Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou. Sídli v Banskej Bystrici, má viac ako 500 zamestnancov. Člení sa na riaditeľstvo a správy chránených území, regionálne centrum ochrany prírody a správu slovenských jaskýň. Pôsobí kompetenčne na celom území SR, 14 chránených krajinných oblastí, regionálne centrum ochrany prírody a 13 sprístupnených jaskýň.
Organizácia zabezpečuje najmä:
• starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny,
• vykonáva monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických podmienkach,
• zabezpečuje výkon stráže prírody,
• plní funkcie chovnej a rehabilitačnej stanice, rieši problematiku hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených,
zranených alebo usmrtených chránených živočíchov,
• vedie evidenciu chránených živočíchov a chránených rastlín,
• plní funkcie vedeckého orgánu SR pre CITES,
• vydáva stanovisko k náhodnej ťažbe a predkladá podnety,
• vypracúva programy starostlivosti o chránené územia,
• zabezpečuje označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny,
• vykonáva výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny,
• vykonáva sprievodcovskú činnosť v chránených územiach,
• vykonáva činnosti spojené so zabezpečením priaznivého stavu osobitne chránenej časti prírody a krajiny,
• prevádzkuje štátny zoznam osobitne chránenej časti prírody a krajiny,
• spravuje jaskyne a pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach,
• spracúva odborné stanoviská v oblasti ochrany prírody,
• vykonáva kultúrno-výchovnú, propagačnú a edičnú činnosť v oblasti ochrany prírody a krajiny,
• zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci a na uskutočňovaní medzinárodných projektov, programov a dohovorov v oblasti ochrany prírody,
• a iné činnosti podľa Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.