Predbežné výsledky DNA analýzy Karlovej univerzity

Predbežné výsledky DNA analýzy Karlovej univerzity

K výrazným zmenám vo veľkosti populácie medveďa hnedého pravdepodobne nedochádza, ukázali predbežné výsledky DNA analýzy Karlovej univerzity


Foto: Jaroslav Slašťan, ŠOP SR

Téma početnosti medveďa hnedého na Slovensku sa v tomto roku stala medializovanou a spolitizovanou. V súvislosti so stretmi človeka s medveďom sa často objavovali formulácie o „premnožení“ medveďov. Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) s nezávislými expertami z Prírodovedeckej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe uskutočnila DNA analýzu viac ako 2 000 vzoriek srsti a trusu medveďa hnedého. Nezávislý zahraničný tím vedcov hypotézu o premnožení medveďov na Slovensku predbežne nepotvrdil. Na základe prvých výsledkov štúdie v porovnaní s výsledkami predchádzajúceho genetického sčítania možno konštatovať, že k výrazným zmenám vo veľkosti populácie medveďa hnedého na Slovensku pravdepodobne nedochádza.
 
Na základe modelovania veľkosti populácie medveďa hnedého zo získaných vzoriek DNA, sa  dospelo k odhadu početnosti západokarpatskej populácie medveďa hnedého na 1 056 jedincov. Vzhľadom na možnú štatistickú odchýlku sa tak skutočná početnosť najväčšej slovenskej šelmy pohybuje v intervale od 1 012 do 1 275 jedincov. Vedci z Karlovej Univerzity v Prahe použili k modelovaniu rovnaký prístup, aký bol použitý pri publikovanom odhade početnosti medveďov v Slovinsku. Predbežné výsledky modelovania populácie medveďa hnedého na základe DNA analýzy tak potvrdili výsledky predchádzajúceho genetického sčítania z rokov 2013 a 2014, ktoré realizoval tím profesora Ladislava Pauleho. Tie stanovili odhad početnosti západokarpatskej populácie medveďov na 1 214 jedincov.
 
Výsledky vedeckých štúdií sa štandardne medializujú až po ich publikovaní vo vedeckom časopise. „V tomto prípade však v súvislosti so situáciou na Slovensku robíme výnimku vzhľadom na potrebu informovať verejnosť,“ povedal doc. Pavel Hulva z katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. 
 
Generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska podotkol, že hoci k výrazným zmenám početnosti medveďov nedochádza, úlohu zohrávajú aj iné faktory. „To, čo sa výrazne zmenilo, nie je počet medveďov, ale ich správanie. Nezabezpečené kontajnery, vnadiská, pestovanie kukurice v podhorských oblastiach, či urbanizácia prírodného prostredia zapríčinili, že sa medvede zdržujú v čoraz tesnejšej blízkosti ľudských obydlí a strácajú plachosť. Všetky tieto faktory zvyšujú riziko stretu človeka s najväčšou slovenskou šelmou,“ konštatoval Karaska. 
 
Vzorky medveďa hnedého, ktorý na Slovensku predstavuje unikátnu genetickú líniu, takmer izolovanú od zvyšku karpatského oblúka, zbierali zamestnanci  ŠOP SR ako aj množstvo dobrovoľníkov na celom našom území v dvoch vegetačných obdobiach neinvazívnym spôsobom. Pre uskutočnenie DNA analýzy početnosti medveďa hnedého bolo vyzbieraných celkovo 2 179 vzoriek DNA, zväčša medvedieho trusu a srsti. Ich zber sa uskutočnil v dvoch fázach: od 1. septembra 2019 do 30. apríla 2020 a od 1. septembra 2020 do 30. apríla 2021. Vzorky boli získané neinvazívnou formou, pri ktorej nedošlo k rušeniu zvierat. 


Foto: Pavel Hulva, Karlova univerzita v Prahe 
 
Ako ďalej Pavel Hulva uvádza: „Výsledok porovnania tejto štúdie s predchádzajúcim genetickým sčítaním možno zhrnúť tak, že na Slovensku v poslednej dekáde pravdepodobne nedochádza k výrazným zmenám veľkosti populácie medveďa hnedého.“ Odhady získané na základe genetiky sú v dobrej zhode s údajmi z klasického monitoringu na základe priameho pozorovania alebo sledovania pobytových znakov, ktorý dlhodobo prebieha v rade chráneným území, ktoré rovnako nepozorujú nárast počtu medveďov okrem lokálnych zmien populačnej hustoty spôsobených napríklad zmenami v rámci získavania potravy.
 
Uvedené informácie však nepopierajú, že medveď môže byť pre človeka nebezpečný. Pravdepodobnosť interakcie medveďa s človekom predstavuje veľmi zložitý komplex otázok, na ktorých praktická ochrana prírody intenzívne pracuje. ŠOP SR dlhodobo poukazuje na problematiku ľahko dostupnej potravy v podobe nezabezpečeného komunálneho odpadu, nelegálnych krmovísk či kukurice pestovanej v podhorských oblastiach, ktoré spôsobujú zmenu správania nielen u medveďa hnedého. Štatistiky jasne dokazujú, že počet útokov medveďa na človeka nesúvisí s počtom odlovených medveďov. Jediným efektívnym riešením je kombinácia odstránenia príčin vzniku zmeny správania sa medveďov s identifikáciou a následnou elimináciou medveďov s už nenávratne zmeneným správaním, ktoré ŠOP SR realizuje prostredníctvom činnosti Zásahového tímu pre medveďa hnedého.

Celý koncept údajného „premnoženia“ medveďov je navyše problematický. Na základe všeobecných poznatkov ekológie nie je početnosť vrcholových predátorov v prírode regulovaná inými organizmami, ale prostredníctvom samoregulačných mechanizmov, ako je napríklad neskoré pohlavné dospievanie, teritorialita, reprodukčná inhibícia či tzv. infanticida, teda zabíjanie mláďat,“ dodáva na záver Pavel Hulva.  

Plná verzia tlačovej správy uverejnenej Karlovou univerzitou je dostuplná online na webe Českej tlačovej kancelárie.
 
Tlačovú správu spracoval Odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR
 
Všetky správy

Január

Počuli ste, že...