Biosférická rezervácia Slovenský kras
Biosférická rezervácia Slovenský kras je najväčšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Nachádza sa v juhovýchodnej časti Slovenska, pri hraniciach s Maďarskom. Slovenský kras je tvorený siedmymi planinami: Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina a Dolný vrch. Planiny sú posiate množstvom závrtov, vyvieračiek, jaskýň a priepastí.
Slovenský kras je významným územím z hľadiska výskytu geologických, geomorfologických javov a zásob podzemných vôd a výskytu jedinečných druhov fauny a flóry. Planiny Slovenského krasu sú tvorené 12 hlavnými typmi vápencov, pričom najrozšírenejšie sú svetlé wettersteinské vápence.
V roku 1973 bol Slovenský kras vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť. Od roku 2002 je územie chránené v kategórii národný park. Územie Slovenského krasu bolo v roku 1977 zapísané ako prvá na Slovensku do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra. Celková rozloha biosférickej rezervácie Slovenský kras je 74 480 ha.
Svojrázne podmienky tohto územia sa odrazili aj v rozmanitosti flóry a fauny. Podstatnú časť plochy tvoria lesy, nemenej významné sú lesostepné časti s výskytom endemických a subendemických druhov. Lesy dnes pokrývajú viac ako tri štvrtiny plochy územia Slovenského krasu. Väčšina lesov je výmladkového pôvodu, ktoré sú málo produktívne. Najviac zastúpenou drevinou je hrab. Po ňom nasleduje dub (v Slovenskom krase sa z 9 domácich druhov duba vyskytuje 8) a buk, ktorý bol ešte pred sto rokmi najrozšírenejšou drevinou. Z ihličnatých drevín je najrozšírenejšia borovica sosna. Jej pôvodným biotopom v Slovenskom krase sú len vysoké skalné bralá, na ktorých sa zachovala ako treťohorný relikt.
Niektoré z unikátnych vlastností územia Slovenského krasu vyvolali v minulosti záujem odborníkov so zameraním na ochranu prírody. Jedným z prvých chránených území bolo vyhlásenie prírodnej rezervácie Jasovskej jaskyne v roku 1925. Propagácia chránených území sa začala v 50. rokoch 20. storočia. Jaskyne Slovenského krasu sú dôležité nielen svojou geomorfologickou hodnotou, ale aj početnými nálezmi pôvodného osídlenia vrátane fosílií Homo sapiens.
V Slovenskom krase je známych vyše 1400 jaskýň, ktoré sú od roku 1995 spolu s jaskyňami priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Najznámejšou a najdlhšou jaskyňou Slovenského krasu je jaskyňa Domica, avšak najstaršou sprístupnenou jaskyňou na tomto území je Jasovská jaskyňa, a to už od roku 1846.
Rozvojová funkcia BR Slovenský kras je uplatňovaná v jej prechodnej zóne. Hustota osídlenia je veľmi nerovnomerná, ale spravidla nízka. Na planinách prevláda lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo. Sídla a súvisiace hospodárske činnosti sú sústredené v povodiach a údoliach riek. Región má priemyselno-vidiecky charakter a viac ľudí je zamestnaných v poľnohospodárstve ako v priemysle. Logistická funkcia v BR Slovenský kras je zastúpená bohatou históriou výskumu, ktorý je zabezpečovaný od roku 1981. Podstatu výskumných aktivít tvorí inventarizácia flóry a fauny. Projekty poľnohospodárskeho výskumu sa zamerali na posúdenie ekologicky vhodných postupov a údržbu a obnovu krajiny charakteristickej pre tradičné využívanie lúk na planine Slovenský kras.
V BR Slovenský kras je sprístupnených niekoľko náučných chodníkov, ako napríklad Zádielská tiesňava, Zelená hranica, Jasovská skala alebo Prielom Muráňa.
Autor: Mgr. Lucia Miňová
Jún
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.