Svetový deň cestovného ruchu a chránené územia
Biologická diverzita (biodiverzita) sa chápe ako rozmanitosť a bohatstvo živých foriem mikroorganizmov, rastlín a živočíchov na úrovni genetickej a druhovej a rozmanitosť ich prirodzených alebo umelých stanovíšť. Predstavuje živú prírodu, ktorá obklopuje a dopĺňa ľudskú spoločnosť a súčasne bohatosť a pestrosť prírodných zdrojov využívaných na jej rozvoj. Biologické zdroje, ktoré ľudská spoločnosť využíva sú jej neoddeliteľnou súčasťou a na ich ochranu vstúpil 29. decembra 1993 do platnosti Dohovor o biologickej diverzite, PDF v slovenskom jazyku.
Dohovor má tri hlavné ciele:
Hlavným rámcovým dokumentom dohovoru je Strategický plán pre biodiverzitu, ktorý je na národnej úrovni spracovaný do národných stratégií a akčných plánov. Súčasťou dohovoru o biodiverzite je Kartagénsky protokol o biologickej bezpečnosti v súvislosti s používaním geneticky modifikovaných organizmov a Nagojský protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania.
V súčasnosti je v platnosti Strategický plán pre biodiverzitu na obdobie 2011 - 2020, ktorého víziou je „žiť v súlade s prírodou“ a hlavným cieľom je aby „do roku 2050 bola biodiverzita cenená, chránená, obnovovaná a rozumne užívaná, zachovávajúc ekosystémové služby, udržiavajúc zdravú planétu a zabezpečujúc osoh pre všetkých ľudí“. Strategický plán obsahuje 20 Cieľov z Aichi, ktoré zahŕňajú rôzne témy (od vzdelávania a účasti širokej verejnosti, cez ochranu prírody vrátane prírodných procesov, po udržateľné hospodárenie so živými prírodnými zdrojmi a klimatickú zmenu), a ktorých naplnenie zabezpečí rozumné využívanie prírodných zdrojov vo všetkých sférach života.
Na Európskej úrovni je prijatá Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020, ktorá navrhuje rámec cieľov a opatrení v piatich kľúčových oblastiach: ochrana a obnova prírody; zachovanie a posilnenie ekosystémov a služieb; zaistenie udržateľnosti poľnohospodárstva, lesného a rybného hospodárstva; boj proti inváznym nepôvodným druhom; reakcia na celosvetovú krízu v oblasti biodiverzity. V roku 2015 boli prijaté závery z hodnotenia napĺňania cieľov stratégie ukazujúc pokrok v mnohých oblastiach, no napriek tomu zdôrazňujúc potrebu značného zvýšenia úsilia pre naplnenie týchto cieľov.
Implementácia Dohovoru o biologickej diverzite v Slovenskej republike
Na implementáciu Dohovoru o biologickej diverzite na Slovensku boli prijaté nasledovné dokumenty:
Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku (pdf, 577 kB) (1997),
Aktualizovaná národná stratégia ochrany_biodiverzity do roku 2020.pdf (2014) dopĺňa a aktualizuje Národnú stratégiu ochrany biodiverzity na Slovensku s cieľom vytvoriť politický rámec pre zastavenie trendu straty biodiverzity a urýchliť prechod SR ako členskej krajiny EÚ na „zelenú“ ekonomiku, ktorá dokáže účinnejšie využívať prírodné zdroje v zmysle stratégie Európa 2020 a reflektuje všetky koncepcie, stratégie, plány a programy schválené a platné v SR, ktoré majú akýkoľvek vzťah k ochrane a využívaniu biodiverzity.
Jej hlavný cieľ vyplýva zo záväzku, ktorý si stanovila EÚ, a to „zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle“. Víziou, ktorú si SR v tomto dokumente stanovila je, že „Prírodný kapitál SR - biodiverzita, ekosystémové služby a tovary sú do roku 2050 dostatočne chránené, pravidelne hodnotené, rozumne využívané a tam, kde je to vhodné, aj obnovené kvôli svojím vnútorným hodnotám a pre ich nezanedbateľný príspevok k blahobytu a ekonomickej prosperite SR. Prijaté opatrenia a politiky na národnej úrovni predchádzajú nepriaznivým zmenám, ktoré by strata prírodného kapitálu spôsobila“.
Stratégia pozostáva z 9 cieľov:
Tieto ciele sú bližšie rozpracované v dokumente Akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z Aktualizovanej národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 (pdf, 735 kB) (2014). Obsahuje spolu 167 úloh, ktoré prispievajú k plneniu 6 oblastí, 9 cieľov, resp. 33 opatrení uvedenej národnej stratégie. Bol zostavený z podkladov, ktoré navrhli dotknuté rezorty a inštitúcie. Z predložených návrhov úloh boli vybrané len tie, ktoré sú späté s ochranou biodiverzity. Jednotlivé úlohy akčného plánu (v členení podľa cieľov a opatrení) sú spracované v tabuľke, ktorá obsahuje názov úlohy, gestora a spolugestora, očakávané výdavky a zdroje a mieru ich finančného zabezpečenia, stručný opis úlohy a predpokladaný termín jej ukončenia. Úlohy reflektujú koncepcie, stratégie, plány a programy všetkých zainteresovaných rezortov a budú sa nimi plniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce najmä z Dohovoru OSN o biologickej diverzite ako i zo záväzkov, ktoré prijala Európska únia ako odpoveď na globálne ciele, opatrenia a záväzky plnenia Dohovoru OSN o biologickej diverzite.
Štátna ochrana prírody SR spolupracuje pri príprave národných správ o implementácii Dohovoru o biodiverzite na Slovensku. Doposiaľ odovzdané správy sú:
Prvá národná správa (pdf, 6224 kB) (1998)
Druhá národná správa (pdf, 196 kB) (2001)
Tretia národná správa (pdf, 637 kB) (2005)
Štvrtá národná správa (pdf, 570 kB) (2009)
Piata národná správa (pdf, 2365 kB) (2014)
22. máj je Medzinárodným dňom biologickej diverzity
Pod záštitou tohto dohovoru bol v decembri 2000 Organizáciou spojených národov vyhlásený Medzinárodný deň biologickej diverzity, ktorého cieľom je zvýšiť úroveň pochopenia a zároveň aj povedomia širokej verejnosti o biodiverzite ako takej. Tento dátum je dňom prijatia textu Dohovoru o biologickej diverzite (22. máj 1992). Každý rok je tento deň venovaný inej téme. Štátna ochrana prírody SR v tento deň organizuje podujatia pre verejnosť a najmä školy s cieľom zvýšiť povedomie o biologickej diverzite a jej význame pre život človeka.
Dekáda OSN 2011-2020 pre biodiverzitu
Na podporu implementácie prijatého Strategického plánu 2011-2020 a Cieľov z Aichi v roku 2010 vyhlásilo valné zhromaždenie OSN dekádu 2011-2020 za Dekádu OSN pre biodiverzitu. Generálny tajomník vedie koordináciu aktivít Dekády za organizáciu OSN s podporou sekretariátu Dohovoru o biologickej diverzite, sekretariátov iných dohovorov súvisiacich s biodiverzitou a relevantných fondov, programov a agentúr. Cieľom Dekády je okrem podpory implementácie Strategického plánu pre biodiverzitu aj podpora vízie tohto plánu - života v súlade s prírodou. Vlády členských krajín majú za úlohu vypracovať stratégie a akčné plány ochrany biodiverzity, zapracovať ich do širšieho rámca ochrany životného prostredia na národnej úrovni a nastaviť pravidlá, ktoré budú určovať podmienky využívania prírodných zdrojov. Poľnohospodárstvo a iné výrobné sektory musia minimalizovať vplyv ich činností na životné prostredie a zaviesť manažment v súlade s trvalo udržateľným využívaním prírodných zdrojov. Podnikatelia majú podporovať aktivity vedúce k ochrane a zachovaniu prírodných zdrojov a nakoniec aj samotný občan svojim rozhodnutím žiť nekonzumne dokáže prispieť k zachovaniu biodiverzity na zemi.
Program práce pre chránené územia (Programme of Work for Protected Areas, POWPA)
Dohovor o biologickej diverzite pôsobí v rôznych tematických oblastiach v rámci takzvaných programov. Pre chránené územia je najdôležitejším právnym nástrojom na medzinárodnej úrovni a podporuje ich prostredníctvom implementácie Programu práce pre chránené územia, ktorý poskytuje celosvetovo uznávaný rámec pre vytvorenie funkčného systému chránených území po celom svete.
Aktuality:
Dňa 15.10.2021 sa v Kulmingu uskutočnila prvá časť konferencie OSN o biodiverzite, ktorá predstavuje fázu prijatia globálneho rámca biodiverzity na obdobie po roku 2020 pri obnovení v roku 2022.
Tlačovú správu si môžete pozrieť TU.
Viac informácií k Dohovoru o biologickej diverzite (CBD) nájdete TU
9.11. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Záhorie (1988) - bola zriadená Vyhláškou MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. Chránená krajinná oblasť Záhorie je prvá nížinná chránená krajinná oblasť na Slovensku. Nachádza sa v neoficiálnom administratívnom obvode Záhorie na západnom Slovensku. Rozloha chránenej oblasti je 275,22 km? a je rozdelená na dve časti, západnú a severovýchodnú.
10.11. Vyhlásenie bilaterálnej SK-PL biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1992) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
17.11. Zápis Jaskýň Demänovskej doliny do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2006) - v rámci napĺňania záväzkov Ramsarského dohovoru o mokradiach, bolo do zoznamu zapísaných 14 mokraďových lokalít na Slovensku. Dve z týchto lokalít reprezentujú podzemné mokrade - Jaskyňa Domica a Jaskyne Demänovskej doliny (zapísané do zoznamu 17.11.2006). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
21.11. Objavenie Gombaseckej jaskyne (1951) - jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.