Aktuálne schválnené PS o NP:
Aktuálne schválený Program starostlivosti o Národný park Muránska planina a jeho ochranné pásmo, chránený areál Stolica, chránený areál Pramenná oblasť Rimavy, chránený areál Tisovský kras, prírodnú rezerváciu Homoľa, Chránené vtáčie územie Muránska planina – Stolica a o prekrývajúce sa územia európskeho významu na roky 2024 – 2033.
Schválená materiál stiahnete tu: 03_program-starostlivosti-muranska_planina_compressed.pdf
Prílohy k Programu starostlivosti pre Muránsku planinu stiahnete tu: Prílohy k Programu starostlivosti pre Muránsku planinu
Aktuálne schválnené PS o CHVÚ:
https://www.minzp.sk/oblasti/ochrana-prirody-krajiny/uzemna-ochrana-prirody/natura-2000/chranene-vtacie-uzemia/programy-starostlivosti-chvu.html
Oznámenia o prerokovaní návrhov programov starostlivosti o chránené vtáčie územia
Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 11. júla 2018 schválila ďalších 7 programov starostlivosti chránené vtáčie územie na roky 2018 - 2047.
V priebehu rokov 2017 a 2018 schválila vláda Slovenskej republiky spolu 13 programov starostlivosti o chránené vtáčie územia.
Schválený materiál nájdete tu: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/GetUznesenia/?idRokovanie=978
Schválene ďalšie programy starostlivosti viac info na: http://www.minzp.sk/postupy-ziadosti/ochrana-prirody-krajiny/uzemna-ochrana-prirody/natura-2000/
Chránené vtáčie územia sú súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000.
Sú vymedzované v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (kodifikované znenie) ako chránené územie podľa § 26 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Ich cieľom je ochrana z európskeho pohľadu najcennejších vtáčích druhov a ich biotopov.
Slovenská republika má spolu 41 chránených vtáčích území (CHVÚ), podrobnosti je možné nájsť napr. v publikácii dostupnej tu: http://www.sopsr.sk/web/?cl=10620 a ďalšie informácie tu: http://www.sopsr.sk/natura/.
Vyhlasovacie predpisy jednotlivých CHVÚ sú tu: http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=5
Na zabezpečenie ochrany vtáčích druhov, ktoré sú predmetom ochrany a biotopov v chránenom vtáčom území, sa vypracováva program starostlivosti. Programy starostlivosti o chránené vtáčie územia sú dokumentáciou ochrany prírody podľa § 54 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorá sa spracúva pre obdobie 30 rokov.
Oficiálne prerokovanie pripomienok vykonávajú okresné úrady v sídle kraja, oznámenia o rokovaniach k jednotlivým chráneným vtáčím územiam sú priebežne zverejňované na stránke MŽP SR a úradnej tabuli miestne príslušného okresného úradu v sídle kraja.
V roku 2017 bolo schválených 6 programov starostlivosti:
Program starostlivosti pre Chránené vtáčie územie Horná Orava na roky 2017-2046, Program starostlivosti pre Chránené vtáčie územie Kráľová na roky 2017-2046, Program starostlivosti pre Chránené vtáčie územie Sĺňava na roky 2017-2046, Program starostlivosti pre Chránené vtáčie územie Dolné Pohronie na roky 2017-2046, Program starostlivosti pre Chránené vtáčie územie Veľkoblahovské rybníky na roky 2017-2046, Program starostlivosti pre Chránené vtáčie územie Špačinsko –nižnianske polia na roky 2017-2046.
V roku 2018 pribudlo ďalších 7 programov starostlivosti:
Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Dolné Považie na roky 2018-2047, Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Dubnické štrkovisko na roky 2018-2047, Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Košická kotlina na roky 2018-2047, Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Ondavská rovina na roky 2018-2047, Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Ostrovné lúky na roky 2018-2047, Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Parížske močiare na roky 2018-2047, Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Poiplie na roky 2018-2047.
1.1. Vznik Správy slovenských jaskýň (1970) - Ako samostatná organizácia bola Správa slovenských jaskýň založená v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1981 bola zlúčená s úsekom ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave čím vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody. Ako samostatná organizácia bola obnovená v roku 1990. Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.
16.1. Vyhlásenie Pieninského národného parku (1967) - nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Malá Fatra (1988) - Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Slovenský raj (1988) - Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
27.1. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (1989) - Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.