Krok pre prírodu
Krok pre prírodu
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, odbor environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety, pripravila súťaž o najlepší ekologický projekt zameraný na ochranu prírody a krajiny pre základné školy v meste Banská Bystrica pod názvom Krok pre prírodu. Súťaž je realizovaná pri príležitosti 100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku (1919 – 2019).
Termín súťaže: 24. máj 2019 – 17. jún 2019
Ako škola sa určite zapájate a realizujete v priebehu školského roka množstvo projektov, ktoré sú zamerané aj na problematiku ochrany prírody a krajiny.
Buďte Vy tou zmenou a inšpirujte svoje okolie, pretože každý krok pre prírodu sa počíta.
Hlavný cieľ súťaže je zvyšovanie zodpovedného správania sa žiakov v oblasti ochrany prírody a krajiny všeobecne, či konkrétne pri ochrane jednotlivých druhov, území a celkovo prírodných zdrojov, zlepšenie spolupráce a podporenie aktívnej účasti na riešení problémov komunity a regiónu.
Pravidlá súťaže
- Súťaž je určená pre základné školy v okrese Banská Bystrica pre triedne kolektívy zložené zo žiakov a pedagógov, prípadne nepedagogických pracovníkov škôl.
- Do súťaže môže škola prihlásiť svoj projekt zameraný na ochranu prírody a krajiny na miestnej, ale aj regionálnej úrovni, obsahujúci konkrétne dobrovoľnícke aktivity (záchranu živočíchov - záchrana a prenášanie žiab, záchrana včiel, rýb, vtáctva -sledovanie bociana; ochrana stromov, úprava školských pozemkov a ich okolia udržateľnou formou, starostlivosť o les, rieku, mokraď, o chránené územie, prípadné ich čistenie v spolupráci s komunitou školy a iné ochranárske aktivity).
- Projekt je potrebné zaslať formou prezentácie v programe PowerPoint s maximálnou veľkosťou 20 MB.
- Prezentácia môže vytvárať príbeh o ochranárskom čine. Môže obsahovať množstvo fotiek, videá, rôzne hlasové efekty a grafické prvky.
- Vašu prezentáciu pošlite na e-mail sutaz@sopsr.sk do 17. júna 2019.
- Každá škola môže zaslať jeden projekt za každú triedu.
- Do e-mailu je potrebné napísať informácie o škole (názov, adresa školy, e-mailový a telefonický kontakt na pedagóga zodpovedného za projekt) a základné informácie o projekte (názov projektu, cieľ a výstup projektu).
- Odoslaním e-mailu s prezentáciou, súhlasíte so spracovaním osobných údajov [pozri pdf].
Vyhodnotenie
- Hodnotenie súťaže bude prebiehať za účasti komisie zloženej z odborných pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR.
- Vyhlásenie víťazného triedneho kolektívu bude ešte v mesiaci jún 2019, prostredníctvom facebooku https://www.facebook.com/sopsr.sk/, ale aj na našej webovej stránke http://www.sopsr.sk/web/
Určite neváhajte a zapojte sa do súťaže.
Víťazný triedny kolektív súťaže čaká zaujímavá cena.
Kontakt
Mgr. Ingrid Moravčíková Károlyová, PhD.
vedúca Odboru environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety
Tel.:048/4136660
Mob.: +421 903 308 298
e-mail: ingrid.moravcikova@sopsr.sk
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.