Biosférická rezervácia Slovenský kras

Biosférická rezervácia Slovenský kras je najväčšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Nachádza sa v juhovýchodnej časti Slovenska, pri hraniciach s Maďarskom. Slovenský kras je tvorený siedmymi planinami: Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina a Dolný vrch. Planiny sú posiate množstvom závrtov, vyvieračiek, jaskýň a priepastí.

Slovenský kras je významným územím z hľadiska výskytu geologických, geomorfologických javov a zásob podzemných vôd a výskytu jedinečných druhov fauny a flóry. Planiny Slovenského krasu sú tvorené 12 hlavnými typmi vápencov, pričom najrozšírenejšie sú svetlé wettersteinské vápence.

V roku 1973 bol Slovenský kras vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť. Od roku 2002 je územie chránené v kategórii národný park. Územie Slovenského krasu bolo v roku 1977 zapísané ako prvá na Slovensku do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra. Celková rozloha biosférickej rezervácie Slovenský kras je 74 480 ha.

Foto: Archív ŠOP SR

Svojrázne podmienky tohto územia sa odrazili aj v rozmanitosti flóry a fauny. Podstatnú časť plochy tvoria lesy, nemenej významné sú lesostepné časti s výskytom endemických a subendemických druhov. Lesy dnes pokrývajú viac ako tri štvrtiny plochy územia Slovenského krasu. Väčšina lesov je výmladkového pôvodu, ktoré sú málo produktívne. Najviac zastúpenou drevinou je hrab. Po ňom nasleduje dub (v Slovenskom krase sa z 9 domácich druhov duba vyskytuje 8) a buk, ktorý bol ešte pred sto rokmi najrozšírenejšou drevinou. Z ihličnatých drevín je najrozšírenejšia borovica sosna. Jej  pôvodným biotopom v Slovenskom krase sú len vysoké skalné bralá, na ktorých sa zachovala ako treťohorný relikt.

Niektoré z unikátnych vlastností územia Slovenského krasu vyvolali v minulosti záujem odborníkov so zameraním na ochranu prírody. Jedným z prvých chránených území bolo vyhlásenie prírodnej rezervácie Jasovskej jaskyne v roku 1925. Propagácia chránených území sa začala v 50. rokoch 20. storočia. Jaskyne Slovenského krasu sú dôležité nielen svojou geomorfologickou hodnotou, ale aj početnými nálezmi pôvodného osídlenia vrátane fosílií Homo sapiens.

V Slovenskom krase je známych vyše 1400 jaskýň, ktoré sú od roku 1995 spolu s jaskyňami priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Najznámejšou a najdlhšou jaskyňou Slovenského krasu je jaskyňa Domica, avšak najstaršou sprístupnenou jaskyňou na tomto území je Jasovská jaskyňa, a to už od roku 1846.

Foto: Archív ŠOP SR

Rozvojová funkcia BR Slovenský kras je uplatňovaná v jej prechodnej zóne. Hustota osídlenia je veľmi nerovnomerná, ale spravidla nízka. Na planinách prevláda lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo. Sídla a súvisiace hospodárske činnosti sú sústredené v povodiach a údoliach riek. Región má priemyselno-vidiecky charakter a viac ľudí je zamestnaných v poľnohospodárstve ako v priemysle. Logistická funkcia v BR Slovenský kras je zastúpená bohatou históriou výskumu, ktorý je zabezpečovaný od roku 1981.  Podstatu výskumných aktivít tvorí inventarizácia flóry a fauny. Projekty poľnohospodárskeho výskumu sa zamerali na posúdenie ekologicky vhodných postupov a údržbu a obnovu krajiny charakteristickej pre tradičné využívanie lúk na planine Slovenský kras.

V BR Slovenský kras je sprístupnených niekoľko náučných chodníkov, ako napríklad Zádielská tiesňava, Zelená hranica, Jasovská skala alebo Prielom Muráňa.

Autor: Mgr. Lucia Miňová

 


December

Počuli ste, že...