územie má šesť hlavných výškových vegetačných zón. Horská krajina s rekreačnými a turistickými osadami je prechodom medzi kultivovanými a prírodnými časťami regiónu vrátane mnohých typov lesov s bohatou biodiverzitou. Biosférická rezervácia je bohatá na rôzne druhy plazov, obojživelníkov, vtákov a cicavcov, ale môžeme obdivovať aj jej nádhernú flóru.
Logistickú funkciu zastupuje multidisciplinárny a podrobný výskum, ktorý začal po založení výskumnej stanice v roku 1953 v Tatranskej Lomnici. Jedná sa o jednu z mála vedeckých staníc v slovenských horách a poskytuje základňu pre výskum v celých Tatrách. Hlavnou úlohou vedcov Výskumnej stanice TANAP a ich spolupracovníkov sú vplyvy na životné prostredie vyplývajúce z vysokého počtu návštevníkov a zo znečistenia ovzdušia a vody. Od roku 2000 začal v Tatranskej Javorine vysokohorský biologický výskum, ktorý vykonával Výskumný ústav High Mountain Biology Univerzity v Žiline. Enviromentálne vzdelávanie zahŕňa rozvoj činnosti v oblasti špeciálnych vzdelávacích zariadení, ako aj publikačnú a propagačnú činnosť.
Autor: Mgr. Lucia Miňová
Marec
3.3. Svetový deň divej prírody (dohovor CITES) - 20. decembra 2013 na Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov vyhlásilo 3. marec za Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day), ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o voľne žijúcich živočíchoch a voľne rastúcich rastlinách, o ich prínose, ochrane a o potrebe boja proti nelegálnemu obchodovaniu s nimi, ktoré ohrozuje ich prežitie a ktoré má ďalekosiahle ekonomické, environmentálne a sociálne dosahy.
3.3. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy (1998) - Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je najmladšia zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Oblasť sa rozkladá na území troch krajov, Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho. Celkovo má rozlohu 122,84 km? záplavových území, mokradí a rôznych vodných telies, napríklad jazier, rybníkov a tokov.
14.3. Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život (1997) - Tento deň bol vyhlásený na 1. medzinárodnom stretnutí ľudí ohrozených výstavbou priehrad v brazílskom meste Curitibe. Tento deň je venovaný boju proti deštruktívnym projektom rozvoja vodných zdrojov, na podporu rekultivácii zdravia našich riek a na racionálne riadenie našich vodných tokov.
17.3. Dohoda o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (1992) - v Helsinkách bol prijatý Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.
21.3. Svetový deň lesov - Medzinárodný deň lesov a stromov sa koná každoročne 21. marca. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov v prospech súčasných a budúcich generácií. Medzinárodný deň lesov bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov v decembri 2012. Uznesenie vyzýva všetky členské štáty na organizovanie činností a aktivít, ktoré upozorňujú na dôležitosť a význam všetkých typov lesov a stromov na zemi.
22.3. Svetový deň vody bol vyhlásený v roku 1992 Valným zhromaždením OSN na Konferencii v brazílskom meste Rio de Janeiro. Členské krajiny boli vyzvané, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody.
27.3. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Poľana (1990) - Rozhodnutím byra Medzinárodnej koordinačnej rady programu "Človek a biosféra" bola Chránená krajinná oblasť Poľana zaradená v roku 1990 do siete biosférických rezervácií UNESCO. Zaradila sa medzi 350 území sveta, ktoré poskytujú vedecké poznatky a praktické skúsenosti v harmonickom spojení ochrany prírody týchto oblastí s ich ekonomickým a kultúrnym rozvojom, majú slúžiť dlhodobému výskumu a monitoringu.
27.3. Vyhlásenie Národného parku Veľká Fatra (2002) - Národný park Veľká Fatra leží v severozápadnej časti stredného Slovenska. Rozprestiera sa v regiónoch Turiec, Liptov a Banská Bystrica. Patrí medzi naše najväčšie a najvyššie pohoria. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje 1596 m n. m.
28.3. Hodina Zeme je najväčšou celosvetovou akciou so zapojením verejnosti. Datuje sa k 31. 3. 2007 keď viac ako 2,2 milióna domácností a 2000 firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu svoje osvetlenie. Rekordnou bola Hodina Zeme 2011 (26.3.2011), keď sa zapojilo celkovo 5251 miest v 135 štátoch. V tomto roku sa po prvý krát v histórii tohto projektu oficiálne zapojilo aj Slovensko.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.