NAJreport pre bociana
VOLITEĽNÁ AKTIVITA: „NAJreport pre bociana“ – reportáž (foto, video)
Heslo kampane: „Ochrana prírody a zachovanie biologickej rozmanitosti“.
Zahrajte sa na ozajstných reportérov. Vyhrňte si rukávy a pomôžte skvalitniť život a udržať zdravé prostredie v krajine (nielen) pre bocianov. Je veľa aktivít, ktoré môžete sami alebo spoločne s kamarátmi či rodinou vymyslieť a zrealizovať vo svojej obci, meste.
.jpg)
Svoje skutky zaznamenajte a inšpirujte ostatných. Možno práve váš nápad bude motiváciou pre ďalších.
Zapojiť sa môžu žiaci základných a stredných škôl (ako tím), prípadne žiaci individuálne (s rodičmi), verejnosť aj rodiny s deťmi.
Čokoľvek, čo rozprúdi krv v žilách a inšpiruje ostatných k reakcii. Môže to byť fyzická aktivita či pomoc pri čistení území, alebo inšpiratívny kreatívny nápad, ktorý poukáže na význam ochrany prírody a zachovania biologickej rozmanitosti.
NAJreport pre bociana je bez obmedzení. Akýkoľvek čin, ktorý je priaznivý pre harmonický vzťah človeka s prírodou, je vítaný.
ZAŠLI
Zaznamenajte svoj NAJreport pre bociana, ktorý sa vám podarilo zrealizovať. Zašlite svoj príspevok formou reportáže (FOTO, VIDEO) spolu s popisom a menom (menami) elektronicky na mail svojmu koordinátorovi do 30.septembra 2022.
TIP: Inšpiráciu pri tvorbe reportáže môžete čerpať aj na stránke Mladí reportéri pre životné prostredie - metodika 4 krokov pri tvorbe reportáže TU.
VYHODNOTENIE a OCENENIE
Zo zaslaných reportážnych príspevkov vyberie odborná porota
1 najvýstižnejšiu reportáž – NAJreport.
V rámci voliteľnej aktivity môžu byť ocenené špeciálnou cenou poroty ešte 2 kategórie:
1 najvtipnejšia reportáž
1 najtímovejšia reportáž
Hodnotená bude myšlienka reportáže, celkový dojem, aktivita, súvis s danou témou a originalita.
Autor víťaznej reportáže získa:
- EV program Bocian – metodický materiál s informačným spravodajom, pracovnými listami, spoločenskou hrou a inými kreatívnymi aktivitami
- propagačné materiály SOS/Birdlife (časopis Vtáky a pod.)
Všetci súťažiaci budú mať možnosť prezentovať svoje reportáže na pripravovanej žiackej konferencii, ktorej termín konania sa zverejní v priebehu trvania Ekovýchovného programu Bocian 2022.
V roku 2021 sa do Ekovýchovného programu BOCIAN z celého Slovenska zapojilo spolu 21 pozorovateľov.
Zaujímavosťou bolo, že sa do pozorovania bociana pripojili k deťom aj rodičia. Všetkým ochotným pozorovateľom boli k dispozícii metodicky pomôcť a usmerniť odborní pracovníci z vedenia ŠOP SR, zo siedmych národných parkov, dvoch chránených krajinných oblastí a RCOP Prešov.
Viac čítajte na:
20. ročník Ekovýchovného programu Bocian
Vyhodnotili a rozdali sme odmeny v rámci Ekovýchovného programu Bocian
December
7.12. Objavenie Ochtinskej aragonitovej jaskyne (1954) - jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete. Je národnou prírodnou pamiatkou a je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
11.12. Vyhlásenie trilaterálnej SK-PL-UA biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1998) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
18.12. Vyhlásenie Tatranského národného parku (1948) - Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) zákonom č. 11/1948 zo dňa 18. decembra 1948 zriadili Tatranský národný park (TANAP). Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1949.
28.12. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat (1973) s cieľom ochrany a zveľaďovania prírody a prírodných zdrojov, zabezpečenia koordinácie jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou prírodného bohatstva a prírodných krás vzhľadom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický a zdravotno - rekreačný význam. V tomto chránenom území platí druhý stupeň ochrany.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.