Prehľad návrhov zo zimnej súťaže za ročník 2022 nájdete na tomto linku.
Prehľad návrhov zo zimnej súťaže za ročník 2021 nájdete na tomto linku.
Vyhodnotenie ročníka 2022 nájdete na tomto linku.
Prehľad výhercov:
1. miesto: Liliana Škúciová - Volanie divočiny
2. miesto: Nina Dudíková - Chladné momenty
3. miesto: Tamara Krištof - Stopy v lese
Špeciálne ocenenie za umelecké prevedenie: Sophia Molnárová - Sýkorky
POPIS SÚTAŽE:
Zimné obdobie a končiaci kalendárny rok prináša so sebou priestor pre obhliadnutie sa za starým rokom a bilancovanie toho, čo so sebou priniesol. Zazimovaná odpočívajúca príroda, sivé nebo a život ukrytý pod snehovou prikrývkou čaká na svoje ďalšie prebudenie. Čas Vianoc na moment všetko spomalí a ako my ľudia, tak aj príroda, živočíchy a rastliny odpočívajú a zbierajú nové sily. Práve toto obdobie, ktoré trávime so svojimi najbližšími je ideálnou príležitosťou na hľadanie inšpirácií, ako chrániť to najdôležitejšie, čo okolo seba máme a podmieňuje našu existenciu – prírodu.
Zašlite svoj grafický návrh so zimnou tematikou a prvkami ochrany prírody (chránené rastliny a živočíchy, chránené územia a pod.), ktorý sa stane motívom vianočnej pohľadnice pre Štátnu ochranu prírody SR a poputuje Slovenskom skrz chránené územia.
Svoje grafiky môžete zasielať do 15.12.2022
Hlavným cieľom grafickej súťaže je vnímanie zimnej tematiky v prírodnom rozmere, dôraz na prvky jej ochrany, podporenie všímavosti, záujmu a poznania o svoje najbližšie prostredie, prírodných cyklov a voľne žijúcich chránených druhov živočíchov a rastlín so zameraním na zimné obdobie.
Podmienky:
Kto sa môže zapojiť:
Študenti vo veku od 15 do 26 rokov navštevujúci:
Ako sa zapojiť:
Do súťaže sa zapojíte zaslaním grafického návrhu so zimnou tematikou zameranou na prvky ochrany prírody s logom Štátnej ochrany prírody SR, pričom je potrebné dodržať:
Technické parametre grafického návrhu:
Grafický návrh, ktorý nespĺňa uvedené parametre, nebude zaradený do súťaže.
Popis ku grafickému návrhu:
Postup:
Prehliadku návrhov súťaže z minulého roku môžete nájsť na tomto linku.
V prípade, že ide o autora mladšieho ako 18 rokov, udeľuje súhlas zákonný zástupca autora.
Vyhodnotenie:
Vyhodnotenie súťaže bude prebiehať prostredníctvom hodnotiacej komisie, ktorá bude zložená z pracovníkov ŠOP SR.
Ocenenie môžu získať 3 grafické návrhy, pričom najlepší grafický návrh bude použitý ako grafika na vianočnú pohľadnicu Štátnej ochrany prírody SR.
Súčasťou ocenenia sú aj hodnotné vecné ceny od organizátora súťaže, ktoré získajú až traja súťažiaci.
Pri hodnotení sa bude dohliadať najmä na celkovú estetickú a výpovednú hodnotu, invenčnosť a spracovanie nápadu a využitie prvkov ochrany prírody na Slovensku.
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.