Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou. Sídli v Banskej Bystrici, má viac ako 500 zamestnancov. Člení sa na riaditeľstvo a správy chránených území, regionálne centrum ochrany prírody a správu slovenských jaskýň. Pôsobí kompetenčne na celom území SR, 14 chránených krajinných oblastí, regionálne centrum ochrany prírody a 13 sprístupnených jaskýň.
Organizácia zabezpečuje najmä:
• starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny,
• vykonáva monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických podmienkach,
• zabezpečuje výkon stráže prírody,
• plní funkcie chovnej a rehabilitačnej stanice, rieši problematiku hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených,
zranených alebo usmrtených chránených živočíchov,
• vedie evidenciu chránených živočíchov a chránených rastlín,
• plní funkcie vedeckého orgánu SR pre CITES,
• vydáva stanovisko k náhodnej ťažbe a predkladá podnety,
• vypracúva programy starostlivosti o chránené územia,
• zabezpečuje označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny,
• vykonáva výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny,
• vykonáva sprievodcovskú činnosť v chránených územiach,
• vykonáva činnosti spojené so zabezpečením priaznivého stavu osobitne chránenej časti prírody a krajiny,
• prevádzkuje štátny zoznam osobitne chránenej časti prírody a krajiny,
• spravuje jaskyne a pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach,
• spracúva odborné stanoviská v oblasti ochrany prírody,
• vykonáva kultúrno-výchovnú, propagačnú a edičnú činnosť v oblasti ochrany prírody a krajiny,
• zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci a na uskutočňovaní medzinárodných projektov, programov a dohovorov v oblasti ochrany prírody,
• a iné činnosti podľa Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
November
9.11. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Záhorie (1988) - bola zriadená Vyhláškou MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. Chránená krajinná oblasť Záhorie je prvá nížinná chránená krajinná oblasť na Slovensku. Nachádza sa v neoficiálnom administratívnom obvode Záhorie na západnom Slovensku. Rozloha chránenej oblasti je 275,22 km? a je rozdelená na dve časti, západnú a severovýchodnú.
10.11. Vyhlásenie bilaterálnej SK-PL biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1992) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
17.11. Zápis Jaskýň Demänovskej doliny do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2006) - v rámci napĺňania záväzkov Ramsarského dohovoru o mokradiach, bolo do zoznamu zapísaných 14 mokraďových lokalít na Slovensku. Dve z týchto lokalít reprezentujú podzemné mokrade - Jaskyňa Domica a Jaskyne Demänovskej doliny (zapísané do zoznamu 17.11.2006). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
21.11. Objavenie Gombaseckej jaskyne (1951) - jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.