Monitoring veľkých šeliem
- Štúdia odhadu početnosti populácie medveďa hnedého vypracovaná Prírodovedeckou fakultou Univerzity Karlovej v Prahe (kolektív autorov - Nikola Tkáčová, Jana Šrutová, Barbora Černá Bolfíková, Veronika Kornová, Mária Apfelová, Michal Kalaš, Vladimír Antal, Slavomír Finďo, Marián Hletko a Pavel Hulva)
- Oponetský posudok na správu z výskumu k Štúdii odhadu početnosti populácie medveďa hnedého (vypracovaný Ing.Peter Klinga, PhD. a Mgr. Peter Kaňuch, PhD.)
- Reakcia UK Praha na Oponetský posudok
- Zmluva o dielo medzi Štátnou ochranou prírody SR a Prírodovedeckou fakultou Karlovej Univerzity v Prahe o Vypracovaní štúdií odhadu početnosti chránených druhov veľkých šeliem (vlk dravý, rys ostrovid a medveď hnedý) a vypracovaní štúdie stupňa hybridizácie vlka dravého s príbuznými druhmi živočíchov (šakal zlatý, pes domáci) analýzou DNA.
Viac informácii týkajúcich sa Študie početnosti nájdete spracovné vo forme FAQ dole na tejto stránke.
VÝZNAM A PRINCÍPY MONITORINGU
- Distribúcia (areál) - stabilne obsadené územia prípadne aj územia s nepravidelnou (prechodnou) prítomnosťou.
- Abundancia (početnosť) - veľkosť populácie alebo počet zvierat na danom území.
- Denzita (hustota) - počet zvierat na jednotku plochy územia.
- Trend, Dynamika populácie- zmeny v abundancii, distribúcii resp. iných parametrov v čase. Frekvencia škôd na hospodárskych zvieratách môže čiastočne slúžiť ako indikátor relatívnej abundancie šeliem a populačného trendu. Avšak aj škody na hospodárskych zvieratách závisia od mnohých faktorov.
- Priame pozorovanie
- Monitoring pomocou Fotopascí
- Sledovanie pobytových znakov
- Hlasové prejavy
- Telemetria
- Evidencia škôd spôsobených veľkými šelmami
- Genotypovanie pomocou zberu neinvazívnych vzoriek
.png)
Zimný monitoring šeliem v Národnom parku Malá Fatra, Foto: Tomáš Flajs, Správa NP Malá Fatra
PRÍKLADY MONITORINGU VEĽKÝCH ŠELIEM NA SLOVENSKU
Na Slovensku v rámci pôsobnosti jednotlivých správ chránených krajinných oblastí a národných parkov prebiehajú v rôznej intenzite všetky spomenuté metódy monitoringu. V roku 2015 Štátna ochrana prírody SR uviedla do praxe Komplexný informačný a monitorovací systém (KIMS). Ide o databázu údajov o výskyte rastlín, živočíchov a biotopov na Slovensku. Všetky pozorovania sú lokalizované pomocou GPS koordinátorov. Zároveň môže byť vyhotovená aj fotodokumentácia, ktorú je taktiež možné vložiť do KIMS spolu s údajom o výskyte samotného druhu. Prispievateľmi do databázy sa môžete stať aj vy. Samozrejme, z databázy je možné informácie aj čerpať. Viac informácii o biomonitoringu nájdete na stránke http://www.biomonitoring.sk/Zaujímavým príkladom sú priame pravidelné pozorovania veľkých šeliem napríklad v Správe Národného parku Malá Fatra či v Správe CHKO Kysuce. Ročný monitoring medveďov priamym pozorovaním organizuje Správa NP Malá Fatra od roku 2003. Pozorovatelia sa rozmiestnia vo dvojiciach na jednotlivé stanovištia s predpokladaným výskytom medveďa, kde počas dvoch až troch dní sledujú pomocou ďalekohľadu alebo monokulára výskyt a pohyb medveďov. Monitoring opakujú v zime aj v lete. Na realizácii monitoringu sa okrem Správy NP Malá Fatra podieľajú poľovné združenia, aktívni členovia Stráže prírody, študenti a ďalší dobrovoľníci. Príklady výsledkov jednotlivých monitoringov v NP Malá Fatra si môžete pozrieť tu:
- Výsledky zimného monitoringu z roku 2019 (NP Malá Fatra)
- Výsledky zimného monitoringu z roku 2020 (NP Malá Fatra)
- Stacionárny monitoring medveďa hnedého v NP Malá Fatra, M. Kalaš (2003) - publikácia dostupná online
- Viac informácií o zimnom monitoringu veľkých šeliem v Správe NP Malá Fatra nájdete tu.
- Viac informácií o letnom monitoringu veľkých šeliem v Správe NP Malá Fatra nájdete tu.
Pravidelný priamy monitoring realizuje aj Správa chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Ide o medzinárodného monitoringu veľkých šeliem v územnej pôsobnosti Správy CHKO Kysuce a CHKO Beskydy (CZ). Na slovenskej strane je realizovaný pod vedením Štátnej ochrany prírody SR – Správy CHKO Kysuce, o. z. Karpatská divočina a Hnutí DUHA. V teréne býva pravidelne obsadených 90 transektov / úsekov s celkovou dĺžkou viac ako 900 km.
- Výsledky zimného monitoringu z roku 2019 (CHKO Kysuce)
- Výsledky zimného monitoringu z roku 2020 (CHKO Kysuce)
- Výsledky zimného monitoringu z roku 2021 (CHKO Kysuce)
- Výsledky zimného monitoringu z roku 2022 (CHKO Kysuce)
Model priameho pozorovania medveďov sa uskutočňuje aj v Správe CHKO Poľana, kde sa v období ruje na pozorovacích stanovištiach (na krmoviskách) počítajú medvede zúčastňujúce sa ruje. Jedná sa o tzv. veľkoplošný monitring medveďa na stacionároch, teda ide o monitoring popčas vegetačného obdobia. Za vhodných okolností je v rámci monitoringu možné zaznamenať súčasne všetky druhy veľkých šeliem (náhodný prechod vlka a rysa). Vhodné je termín voliť v čase splnu mesiaca, resp. 3 noci pred alebo 3 noci po splne. Takýto druh monitoringu sa realizuje aj v nasledovných územiach: Poloniny, Slovenský kras, Muránska planina, centrálna časť Nízkych Tatier, Kysuce, Orava, Malá Fatra a Strážovské vrchy.
V území Poľany sa realizuje aj monitoring medveďa hnedého pomocou sledovania pobytových znakov. Pri rozsiahlom počítaní pobytových znakov – stôp križujúcich inventarizačné trasy – je potrebný veľký počet pracovníkov (pracovníci ŠOP SR, lesníci, poľovníci aj dobrovoľníci), ktorí kontrolujú svoj úsek, zaznamenávajú počet a veľkosť stôp, ako aj smer pohybu zvierat. O 24 hodín sa inventarizácia pobytových znakov (stôp a trusu) zopakuje.
Na všetkých správach chránených území na Slovensku je taktiež využívaný doplňujúci monitoring prostredníctvom fotopascí. Tento druh mapovania je realizovaný pomocou digitálnych fotoaparátov, resp. kamier (ďalej len „fotopasca“), ktoré sú aktivované pohybovým senzorom. V prípade, že zver sa pohybuje v blízkosti fotopasce, aktivuje sa senzor, ktorý vyhotoví fotografiu, resp. videozáznam,
pričom zver nie je vyrušovaná prítomnosťou ľudí. V prípade, že fotopasce budú rozmiestnené logicky a systematicky, v stanovených počtoch, podľa vopred stanoveného presného kľúča, vzdialeností a dohodnutého biotopu na stabilných trvalých lokalitách, môžeme hovoriť o „fotomonitoringu“.
Využívanou metódou je tiež telemetrické sledovanie veľkých šeliem. V rámci uvedeného monitoringu sa zabezpečuje odchyt, imobilizácia (uspanie pomocou narkotizačných látok) a označenie odchytených jedincov veľkých šeliem GPS satelitným telemetrickým vysielačom. Všetky jedince a ich aktivity sa monitorujú pomocou týchto vysielačov. Táto forma invazívneho monitoringu je teda primárne zameraná na etológiu druhu a nie na zistenie početnosti populácie. V kombinácii s inými metódami (použitie fotopascí, priame stopovanie, pravidelný monitoring) sa môže použiť ako podporná forma aj na určenie
hustoty populácie na výberových lokalitách. Zároveň tiež predstavuje veľmi finančne náročnú formu monitoringu.
Nasadenie telemetrického obojku pre rysa ostrovida, Foto: Slavomír Finďo, ŠOP SR
Doplňujúcou formou monitoringu, ktorú vykonávajú všetky správy chránených území, je tiež evidencia škôd spôsobených veľkými šelmami. ŠOP SR ako aj správy národných parkov v zmysle zákona evidujú komisionálne šetrené a uhrádzané škody na hospodárskych zvieratách, včelstvách, poľnohospodárskych plodinách, ovocných drevinách, majetku ako aj nebezpečné strety s medveďom.
GENOTYPOVANIE VEĽKÝCH ŠELIEM
Využitie neinvazívnych vzoriek trusu pre odhad veľkosti populácie medveďa sa na Slovensku uskutočňuje od roku 2006. Prvá pilotná štúdia bola venovaná metodickým otázkam kvality vzoriek trusu a postupu zberu v modelovom území severnej časti Poľany (Straka et al. 2009). Rozsiahlejšia štúdia bola zameraná na odhad veľkosti populácie medveďa v slovenskej časti východných Karpát s doplnením o zbery v poľskej časti východných Karpát (Bieszczady) s cieľom identifikácie cezhraničných jedincov (Štofík 2014, Holbová 2014). Ďalšia štúdia s využitím neinvazívnych vzoriek trusu bola zameraná na odhad abundancie medveďa v Strážovských vrchoch pri použití vzoriek trusu a srsti (Pepich 2014, Pepich & Krajmerová 2014).Rozsiahlym projektom zameraným na odhad veľkosti populácie medveďa na Slovensku bola štúdia realizovaná v rokoch 2013 - 2014 na základe DNA analýzy trusu, ktorú realizoval tím profesora Ladislava Pauleho z Technickej Univerzity vo Zvolene. Táto štúdia stanovila odhad početnosti západokarpatskej populácie medveďov na 1 256 jedincov (tolerancia 1 020 – 1 490 jedincov).
ŠTÚDIA ODHADU POČETNOSTI NA ZÁKLADE ANALÝZY DNA KARLOVEJ UNIVERZITY V PRAHE
ŠOP SR v rámci realizácie projektu „Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku“ financovaného zo zdrojov Európskej únie uzatvorila s Prírodovedeckou fakultou Karlovej Univerzity v Prahe zmluvu o dielo, ktorej predmetom je vykonanie nasledovného diela: Vypracovanie štúdií odhadu početnosti chránených druhov veľkých šeliem (vlk dravý, rys ostrovid a medveď hnedý) a vypracovanie štúdie stupňa hybridizácie vlka dravého s príbuznými druhmi živočíchov (šakal zlatý, pes domáci) analýzou DNA.
Ciele projektu súvisiace s odberom vzoriek sú odhad početnosti – veľkosti populácie medveďa, rysa a vlka v SR, určenie pomeru pohlavia, určenie populačnej hustoty v geografických celkoch, určenie stupňa hybridizácie vlka, určenie zloženia potravy, vyšetrenie na parazity. Zmluva sa teda netýka len samotnej početnosti medveďa hnedého, ale aj ďalších údajov u všetkých troch veľkých šeliem žijúcich na Slovensku. Prebiehajúci výskum je považovaný za veľmi unikátny svojim širokým záberom. Odhad početnosti jednotlivých druhov je len jeden zo skúmaných parametrov.
Zahájenie prác a odovzdanie štúdie je odvodené od platnosti a účinnosti predmetnej zmluvy č. ŠOP SR/120/2019. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 09.04.2019 a je platná do 09.04.2024.
Výskum, ktorý sa týka problematiky medveďa hnedého má dve, na seba nadväzujúce fázy a to terénnu (zber) a laboratórnu (biochémia a štatistika) časť. Úlohou Štátnej ochrany prírody SR bolo zabezpečiť prvú fázu, ktorá sa týkala zberu biologického materiálu. Časové kritériá boli dodržané, Štátna ochrana prírody SR ukončila zber vzoriek, 30. apríla 2021 boli všetky vzorky boli odovzdané. Realizáciu druhej časti výskumu a získavania údajov mali za úlohu pracovníci Prírodovedeckej fakulty UK Praha.
Laboratórne analýzy DNA medveďa hnedého, vlka dravého, ako aj rysa ostrovida sú v tomto období hotové. Karlova Univerzita finalizuje fázu modelovania početnosti jednotlivých druhov. ŠOP SR intenzívne komunikuje s predstaviteľmi Karlovej Univerzity a robí viaceré kroky na urýchlenie výsledkov výskumu sčítania populácie medveďov, ktoré sa začalo v septembri 2019.
AKTUÁLNE - Štúdia početnosti medveďa hnedého realizovaná UK Praha je po ukončení recenzného konania k dispoziícii na nasledovnom linku. Na dodanie ďalších objednaných štúdií ŠOP SR ešte čaká.
Viac informácií nájdete aj na našej stránke venovanej Projektu Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy (link https://www.sopsr.sk/web/?cl=10302 )
.jpg)
Zber biologického materiálu, Foto: Jaroslav Slašťan, ŠOP SR
AKTUALITY:
18.7.2023- Tlačová správa MŽP: ŠOP SR zverejnila štúdiiu o početnosti medveďov
Štátna ochrana prírody SR zverejnila štúdiu zameranú na odhad početnosti medveďa hnedého na Slovensku. Vedci z Univerzity Karlovej a Českej zemědělskej univerzity odhadujú veľkosť populácie tejto šelmy na 1056 (1012 – 1275) jedincov.
Zo štúdie vyplýva, že najväčšiu populáciu medveďa evidujeme v Chránenej krajinnej oblasti Poľana, kde sa preukázala populácia 278 jedincov. Hustota populácie medveďa hnedého na Slovensku bola stanovená na 10 jedincov na 100 km2, pričom najpočetnejšia subpopulácia sa vyskytuje na území Poľany.
Napriek tomu, že k zásadnému nárastu celkového počtu medveďov na Slovensku podľa výsledkov štúdie nedošlo, ministerstvo rozumie obávam verejnosti zo stretu s medveďom. Medvede do intravilánov obcí nepatria a ak sa konkrétny jedinec opakovane vracia do obytných zón, je nevyhnutné pristúpiť ku krajnému riešeniu a predísť incidentom.
„Preto intenzívne pracujeme na súbore komplexných opatrení v oblasti prevencie, akcieschopnosti a spolupráce, vďaka ktorým možno minimalizovať riziko stretu medveďa hnedého a človeka v intravilánoch či blízkom okolí. Musíme posilniť zásahové tímy, ktoré vykonávajú adresnú reguláciu problémových jedincov. Chcem nadviazať spoluprácu s políciou, ale posilniť aj preventívne opatrenia, aby medvede nemali dôvod prichádzať k mestám a obciam“ vyhlásil minister životného prostredia. Štúdia je verejnosti dostupná tu: https://www.sopsr.sk/web/?cl=251.
Viac informácií nájdete v tlačovej správe MŽP SR (18.8.2023)
22.8.2022- Tlačová správa MŽP: Predbežné výsledky publikované Karlovou univerzitou v Prahe
Téma početnosti medveďa hnedého na Slovensku sa v tomto roku stala medializovanou a spolitizovanou. V súvislosti so stretmi človeka s medveďom sa často objavovali formulácie o „premnožení“ medveďov. Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) s nezávislými expertami z Prírodovedeckej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe uskutočnila DNA analýzu viac ako 2 000 vzoriek srsti a trusu medveďa hnedého. Nezávislý zahraničný tím vedcov hypotézu o premnožení medveďov na Slovensku predbežne nepotvrdil. Na základe prvých výsledkov štúdie v porovnaní s výsledkami predchádzajúceho genetického sčítania možno konštatovať, že k výrazným zmenám vo veľkosti populácie medveďa hnedého na Slovensku pravdepodobne nedochádza.
Na základe modelovania veľkosti populácie medveďa hnedého zo získaných vzoriek DNA, sa dospelo k odhadu početnosti západokarpatskej populácie medveďa hnedého na 1 056 jedincov. Vzhľadom na možnú štatistickú odchýlku sa tak skutočná početnosť najväčšej slovenskej šelmy pohybuje v intervale od 1 012 do 1 275 jedincov. Vedci z Karlovej Univerzity v Prahe použili k modelovaniu rovnaký prístup, aký bol použitý pri publikovanom odhade početnosti medveďov v Slovinsku. Predbežné výsledky modelovania populácie medveďa hnedého na základe DNA analýzy tak potvrdili výsledky predchádzajúceho genetického sčítania z rokov 2013 a 2014, ktoré realizoval tím profesora Ladislava Pauleho. Tie stanovili odhad početnosti západokarpatskej populácie medveďov na 1 214 jedincov.
Výsledky vedeckých štúdií sa štandardne medializujú až po ich publikovaní vo vedeckom časopise. „V tomto prípade však v súvislosti so situáciou na Slovensku robíme výnimku vzhľadom na potrebu informovať verejnosť,“ povedal doc. Pavel Hulva z katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.
Generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska podotkol, že hoci k výrazným zmenám početnosti medveďov nedochádza, úlohu zohrávajú aj iné faktory. „To, čo sa výrazne zmenilo, nie je počet medveďov, ale ich správanie. Nezabezpečené kontajnery, vnadiská, pestovanie kukurice v podhorských oblastiach, či urbanizácia prírodného prostredia zapríčinili, že sa medvede zdržujú v čoraz tesnejšej blízkosti ľudských obydlí a strácajú plachosť. Všetky tieto faktory zvyšujú riziko stretu človeka s najväčšou slovenskou šelmou,“ konštatoval Karaska.
Vzorky medveďa hnedého, ktorý na Slovensku predstavuje unikátnu genetickú líniu, takmer izolovanú od zvyšku karpatského oblúka, zbierali zamestnanci ŠOP SR ako aj množstvo dobrovoľníkov na celom našom území v dvoch vegetačných obdobiach neinvazívnym spôsobom. Pre uskutočnenie DNA analýzy početnosti medveďa hnedého bolo vyzbieraných celkovo 2 179 vzoriek DNA, zväčša medvedieho trusu a srsti. Ich zber sa uskutočnil v dvoch fázach: od 1. septembra 2019 do 30. apríla 2020 a od 1. septembra 2020 do 30. apríla 2021. Vzorky boli získané neinvazívnou formou, pri ktorej nedošlo k rušeniu zvierat.
Viac informácií nájdete v tlačovej správe ŠOP SR (22.8.2022)
Viac informácií nájdete v tlačovej správe Univerzity Karlovej v Prahe (22.8.2022)
DNA analýza vzoriek trusu, Zdroj: UK Praha
NAJČASTEJŠIE KLADENÉ OTÁZKY TÝKAJÚCE SA ŠTÚDIE ODHADU POČETNOSTI MEDVEĎA HNEDÉHO
Ciele projektu súvisiace s odberom vzoriek sú odhad početnosti – veľkosti populácie medveďa, rysa a vlka v SR, určenie pomeru pohlavia, určenie populačnej hustoty v geografických celkoch, určenie stupňa hybridizácie vlka, určenie zloženia potravy či vyšetrenie na parazity. Zmluva sa teda netýka len samotnej početnosti medveďa hnedého, ale aj ďalších údajov u všetkých troch veľkých šeliem žijúcich na Slovensku. Sú to údaje ako napríklad určenie pomeru pohlavia, určenie populačnej hustoty v geografických celkoch, určenie stupňa hybridizácie vlka, určenie zloženia potravy či vyšetrenie na parazity.
Prebiehajúci výskum je považovaný za veľmi unikátny svojim širokým záberom. Odhad početnosti jednotlivých druhov je len jeden zo skúmaných parametrov.
V uvedenom období sa vzorky zbierajú z toho dôvodu, aby bol vylúčený prírastok mláďat. Populácia medveďa tak bola uzatvorená čo znamená, že sa od začiatku zbierali vzorky všetkých vekových kategórií (tohoročné medvieďatá v jeseni, dospievajúce a dospelé jedince). Zber bol ukončený k 30.4. nasledujúceho roka, t j. vtedy, keď novonarodené medvieďatá v zime (január, február) sú ešte stále v brlohoch alebo v ich blízkosti. Z týchto novonarodených mláďat sa už vzorky nesmú zbierať pretože by bol do zberu zahrnutý prírastok z dvoch rokov, čo by nesplnilo podmienku uzavretej populácie.
Medvede sa často v zime pohybujú, všetky nebrložia alebo brloženie prerušia na krátky čas a potom znovu zaľahnú. Zimný zamrznutý trus je veľmi vhodný na izoláciu DNA, pretože v zamrznutom truse sa lepšie a dlhšie uchováva DNA a nedochádza k znehodnoteniu súvisiacom s vyššími teplotami. Vo jesenných vzorkách trusu je tiež viac DNA vzhľadom na konzumovanú tvrdšiu potravu ako sú napr. bukvice či kôstkové ovocie.
Ako uvádza doc. Pavel Hulva z UK Praha: „Jednalo se zejména o neinvazivní vzorky, především o vzorky trusu, které byly doplněny tkáňovými vzorky. Následně byla izolována DNA a amplifikováno 12 mikrosatelitových lokusů a lokus pro gen SRY jako pohlavní marker. Podařilo se určit 1036 genotypů, z toho 632 unikátních.“
Dáta zo Západných Karpát boli rozdelené do dvoch sezón. Na základe štatistických testov bola populácia hodnotená ako uzatvorená. Na základe dát z lepšie navzorkovanej sezóny bol stanovený odhad veľkosti populácie s 95% konfidenčným intervalom pomocou CAPWIRE na 1056 (1012-1275) jedincov. Tento odhad je očistený o natalitu, ktorá prebieha sezónne. Dokumentovaná antropogénna mortalita v tomto období tvorila približne 35 jedincov.
“V celkovom súbore 1834 vzoriek sme identifikovali 831 jedincov s použiteľnými spoľahlivými genotypmi. Zo všetkých použitých modelov sú štatisticky najspoľahlivejšie Higginsov model heterogenity, ktorý poskytuje dobré vyrovnanie a odhady početnosti sa môžu použiť ako konečný výsledok tejto analýzy. Na základe tohto modelu sa v rokoch 2013–2014 odhadla celková početnosť 1256 medveďov (1023–1489 95% CI). Odhad považujeme za nevychýlený a intervaly spoľahlivosti zodpovedajú presnosti, ktorá sa očakáva v populáciách divo žijúcich živočíchov s veľkým areálom.
V každom prípade získanie spoľahlivých odhadov je sprevádzané veľkou pracnosťou. V tomto prípade sa dá aplikovať tiež zákonitosť zmenšujúcej sa návratnosti – zatiaľ čo počet použiteľných vzoriek v tejto štúdii mohol byť väčší a intervaly spoľahlivosti mohli byť menšie, podstatne väčšie počty vzoriek získaných v krátkom období by poskytli marginálne lepšie výsledky než tie ktoré by sme získali navýšením počtu vzoriek o niekoľko stoviek.”
Predchádzajúca štúdia teda dospela k výsledku cca. 1200 jedincov na základe výberového súboru menšieho ako 2000 vzoriek a navýšenie tohto súboru by prinieslo len mierne spresnenie odhadu. Zhruba to isté platí aj pre aktuálnu štúdiu z Karlovej univerzity.
Aktuálne sa jedná o predbežné výsledky, ŠOP koncom roku 2022 obdržala štúdiu od Univerzity avšak aktuálne prebieha recenzné konanie a stále čakáme na jeho výsledky.
Za analýzu zozbieraných DNA vzoriek medveďa hnedého a vypracovanie štúdie Karlovou univerzitou v Prahe bola zhotoviteľovi vyplatená suma 101 174,88 EUR. Na zber dát, mimo kontraktu s Karlovou univerzitou, boli vynaložené financie v hodnote 126 000 EUR. Náklady na vyhotovenie štúdie sa spolu teda pohybujú v hodnote 227 174,88 EUR.
Koncom roka sa objavujú nielen štatistiky najpopulárnejších výrazov „klasického“ vyhľadávania, ale aj zoznam rôznych väčších či menších bizarností, ktoré Slováci počas roka najčastejšie vyhľadávali na Google. Víťazom rebríčka za rok 2022 sa stala otázka „Ako vyzerá exkrement medveďa hnedého“. Práve z tohto dôvodu sme pre vás pripravili menšiu ukážku ako si zber medvedieho trusu prakticky môžete predstaviť. Rebríček na svojej stránke zverejnila Marketingová agentúra Visibility .
Zber neinvazívnych vzoriek (najmä trusu) bol použitý na analýzy DNA, potravnú ekológiu a parazitológiu medveďa hnedého. Okrem početnosti je touto metódou možné zistiť zdravotný stav veľkých šeliem na Slovensku.
Vzorky bolo potrebné odobrať pomocou čistých nástrojob a umiestniť do špeciálnej skúmavky. Skúmavka bola následne uzatvorená a označená spoločne s príslušným protokolom či fotodokumentáciou. Pre úspech DNA analýzy je vždy dôležitý čo najrýchlejší transport vzorky do chladu (ideálne mraznička -20°C). (Foto: J. Slašťan, ŠOP SR)
Farba medvedieho trusu sa mení podľa aktuálneho jedálnička. Naľavo môžete vidieť trus medveďa pri konzumácii rastlinnej potravy –semien a napravo je trus z mäsitej potravy (tmavý). (Foto: S. Finďo, ŠOP SR)
Čerstvosť vzorky trusu je možné určiť podľa návodu z odbornej literatúry napr. E. Bellemain et al. 2007:
1.Čerstvý –menej ako 24 h
- typický zápach, vlhký a sliznatý povrch, neobsahuje larvy hmyzu, ale môže obsahovať hlísty –parazity
2. 2-3 dni starý (58% úspešnosť amplifikácie)
- slabší zápach, povrch môže býť obschnutý, môžu byť larvy hmyzu
3. 5-7 dní starý a starší (41% úspešnosť amplifikácie)
- suchý –pokiaľ nie je rozmočený dažďom, takmer nezapácha, často obsahuje dierky po hmyze –nezbierať!
K častým zámenám dochádza s trusom diviaka, avšak v tomto prípade je typické segmentovanie trusu.
(Foto: Trus diviaka, S. Finďo, ŠOP SR)
Apríl
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.