Novelou zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov bola v § 28b doplnená definícia území medzinárodného významu a tiež povinnosť pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky viesť a zverejňovať zoznam území medzinárodného významu podľa jednotlivých kategórií.
Územím medzinárodného významu je lokalita, na ktorú sa vzťahujú záväzky a odporúčania v oblasti ochrany prírody a krajiny, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná, z členstva v medzinárodných organizáciách a z medzinárodných programov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Územia medzinárodného významu tvoria mokrade medzinárodného významu, lokality svetového prírodného dedičstva, biosférické rezervácie a iné medzinárodne významné územia evidované v zoznamoch, ktoré vedú príslušné orgány zriadené na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, orgány medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenská republika členom alebo orgány medzinárodných programov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila (§ 28b, ods. 1).
Medzi územia medzinárodného významu patria:
Mokrade medzinárodného významu (na Slovensku 14)
Poznámky: lokality sú radené abecedne (podľa slovenského názvu uvedeného v súčasnosti zverejnenom ramsarskom informačnom formulári prístupnom v Ramsarskom informačnom systéme), s pridanými údajmi navyše (anglický názov lokality, číslo lokality v Zozname mokradí medzinárodného významu Ramsarského dohovoru, dátum zapísania do tohto zoznamu, zaradenie do zoznamu cezhraničných ramsarských lokalít, okres) a s v súčasnosti platnými ramsarskými kritériami pre identifikáciu mokradí medzinárodného významu. V prípade cezhraničných ramsarských lokalít je uvádzaná výmera lokality na Slovensku.
Alúvium Rudavy (Rudava River Valley)
Číslo lokality: 931; dátum zapísania: 17.02.1998; výmera: 560 ha;
Okres: Malacky, Senica
Katastrálne územie: Nivky, Obora, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Sološnica, Studienka, Šranek, Záhorie, Cerová-Lieskové, Plavecký Peter, Prievaly
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium 1: Územie predstavuje reprezentatívny príklad prírodných a prírodným blízkych typov mokradí na hranici Panónskeho a Karpatského regiónu.
Kritérium 2, 3, 4: V území sa vyskytujú vzácne, zraniteľné a ohrozené rastlinné a živočíšne druhy a ohrozené biotopy; vyskytujú sa v ňom populácie rastlinných a živočíšnych druhov významných pre zachovanie biologickej diverzity daných regiónov; mokrade sú významné pre niektoré živočíšne druhy v kritickom štádiu ich životného cyklu.
Mapa lokality
Domica
(súčasť cezhraničnej ramsarskej lokality Jaskynný systém Domica – Baradla / Domica –Baradla Cave System s Maďarskom)
Číslo lokality: 1051; dátum zapísania: 02.02.2001; výmera: 622 ha;
Okres: Revúca, Rožňava
Katastrálne územie: Tornaľa, Čoltovo, Dlhá Ves, Kečovo
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium 1: Lokalita je zvlášť dobrým a reprezentatívnym príkladom prírodnej mokrade charakteristickej pre Západné Karpaty – podzemného krasového jaskynného hydrologického systému (biotop európskeho významu); je zvlášť dobrým a reprezentatívnym príkladom mokrade, ktorá hrá podstatnú hydrologickú, biologickú a ekologickú úlohu v prirodzenom fungovaní veľkého hydrologického systému v cezhraničnej polohe medzi Slovenskom a Maďarskom.
Kritérium 2, 3: V jaskynnom systéme žijú vzácne, zraniteľné a ohrozené druhy viazané na špecifické podmienky jaskynného systému a krasovej krajiny; v jaskynnom systéme Domica - Baradla sa vyskytujú populácie živočíšnych druhov významných pre zachovanie biologickej diverzity cezhraničnej oblasti v regióne Západných Karpát.
Mapa lokality
Dunajské luhy (Danube Floodplains)
Číslo lokality: 605; dátum zapísania: 26.05.1993; výmera: 14 488 ha;
Okres: Bratislava II, Bratislava V, Dunajská Streda, Komárno, Senec
Katastrálne územie: Nivy, Podunajské Biskupice, Ružinov, Čunovo, Jarovce, Petržalka, Rusovce, Baka, Bodíky, Čilistov, Dobrohošť, Gabčíkovo, Kľúčovec, Kyselica, Medveďov, Mliečno, Rohovce, Sap, Šamorín, Šuľany, Vojka nad Dunajom, Číčov, Klížska Nemá, Trávnik, Veľké Kosihy, Zlatná na Ostrove, Hamuliakovo, Kalinkovo, Nové Košariská, Rovinka
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium 1: Systém riečnych ramien a rôznych prírodných a prírodným blízkych typov mokradí na hraničnom úseku Dunaja predstavuje ojedinelú vnútrozemskú deltu v strednej Európe s podstatnou hydrologickou, biologickou a ekologickou úlohou v prirodzenom fungovaní rozsiahleho alúvia Dunaja v cezhraničnej polohe.
Kritérium 2, 3, 4: V území žijú alebo ním migrujú vzácne, zraniteľné, ohrozené a kriticky ohrozené druhy a vyskytujú sa ohrozené ekologické spoločenstvá; vyskytujú sa v ňom druhy v kritickom štádiu ich životného cyklu a poskytuje refúgium počas nepriaznivých podmienok.
Kritérium 5 (pôvodne 3): V území sa pravidelne vyskytuje viac ako 20.000 vodných vtákov.
Kritérium 7, 8 (pôvodne 4): V Dunaji žije najväčší počet sladkovodných druhov rýb v porovnaní s inými stredoeurópskymi riekami a nachádza sa v ňom významná časť pôvodných druhov iných vodných živočíchov, ich vývojových štádií, medzidruhových vzťahov a populácií; mokrade a vodné útvary v území sú neresiskom, odchovňou mlade a migračnou cestou rýb.
Mapa lokality
Jaskyne Demänovskej doliny (Caves of the Demänová Valley)
Číslo lokality: 1647; dátum zapísania: 17.11.2006; výmera: 1 448 ha;
Okres: Liptovský Mikuláš
Katastrálne územie: Demänovská Dolina, Iľanovo, Lazisko, Liptovský Ján, Závažná Poruba
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium 1: Územie predstavuje reprezentatívny, zriedkavý a špecifický príklad prírodného podzemného krasového jaskynného hydrologického systému v Západných Karpatoch (biotop európskeho významu) s veľkým hydrologickým významom.
Kritérium 2, 3, 4: V lokalite žijú vzácne, zraniteľné a ohrozené druhy bezstavovcov viazané na špecifické podmienky podzemného krasového systému a jeho podzemné vody; predstavuje významné refúgium endemických, sub-endemických druhov a glaciálnych reliktov v Západných Karpatoch; v území sa vyskytujú populácie európsky významných druhov stavovcov, vrátane kritických štádií ich životného cyklu (rozmnožovanie, zimovanie).
Mapa lokality
Latorica
Číslo lokality: 606; dátum zapísania: 26.05.1993; výmera: 4 404,7 ha;
Okres: Michalovce, Trebišov
Katastrálne územie: Beša, Čičarovce, Kapušianske Kľačany, Oborín, Ptrukša, Veľké Kapušany, Bačka, Boľ, Boťany, Čierna, Kapoňa, Leles, Poľany, Soľnička, Zatín
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium 1: Lokalita predstavuje reprezentatívny príklad prírodných alebo prírodným blízkych typov mokradí Panónskeho regiónu.
Kritérium 2, 3, 4: V území sa vyskytujú zraniteľné a ohrozené druhy a biotopy a populácie rastlinných a živočíšnych druhov významné pre zachovanie biologickej diverzity Panónskeho i Karpatského regiónu v cezhraničnej polohe s Ukrajinou; územie je významné ako medzinárodný koridor pre migrujúce druhy živočíchov a pre druhy v kritickom štádiu ich životného cyklu.
Kritérium 7, 8: V lokalite sa vyskytuje významná časť pôvodných druhov rýb a iných vodných živočíchov, ich vývojových štádií a medzidruhových vzťahov a populácií, ktoré sú reprezentatívne vzhľadom na úžitky a význam mokradí; je neresiskom, odchovňou mlade a migračnou cestou v cezhraničnej polohe s Ukrajinou.
Mapa lokality
Mokrade Oravskej kotliny (Wetlands of Orava Basin)
Číslo lokality: 933; dátum zapísania: 17.02.1998; výmera: 9 287 ha;
Okres: Námestovo, Tvrdošín
Katastrálne územie: Bobrov, Klin, Námestovo, Slanica, Dolný Štefanov, Hladovka, Liesek, Oravské Hámre, Osada, Suchá Hora, Trstená, Ústie nad Priehradou
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium 1: Lokalita predstavuje zvlášť dobrý reprezentatívny príklad prírodných alebo prírodnému blízkych typov mokradí, charakteristických pre Západné Karpaty; je tiež zvlášť dobrým reprezentatívnym príkladom mokradí, ktoré majú podstatnú hydrologickú, biologickú a ekologickú úlohu v prirodzenom fungovaní povodia Oravy v cezhraničnej polohe; je príkladom osobitného a v Západných Karpatoch zriedkavého typu mokradí – rašelinísk, ktoré patria k nedostatočne zastúpeným typom mokradí v Zozname mokradí medzinárodného významu.
Kritérium 2, 3, 4: V lokalite žijú početné vzácne, zraniteľné a ohrozené druhy a poddruhy rastlín a živočíchov (ohrozených na národnej, európskej a/alebo globálnej úrovni, vrátane endemických druhov, reliktných druhov a spoločenstiev) s populáciami v priaznivom stave; má osobitný význam pre udržanie genetickej a ekologickej rozmanitosti rašelinísk, stojatých a tečúcich vôd strednej Európy; lokalita má osobitný význam pre biotopy rastlín a živočíchov, predovšetkým pre hmyz, obojživelníky, vtáky a semiakvatické cicavce v kritických štádiách ich životného cyklu a poskytujú refúgium počas nepriaznivých podmienok.
Kritérium 7 a 8 (pôvodne 4): V lokalite sa vyskytuje významná časť pôvodných druhov rýb a iných vodných živočíchov, ich vývojových štádií, medzidruhových vzťahov a populácií , ktoré sú reprezentatívne vzhľadom na úžitky a význam mokradí; je dôležitým zdrojom potravy rýb a niektorých iných vodných živočíchov, neresiskom a odchovňou mlade v cezhraničnej polohe.
Mapa lokality
Mokrade Turca (Turiec Wetlands)
Číslo lokality: 932; dátum zapísania: 17.02.1998; výmera: 750 ha;
Okres: Martin, Turčianske Teplice
Katastrálne územie: Benice, Blatnica, Bystrička, Ďanová, Kláštor pod Znievom, Košťany nad Turcom, Laskár, Ležiachov, Martin, Príbovce, Rakovo, Slovany, Socovce, Trebostovo, Trnovo, Turčiansky Ďur, Turčiansky Peter, Valentová, Abramová, Blažovce, Dolná Štubňa, Dolný Turček, Dubové, Dvorec nad Turcom, Háj, Ivančiná, Jazernica, Kaľamenová, Moškovec, Sklené, Slovenské Pravno, Turčianske Teplice, Veľký Čepčín
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium 1: V území sa vyskytujú reprezentatívne a/alebo jedinečné príklady prírodných a prírodným blízkych typov mokradí (komplex ekosystémov, vrátane biotopov európskeho významu) Západných Karpát.
Kritérium 2, 3, 4: V lokalite sa nachádzajú zriedkavé, zraniteľné, ohrozené a kriticky ohrozené druhy; vyskytujú sa v nej populácie rastlinných a živočíšnych druhov významných pre zachovanie biologickej diverzity Západných Karpát; v lokalite sa vyskytujú živočíšne druhy v kritickom štádiu ich životného cyklu a poskytuje refúgium počas nepriaznivých podmienok, je súčasťou migračného koridoru vodných vtákov.
Kritérium 7, 8: V rieke Turiec a v prítokoch sa vyskytuje významná časť pôvodných druhov rýb a iných vodných živočíchov, ich vývojových štádií, medzidruhových vzťahov a populácií, ktoré sú reprezentatívne vzhľadom na úžitky a význam mokradí; lokalita je neresiskom a odchovňou mlade rýb.
Mapa lokality
Moravské luhy (Morava Floodplains)
(súčasť cezhraničnej Trilaterálnej ramsarskej lokality Nivy na sútoku riek Morava-Dyje-Dunaj / Floodplains of the Morava-Dyje-Danube Confluence – Česká republika, Rakúsko, Slovensko)
Číslo lokality: 604; dátum zapísania: 26.05.1993; výmera: 5 380 ha;
Okres: Bratislava IV, Malacky, Senica, Skalica
Katastrálne územie: Devín, Devínska Nová Ves, Záhorská Bystrica, Bystrická hora, Gajary, Malé Leváre, Mást III, Stupava, Suchohrad, Vačková, Veľké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Závod, Kúty, Moravský Svätý Ján, Sekule, Brodské
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium 1: Lokalita je dobrým a reprezentatívnym príkladom prírodných a prírodným blízkych typov mokradí viazaných na riečne ekosystémy v Panónskom regióne, ktoré sú už zriedkavé v strednej Európe.
Kritérium 2, 3, 4: V území žijú zraniteľné, ohrozené a kriticky ohrozené druhy a ekologické spoločenstvá ohrozené tak na národnej ako aj medzinárodnej úrovni; lokalita je centrom biodiverzity s významnými populáciami rastlinných a živočíšnych druhov významných pre zachovanie biologickej rozmanitosti Panónskeho regiónu, vrátane sub-endemických a/alebo typických druhov biogeografického regiónu; mokrade sú významnými biotopmi sťahovavých vtákov a poskytujú refúgium počas nepriaznivých podmienok.
Kritérium 7, 8: V území sa vyskytuje významná časť pôvodných druhov rýb (50 druhov) a iných druhov vodných živočíchov, ich vývojových štádií a populácií, ktoré sú reprezentatívne; lokalita je tiež neresiskom a odchovňou mlade mnohých druhov rýb.
Mapa lokality
Parížske močiare (Paríž Marshes)
Číslo lokality: 499; dátum zapísania: 02.07.1990; výmera: 184 ha;
Okres: Nové Zámky
Katastrálne územie: Gbelce, Maďarský Svodín, Nová Vieska
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium 1: Lokalita je dobrým reprezentatívnym príkladom prírodného typu trstinových spoločenstiev mokradí charakteristických pre Panónsky biogeografický región.
Kritérium 2, 3, 4: V území žijú zraniteľné a ohrozené druhy živočíchov, najmä vodných vtákov; lokalita je významná pre zachovanie biologickej diverzity biogeografickej oblasti; vyskytujú sa v nej druhy v kritickom štádiu ich životného cyklu, vrátane sťahovavých druhov.
Mapa lokality
Poiplie
(súčasť cezhraničnej ramsarskej lokality Poiplie – Ipoly Valley s Maďarskom)
Číslo lokality: 930; dátum zapísania: 17.02.1998; výmera: 410,9 ha;
Okres: Levice, Veľký Krtíš
Katastrálne územie: Tešmák, Ipeľské Predmostie
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium 1: Územie je súčasťou rozsiahleho jedinečného komplexu mokraďových ekosystémov v cezhraničnej polohe s reprezentatívnymi zachovalými typmi prírodných a prírodným blízkych aluviálnych biotopov Panónskeho biogeografického regiónu; celý komplex zohráva významnú hydrologickú, biologickú a ekologickú úlohu v prirodzenom fungovaní cezhraničného povodia Ipľa.
Kritérium 2, 3, 4: V území sa vyskytujú zraniteľné a ohrozené druhy a ekologické spoločenstvá; vyskytujúce sa populácie rozmanitých rastlinných a živočíšnych druhov sú významné pre zachovanie biologickej diverzity severnej časti Panónskeho regiónu; územie poskytuje biotopy pre viaceré živočíšne druhy, najmä vtáky v kritickom štádiu ich životného cyklu.
Mapa lokality
Rieka Orava a jej prítoky (Orava River and its Tributaries)
Číslo lokality: 929; dátum zapísania: 17.02.1998; výmera: 865 ha
Okres: Dolný Kubín, Ružomberok, Tvrdošín
Katastrálne územie: Bziny, Dlhá nad Oravou, Dolná Lehota, Dolný Kubín, Horná Lehota, Chlebnice, Istebné, Kňažia, Kraľovany, Krivá, Malý Bysterec, Medzibrodie nad Oravou, Mokraď, Oravský Podzámok, Párnica, Poruba-Geceľ, Pribiš, Pucov, Sedliacka Dubová, Veličná, Veľký Bysterec, Zábrež, Záskalie, Zázrivá, Žaškov, Stankovany, Čimhová, Habovka, Krásna Hôrka, Liesek, Medvedzie, Nižná, Oravský Biely Potok, Podbiel, Trstená, Tvrdošín, Vitanová
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium 1: Sústava tokov zahrnutých do tejto lokality predstavuje reprezentatívny príklad podhorského riečneho ekosystému s prírode blízkymi typmi mokradí Západných Karpát.
Kritérium 2, 3: V území žijú vzácne, zraniteľné a ohrozené druhy živočíchov; lokalita sa vyznačuje výskytom populácií druhov významných pre zachovanie biologickej diverzity Západných Karpát.
Kritérium 7, 8: V riečnom systéme sa vyskytuje významná časť pôvodných druhov rýb a iných vodných živočíchov, ich vývojových štádií a medzidruhových vzťahov; toky sú dôležitým zdrojom potravy rýb, neresiskom a odchovňou mlade, i migračnou cestou.
Mapa lokality
Senné – rybníky (Senné Fishponds)
Číslo lokality: 500; dátum zapísania: 02.07.1990; výmera: 425 ha;
Okres: Michalovce, Sobrance
Katastrálne územie: Iňačovce, Blatná Polianka, Blatné Remety
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium 1: V lokalite sa vyskytuje reprezentatívny príklad prírodných a prírodným blízkych typov mokradí Panónskej biogeografickej oblasti.
Kritérium 2, 3, 4: V území sa vyskytujú zraniteľné, ohrozené a kriticky ohrozené druhy živočíchov a ohrozené spoločenstvá; nachádzajú sa v ňom populácie vodných a na vodu viazaných vtákov významné pre zachovanie biologickej diverzity Panónskeho regiónu a sťahovavé druhy vtákov; v lokalite sa vyskytujú druhy vtákov a iných živočíchov v kritickom štúdiu ich životného cyklu a poskytuje refúgium počas nepriaznivých podmienok.
Mapa lokality
Šúr
Číslo lokality: 498; dátum zapísania: 02.07.1990; výmera: 1 136,6 ha;
Okres: Pezinok, Senec
Katastrálne územie: Svätý Jur, Chorvátsky Grob
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium 1: Územie je zvlášť dobrým reprezentatívnym príkladom prírodného typu mokrade – reliktného slatinného jelšového lesa, typu biotopu v súčasnosti vzácneho a neobvyklého v strednej Európe a Panónskom biogeografickom regióne.
Kritérium 2, 3, 4: V lokalite sa nachádzajú vzácne, zraniteľné a ohrozené druhy (vrátane endemických druhov, nových zistených druhov a druhov na hranici ich geografického rozšírenia) a ohrozené ekologické spoločenstvá; vyskytujú sa v nej populácie rastlinných a živočíšnych druhov významných pre zachovanie biologickej diverzity regiónu; v území sa vyskytujú druhy živočíchov v kritickom štádiu ich životného cyklu.
Mapa lokality
Tisa (Tisa River)
(súčasť cezhraničnej ramsarskej lokality Údolie hornej Tisy / Upper Tisza Valley s Maďarskom)
Číslo lokality: 1411; dátum zapísania: 04.12.2004; výmera: 734,6 ha;
Okres: Trebišov
Katastrálne územie: Malé Trakany, Veľké Trakany
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium 1: V území sa vyskytuje zriedkavý príklad prírodných a prírodnému blízkych typov mokradí (vrátane biotopov európskeho významu) v cezhraničnej polohe Panónskeho biogeografického regiónu.
Kritérium 2, 3: V lokalite žijú vzácne, zraniteľné, ohrozené a kriticky ohrozené druhy a ohrozené ekologické spoločenstvá; územie je súčasťou rozsiahlejšej medzinárodnej cezhraničnej mokrade, v ktorej sa vyskytujú populácie rastlinných a živočíšnych druhov významných pre zachovanie biologickej diverzity Panónskej oblasti.
Mapa lokality
Lokality s Európskym diplomom Rady Európy pre chránené územia (na Slovensku 2)
Národná prírodná rezervácia Dobročský prales
dátum udelenia diplomu: 18.09.1998; výmera: 204,29 ha (ochranné pásmo 100,44 ha)
Okres: Brezno
Katastrálne územie: Čierny Balog
Odôvodnenie zaradenia:
Príklad pôvodných nenarušených ekosystémov pralesov Karpát v Strednej Európe, v jedľovo-bukovom pásme, vo vývinovom štádiu a dynamike, ktorá zodpovedá prírodným zákonitostiam bez vplyvu človeka. Stromy jedle dosahujú mimoriadne rozmery a objem, podobne aj ďalšie druhy, hlavne smreky. Územie má aj ďalšie hodnoty z hľadiska ekologického, estetického a kultúrneho.
Mapa lokality
Národný park Poloniny
dátum udelenia diplomu: 18.09.1998; výmera: 29 805,0514 ha (ochranné pásmo 10 973,2893 ha)
Okres: Snina
Katastrálne územie: Brezovec, Dara, Hostovice, Jalová, Kalná Roztoka, Klenová, Kolbasov, Nová Sedlica, Osadné, Ostrožnica, Parihuzovce, Pčoliné, Príslop, Runina, Ruská Volová, Ruské, Ruský Potok, Smolník nad Cirochou, Stakčín, Starina nad Cirochou, Stakčínska Roztoka, Topoľa, Ubľa, Ulič, Uličské Krivé, Veľká Poľana, Zboj, Zvala
Odôvodnenie zaradenia:
Modelový príklad vegetačného vývoja stredoeurópskeho lesa od dôb glaciálnych po súčasnosť s vysokým stupňom zachovalosti pôvodných ekosystémov prvotného pralesa v jeho najcennejších častiach. Biogeografická poloha územia, na rozhraní Západných a Východných Karpát, podmienila jeho vysoké druhové bohatstvo, významné pre sledovanie vývoja vegetácie, fauny a šírenie druhov v mohutnom karpatskom oblúku. Územie má aj ďalšie hodnoty z hľadiska vedeckého, estetického a kultúrneho.
Biosférické rezervácie (na Slovensku 4)
Slovenský kras (Slovensky kras Biosphere Reserve)
Rok uznania: 1977; výmera (dotazník periodického hodnotenia, rok 2012): 74 480 ha
Okres: Revúca, Rožňava, Košice - okolie
Katastrálne územie: Bôrka, Brzotín, Dlhá Ves, Drnava, Gemerská Hôrka, Honce, Hrhov, Hrušov, Jablonov nad Turňou, Jovice, Kečovo, Kováčová, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kružná, Kunova Teplica, Lipovník, Lúčka, Pašková, Plešivec, Rakovnica, Rožňavské Bystré, Silica, Silická Brezová, Slavec, Štítnik, Vidová, Debraď, Drienovec, Dvorníky, Hačava, Háj, Jasov, Medzev, Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou, Zádiel, Nováčany, Ardovo, Bôrka, Rozložná, Rožňavské Bystré, Silická Jablonica, Včeláre, Gemerský Milhosť, Hucín, Jelšava, Jelšavská Teplica, Licince, Mikolčany, Nováčany, Bohúňovo, Bretka, Čoltovo, Gočaltovo, Krásnohorské Podhradie, Ochtiná, Roštár, Rožňava, Rožňavské Bystré, Tiba
Odôvodnenie uznania:
Kritérium 1: Územie predstavuje reprezentatívny príklad širokej škály ekologických systémov krasového územia severného mierneho pásma v regióne pásma stredoeurópskeho lesa (Middle European Forest, Udvardy 1975), ktoré sú v rôznej miere využívané alebo ovplyvňované človekom.
Jadrová zóna: 8 857 ha (2012)
Nárazníková zóna: 23 395 ha (2012)
Prechodná zóna: 42 228 ha (2012)
Jadrová zóna je prísne chránená a určená na zabezpečenie dlhodobej ochrany ekosystémov. Jej podstatnú časť tvoria ochranné lesy a prírodné rezervácie. Nárazníková zóna eliminuje negatívne vplyvy na jadrovú zónu. Podstatná časť nárazníkovej zóny patrí do chránenej oblasti prirodzenej akumulácie podzemných vôd a ochranného pásma vodných zdrojov. Prechodná zóna je primárne určená na všestranné využívanie človekom s ohľadom na ochranu biodiverzity a ostatných zložiek životného prostredia.
Kritérium 7: Sú ustanovené mechanizmy na koordináciu a riadenie využívania územia biosférickej rezervácie a zabezpečenie implementácie výskumných, monitorovacích a vzdelávacích programov. Prioritné úlohy sú integrované v Akčnom pláne biosférickej rezervácie.
Mapa lokality
Poľana (Polana Biosphere Reserve)
Rok uznania a rozšírenia: 1990, 2016; výmera (po rozšírení územia v roku 2016): 24 158,23 ha
Okres: Detva, Zvolen, Banská Bystrica, Brezno
Katastrálne územie: Hrochoť, Ľubietová, Hronec, Sihla, Valaská, Hriňová, Očová, Ľubietová, Poniky, Detva, Povrazník, Čierny Balog, Dúbravy
Odôvodnenie uznania:
Kritérium 1: Územie predstavuje reprezentatívne ekologické systémy horskej a tradične využívanej podhorskej krajiny v severnom miernom pásme v regióne pásma stredoeurópskeho lesa (Middle European Forest, Udvardy 1975) s dominujúcim bývalým stratovulkánom s jednou najväčších kalder v Európe.
Jadrová zóna: 1 332,70 ha (2016)
Nárazníková zóna: 6 418,53 ha (2016)
Prechodná zóna: 16 407,00 ha (2016)
Jadrová zóna je prísne chránená a určená na zabezpečenie dlhodobej ochrany ekosystémov. Jej podstatnú časť tvoria ochranné lesy a prírodné rezervácie. Nárazníková zóna eliminuje negatívne vplyvy na jadrovú zónu. Podstatnú časť nárazníkovej zóny tvoria lesy, ktoré sú obhospodarované s ohľadom na potrebu ochrany biodiverzity a zabezpečenia poskytovania ekosystémových služieb. Zóna výrazne podporuje plnenie logistických funkcií biosférickej rezervácie a jej ochrannú funkciu a čiastočne aj rozvojovú funkciu. Prechodná zóna je primárne určená na všestranné využívanie človekom s ohľadom na ochranu biodiverzity a ostatných zložiek životného prostredia a zachovanie typického krajinného rázu.
Kritérium 7: Sú ustanovené mechanizmy na koordináciu a riadenie využívania územia biosférickej rezervácie a zabezpečenie implementácie výskumných, monitorovacích a vzdelávacích programov. Prioritné úlohy sú integrované v Akčnom pláne biosférickej rezervácie.
Mapa lokality
Tatry (Tatra Transboundary Biosphere Reserve)
(súčasť cezhraničnej lokality s Poľskom)
Rok uznania: 1992 (ako súčasť cezhraničnej biosférickej rezervácie Tatry s Poľskom); výmera (po úprave hraníc v rámci periodického hodnotenia, rok 2017): 101 819,05 ha
Okres: Kežmarok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Tvrdošín
Katastrálne územie: Babky, Bobrovec, Jakubovany, Jalovec, Jamník, Konská, Kvačany, Lendak, Liptovské Matiašovce, Liptovský Trnovec, Pribylina, Slovenská Ves, Smrečany, Svätý Štefan, Východná, Žiar, Starý Smokovec, Štrba, Štrbské Pleso, Tatranská Javorina, Tatranská Lomnica, Habovka, Oravice, Tichá dolina, Zuberec, Huncovce, Huty, Malý Slavkov, Mlynčeky, Rakúsy, Spišská Belá, Stará Lesná, Stráne pod Tatrami, Hybe, Liptovská Kokava, Važec, Batizovce, Gerlachov, Mengusovce, Mlynica, Nová Lesná, Štôla, Veľká, Veľký Slavkov, Kežmarok, Strážky, Veľká Lomnica, Beňušovce, Bobrovček, Dovalovo, Kráľova Lehota, Liptovská Porúbka, Liptovské Beharovce, Liptovský Hrádok, Pavlova Ves, Vavrišovo, Lučivná, Matejovce, Poprad, Spišská Sobota, Stráže pod Tatrami, Svit, Výborná, Ždiar
Odôvodnenie uznania:
Kritérium 1: Územie predstavuje reprezentatívny príklad širokej škály ekologických systémov v šiestich vegetačných zónach severného mierneho pásma v regióne pásma stredoeurópskeho lesa (Middle European Forest, Udvardy 1975), ktoré sú v rôznej miere využívané alebo ovplyvňované človekom.
Jadrová zóna: 41 843, 84 ha (2017)
Nárazníková zóna: 31 903,82 (2017)
Prechodná zóna: 28 071,39 ha (2017)
Jadrová zóna je totožná s bezzásahovou zónou a podlieha prísnej ochrane. Ide predovšetkým o biotopy v montánnom až subniválnom stupni. Jej podstatnú časť tvoria ochranné lesy a prírodné rezervácie. Nárazníková zóna eliminuje negatívne vplyvy na jadrovú zónu a jej podstatnú časť tvoria lesy. Prechodná zóna je primárne určená na všestranné využívanie človekom s ohľadom na ochranu biodiverzity a ostatných zložiek životného prostredia.
Kritérium 7: Sú ustanovené mechanizmy na koordináciu a riadenie využívania územia biosférickej rezervácie a zabezpečenie implementácie výskumných, monitorovacích a vzdelávacích programov. Prioritné úlohy sú integrované v Akčnom pláne biosférickej rezervácie.
Mapa lokality
Východné Karpaty (East Carpathians Transboundary Biosphere Reserve)
(súčasť cezhraničnej lokality s Poľskom a Ukrajinou)
Roky uznania: 1992 (ako súčasť cezhraničnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty s Poľskom) a 1998 (ako súčasť prvej trilaterálnej cezhraničnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty s Poľskom a Ukrajinou); výmera (dotazník periodického hodnotenia, rok 2017): 40 689, 92 ha
Okres: Snina
Katastrálne územie: Kalná Roztoka, Kolbasov, Nová Sedlica, Osadné, Runina, Ruské, Ruský Potok, Smolník nad Cirochou, Stakčínska Roztoka, Starina nad Cirochou, Ulič, Uličské Krivé, Zboj, Zvala, Dara, Hostovice, Jalová, Klenová, Ostrožnica, Parihuzovce, Pčoliné, Príslop, Ruská Volová, Stakčín, Topoľa, Ubľa, Veľká Poľana, Brezovec
Odôvodnenie uznania:
Kritérium 1: Územie predstavuje reprezentatívny príklad širokej škály lesných a nelesných primárnych a sekundárnych ekosystémov severného mierneho pásma v regióne pásma stredoeurópskeho lesa (Middle European Forest, Udvardy 1975), ktoré sú v rôznej miere využívané alebo ovplyvňované človekom.
Jadrová zóna: 2 628, 08 ha (2017)
Nárazníková zóna: 14 481,37 ha (2017)
Prechodná zóna: 23 580,47 ha (2017)
Jadrová zóna je prísne chránená a určená na zabezpečenie dlhodobej ochrany ekosystémov. Jej podstatnú časť tvoria bukové a jedľovo-bukové pralesy a sekundárne horské lúky. Nárazníková zóna eliminuje negatívne vplyvy na jadrovú zónu, jej podstatnú časť tvoria lesy. Prechodná zóna je primárne určená na všestranné využívanie človekom s ohľadom na ochranu biodiverzity a ostatných zložiek životného prostredia.
Kritérium 7: Sú ustanovené mechanizmy na koordináciu a riadenie využívania územia biosférickej rezervácie a zabezpečenie implementácie výskumných, monitorovacích a vzdelávacích programov. Prioritné úlohy sú integrované v Programe starostlivosti o územie.
Lokality zapísané do Zoznamu svetového dedičstva (na Slovensku 2 lokality prírodného dedičstva)
Poznámky: lokality svetového dedičstva na Slovensku sú uvedené s pridanými údajmi navyše (anglický názov, identifikačné číslo lokality v Zozname svetového dedičstva, dátum zapísania a dátum rozšírenia lokality, okresy) a v súlade s platnými kritériami v zmysle Operačných smerníc na implementáciu Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, na základe ktorých boli lokality zapísané do zoznamu svetového dedičstva. V prípade lokality Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy, sú výmery lokality a jej nárazníkových zón uvedené podľa renominačného projektu, ktorý bol zaslaný do Centra pre svetové dedičstvo 1. februára 2020.
(súčasť sériovej cezhraničnej lokality s Albánskom, Belgickom, Bulharskom, Chorvátskom, Nemeckom, Rakúskom, Rumunskom, Slovinskom, Španielskom, Talianskom a Ukrajinou)
Identifikačné číslo lokality: 1133ter, dátum zapísania, resp. rozšírenia: 28.06.2007, 25.06.2011, 07.07.2017
výmera (renominačný projekt, rok 2020): 4 283,08 ha (lokalita svetového dedičstva);
1 699,9 ha (nárazníková zóna B1); 13 381,91 ha (nárazníková zóna B2)
Okresy (renominačný projekt, rok 2020): Humenné, Michalovce, Snina, Sobrance
Katastrálne územie (renominačný projekt, rok 2020):
Lokalita svetového dedičstva:
Valaškovce-Juh, Valaškovce-Sever, Valaškovce-Stred, Poruba pod Vihorlatom, Hostovice, Kalná Roztoka, Kolonica, Nová Sedlica, Osadné, Runina, Ruské, Ruský Potok, Snina, Stakčínska Roztoka, Ulič, Uličské Krivé, Zboj, Zemplínske Hámre, Remetské Hámre, Vyšná Rybnica, Stakčín
Nárazníková zóna B1:
Valaškovce-Juh, Valaškovce-Sever, Valaškovce-Stred, Poruba pod Vihorlatom, Hostovice, Kalná Roztoka, Kolbasov, Kolonica, Ladomirov, Nová Sedlica, Osadné, Runina, Ruské, Ruský Potok, Snina, Stakčín, Stakčínska Roztoka, Topoľa, Ulič, Uličské Krivé, Zboj, Zemplínske Hámre, Remetské Hámre, Vyšná Rybnica.
Nárazníková zóna B2:
Poruba pod Vihorlatom, Brezovec, Hostovice, Kalná Roztoka, Klenová, Kolbasov, Ladomirov, Nová Sedlica, Osadné, Ostrožnica, Pčoliné, Ruská Volová, Ruské, Ruský Potok, Snina, Stakčín, Stakčínska Roztoka, Starina nad Cirochou, Strihovce, Topoľa, Ulič, Uličské Krivé, Veľká Poľana, Zboj, Zemplínske Hámre, Remetské Hámre, Vyšná Rybnica.
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium: (ix) Lokalita prestavuje jedinečný príklad významných prebiehajúcich ekologických a biologických procesov v rámci evolúcie a vývoja suchozemských (lesných) ekosystémov a spoločenstiev rastlín a živočíchov.
Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu (Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst)
(súčasť cezhraničnej lokality s Maďarskom)
Identifikačné číslo lokality: 725ter, dátum zápisu a rozšírenia: 09.12.1995, 02.12.2000
výmera: 35 072 ha (lokalita svetového dedičstva); 31 369 ha (nárazníková zóna)
Okresy: Brezno, Košice okolie, Poprad, Revúca, Rožňava, Spišská Nová Ves
Katastrálne územie:
Lokalita svetového dedičstva:
Debraď, Drienovec, Dvorníky nad Turňou, Hačava, Háj, Jasov, Medzev, Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou, Včeláre, Zádiel, Nováčany pri Gemeri,Ardovo, Bôrka, Brzotín, Dedinky, Dlhá Ves, Dobšiná, Drnava, Gemerská Hôrka, Honce, Hrhov, Hrušov, Jablonov nad Turňou, Jovice, Kečovo, Kováčová, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kružná, Kunova Teplica, Lipovník pri Rožňave, Lúčka pri Hrhove, Pašková, Plešivec, Rakovnica, Rozložná, Rožňavské Bystré, Silica, Silická Brezová, Silická Jablonica, Slavec, Stratená, Štítnik, Vidová
Nárazníková zóna:
Telgárt, Dvorníky nad Turňou, Hačava, Jasov, Medzev, Štós, Turňa nad Bodvou, Včeláre, Zádiel, Kravany, Hranovnica, Spišské Bystré, Spišský Štiavnik, Vernár, Gemerský Milhosť, Hucín, Jelšava, Jelšavská Teplica, Mikolčany, Nováčany pri Gemeri, Tornaľa, Ardovo, Bôrka, Brzotín, Čoltovo, Dlhá Ves, Dedinky, Dobšiná, Gemerská Hôrka, Gočaltovo, Hrhov, Hrušov, Jablonov nad Turňou, Jovice, Kečovo, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kunova Teplica, Lipovník pri Rožňave, Ochtiná, Plešivec, Rozložná, Silica, Silická Brezová, Silická Jablonica, Slavec, Stratená, Štítnik, Vidová, Betlanovce, Hrabušice, Letanovce, Mlynky, Smižany, Spišská Nová Ves, Spišské Tomášovce.
Odôvodnenie zaradenia:
Kritérium (viii) v zmysle aktuálne platných operačných smerníc: Lokalita je výnimočným príkladom stále trvajúcich geologických procesov a významných geomorfologických javov. Jaskyne a ostatné krasové útvary obsahujú geologickú históriu posledných niekoľko miliónov rokov s neobvyklou kombináciou klimatických efektov a paleokrasových javov.
3.10. Objavenie Jaskyne Domica (1926) - Domica predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m.
4.10. Svetový deň ochrany zvierat - Prvýkrát bol oslavovaný v roku 1931 vo Florencii počas stretnutia ekológov. Tento deň bol vybraný, pretože naň pripadá sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom zvierat a je patrónom zvierat a ekológov.
10.10. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina (1989) - rozkladá sa na území geomorfologického celku Cerová vrchovina v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota. Zo západu do nej zasahuje Ipeľská kotlina a z východu Rimavská kotlina. Je ohraničená Krupinskou planinou, zo severozápadu Javorím a zo severu Stolickými vrchmi.
20.10. Stredoeurópsky deň stromov - Myšlienka osláv Dňa stromov vznikla už v 19. storočí v americkej Nebraske. Presný dátum osláv sa v každom štáte alebo regióne líši v závislosti na klimatických podmienkach vhodných k vysádzaniu stromov.
20.10. Európska dohoda o krajine (2000) - Európsky dohovor o krajine (prijatý vo Florencii 20. októbra 2000) nadobudol účinnosť 1. marca 2004. Jedná sa o vôbec prvý dohovor Rady Európy komplexne zameraný na ochranu, manažment a plánovanie krajiny.
20.10. 100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku - štátna ochrana prírody na Slovensku bola bytostne zviazaná s pamiatkovou starostlivosťou, o čom svedčí aj jej základný dokument z roku 1919. Ten pod názvom "Nariadenie ministra - plnomocníka vlády Československej republiky pre správu Slovenska č. 155/1919 o právomoci Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku" začal písať históriu slovenskej štátnej ochrany prírody.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.