NAJreport pre bociana
VOLITEĽNÁ AKTIVITA: „NAJreport pre bociana“ – reportáž (foto, video)
Heslo kampane: „Ochrana prírody a zachovanie biologickej rozmanitosti“.
Zahrajte sa na ozajstných reportérov. Vyhrňte si rukávy a pomôžte skvalitniť život a udržať zdravé prostredie v krajine (nielen) pre bocianov. Je veľa aktivít, ktoré môžete sami alebo spoločne s kamarátmi či rodinou vymyslieť a zrealizovať vo svojej obci, meste.
.jpg)
Svoje skutky zaznamenajte a inšpirujte ostatných. Možno práve váš nápad bude motiváciou pre ďalších.
Zapojiť sa môžu žiaci základných a stredných škôl (ako tím), prípadne žiaci individuálne (s rodičmi), verejnosť aj rodiny s deťmi.
Čokoľvek, čo rozprúdi krv v žilách a inšpiruje ostatných k reakcii. Môže to byť fyzická aktivita či pomoc pri čistení území, alebo inšpiratívny kreatívny nápad, ktorý poukáže na význam ochrany prírody a zachovania biologickej rozmanitosti.
NAJreport pre bociana je bez obmedzení. Akýkoľvek čin, ktorý je priaznivý pre harmonický vzťah človeka s prírodou, je vítaný.
ZAŠLI
Zaznamenajte svoj NAJreport pre bociana, ktorý sa vám podarilo zrealizovať. Zašlite svoj príspevok formou reportáže (FOTO, VIDEO) spolu s popisom a menom (menami) elektronicky na mail svojmu koordinátorovi do 30.septembra 2022.
TIP: Inšpiráciu pri tvorbe reportáže môžete čerpať aj na stránke Mladí reportéri pre životné prostredie - metodika 4 krokov pri tvorbe reportáže TU.
VYHODNOTENIE a OCENENIE
Zo zaslaných reportážnych príspevkov vyberie odborná porota
1 najvýstižnejšiu reportáž – NAJreport.
V rámci voliteľnej aktivity môžu byť ocenené špeciálnou cenou poroty ešte 2 kategórie:
1 najvtipnejšia reportáž
1 najtímovejšia reportáž
Hodnotená bude myšlienka reportáže, celkový dojem, aktivita, súvis s danou témou a originalita.
Autor víťaznej reportáže získa:
- EV program Bocian – metodický materiál s informačným spravodajom, pracovnými listami, spoločenskou hrou a inými kreatívnymi aktivitami
- propagačné materiály SOS/Birdlife (časopis Vtáky a pod.)
Všetci súťažiaci budú mať možnosť prezentovať svoje reportáže na pripravovanej žiackej konferencii, ktorej termín konania sa zverejní v priebehu trvania Ekovýchovného programu Bocian 2022.
V roku 2021 sa do Ekovýchovného programu BOCIAN z celého Slovenska zapojilo spolu 21 pozorovateľov.
Zaujímavosťou bolo, že sa do pozorovania bociana pripojili k deťom aj rodičia. Všetkým ochotným pozorovateľom boli k dispozícii metodicky pomôcť a usmerniť odborní pracovníci z vedenia ŠOP SR, zo siedmych národných parkov, dvoch chránených krajinných oblastí a RCOP Prešov.
Viac čítajte na:
20. ročník Ekovýchovného programu Bocian
Vyhodnotili a rozdali sme odmeny v rámci Ekovýchovného programu Bocian
Júl
1.7. Vznik Štátnej ochrany prírody SR ako novej samostatnej odbornej organizácie ochrany prírody s celoslovenskou pôsobnosťou sa datuje na 1. júla roku 2000 a to z odčlenených útvarov ochrany prírody vrátane správ CHKO od SAŽP a zo správ jednotlivých národných parkov po zrušení SNP SR.
2.7. Sprístupnenie Ochtinskej aragonitovej jaskyne pre verejnosť (1972) - pravdepodobne začala vznikať začiatkom štvrtohôr, pripadne už koncom treťohôr. Dĺžka tejto jaskyne je 300 m, vertikálne rozpätie je 21 m. Výzdoba v jaskyni je tvorená aragonitmi v podobe ihlíc a špirál, ktoré zväčša vytvárajú trsovité alebo kríčkovité útvary. Kalcitové stalaktity a stalagmity vznikali len ojedinele.
6.7. Sprístupnenie Belianskej jaskyne pre verejnosť (1882) - Belianska jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách.
8.7. Objavenie Važeckej jaskyne (1922) - Važecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Liptovskej kotline pri Važci. Podzemné priestory zahŕňajú chodby, dómy a siene, ktoré vznikali na miestach tektonických puklín a mnohé majú rútivý charakter. Priestory jaskyne skrášľuje pestrofarebná, sklovito-modrá, modro-biela alebo voskovo žltá sintrová výplň. Zo stropu visia tenké brčká, stalaktity, záclony, na podlahe sú hrubšie stalagmity a podlahové náteky.
12.7. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty (1979) - oblasť sa rozkladá od okresu Skalica na juhozápade smerom k okresu Púchov na severovýchode. Územie CHKO Biele Karpaty je tvorené prelínajúcim sa systémom lesných komplexov (lesnatosť CHKO je 67%) prevažne pôvodného druhového zloženia (buk, dub, hrab, javor, jaseň, lipa...) poľnohospodárskej vidieckej krajiny s ornou pôdou, lúkami a pasienkami s typickou bielokarpatskou kvetenou, riek a potokov lemovaných brehovými vŕbovo - jelšovými porastami, množstvom starých ovocných sadov, remízok, medzí.
31.7. Svetový deň strážcov má poukázať na profesionálnu prácu strážcov chránených území pri ochrane svetového prírodného a kultúrneho dedičstva. Tento deň je aj spomienkou na strážcov zabitých alebo zranených pri výkone svojej práce v teréne na celom svete a podpore rodín a pozostalých po strážcoch. Svetový deň strážcov podporuje ho 63 členských združení Medzinárodnej federácie rangerov (International Ranger Federation, IRF), Nadácia tenkej zelenej línie (The Thin Green Line) ale i organizácie, jednotlivci a školy, ktorí podporujú prácu strážcov a členov IRF na celom svete.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.