NAJreport pre bociana
VOLITEĽNÁ AKTIVITA: „NAJreport pre bociana“ – reportáž (foto, video)
Heslo kampane: „Ochrana prírody a zachovanie biologickej rozmanitosti“.
Zahrajte sa na ozajstných reportérov. Vyhrňte si rukávy a pomôžte skvalitniť život a udržať zdravé prostredie v krajine (nielen) pre bocianov. Je veľa aktivít, ktoré môžete sami alebo spoločne s kamarátmi či rodinou vymyslieť a zrealizovať vo svojej obci, meste.
.jpg)
Svoje skutky zaznamenajte a inšpirujte ostatných. Možno práve váš nápad bude motiváciou pre ďalších.
Zapojiť sa môžu žiaci základných a stredných škôl (ako tím), prípadne žiaci individuálne (s rodičmi), verejnosť aj rodiny s deťmi.
Čokoľvek, čo rozprúdi krv v žilách a inšpiruje ostatných k reakcii. Môže to byť fyzická aktivita či pomoc pri čistení území, alebo inšpiratívny kreatívny nápad, ktorý poukáže na význam ochrany prírody a zachovania biologickej rozmanitosti.
NAJreport pre bociana je bez obmedzení. Akýkoľvek čin, ktorý je priaznivý pre harmonický vzťah človeka s prírodou, je vítaný.
ZAŠLI
Zaznamenajte svoj NAJreport pre bociana, ktorý sa vám podarilo zrealizovať. Zašlite svoj príspevok formou reportáže (FOTO, VIDEO) spolu s popisom a menom (menami) elektronicky na mail svojmu koordinátorovi do 30.septembra 2022.
TIP: Inšpiráciu pri tvorbe reportáže môžete čerpať aj na stránke Mladí reportéri pre životné prostredie - metodika 4 krokov pri tvorbe reportáže TU.
VYHODNOTENIE a OCENENIE
Zo zaslaných reportážnych príspevkov vyberie odborná porota
1 najvýstižnejšiu reportáž – NAJreport.
V rámci voliteľnej aktivity môžu byť ocenené špeciálnou cenou poroty ešte 2 kategórie:
1 najvtipnejšia reportáž
1 najtímovejšia reportáž
Hodnotená bude myšlienka reportáže, celkový dojem, aktivita, súvis s danou témou a originalita.
Autor víťaznej reportáže získa:
- EV program Bocian – metodický materiál s informačným spravodajom, pracovnými listami, spoločenskou hrou a inými kreatívnymi aktivitami
- propagačné materiály SOS/Birdlife (časopis Vtáky a pod.)
Všetci súťažiaci budú mať možnosť prezentovať svoje reportáže na pripravovanej žiackej konferencii, ktorej termín konania sa zverejní v priebehu trvania Ekovýchovného programu Bocian 2022.
V roku 2021 sa do Ekovýchovného programu BOCIAN z celého Slovenska zapojilo spolu 21 pozorovateľov.
Zaujímavosťou bolo, že sa do pozorovania bociana pripojili k deťom aj rodičia. Všetkým ochotným pozorovateľom boli k dispozícii metodicky pomôcť a usmerniť odborní pracovníci z vedenia ŠOP SR, zo siedmych národných parkov, dvoch chránených krajinných oblastí a RCOP Prešov.
Viac čítajte na:
20. ročník Ekovýchovného programu Bocian
Vyhodnotili a rozdali sme odmeny v rámci Ekovýchovného programu Bocian
Jún
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.