Väčšinu života strávi vo vzduchu, je jedným z najlepších letcov z pomedzi všetkých vtákov a vo vzduchu sa dokáže dokonca aj páriť či spať. Reč je o dážďovníkovi obyčajnom, ktorého prílet sa očakáva už v najbližšom období. Tým, že jeho stavba tela mu neumožňuje samému vzlietnuť zo zeme, častokrát potrebuje pomoc človeka, aby sa nestal obeťou predátora. Ako týmto jedincom pomôcť, ale aj o ich výskyte, spôsobe života a ohrozeniach, sme sa rozprávali so zoológmi ŠOP SR Andreou Lešovou a Jánom Káľavským.
Aké sú dážďovníky vtáky?
-Dážďovník obyčajný synonymum tmavý, latinsky Apus apus (v doslovnom preklade z latinčiny znamená apus beznohý), nepatrí medzi spevavce ale tzv. krátkonožce, je to preto lebo jeho končatiny sú zakrpatené, veľmi slabé, nedokáže skákať ani kráčať, slúžia len na zachytenie sa na napr. kolmej stene. Jeho pohyb po vodorovnom povrchu pripomína skôr plazenie. Väčšinu života strávi vo vzduchu, je jedným z najlepších letcov z pomedzi všetkých vtákov, dokáže sa vo vzduchu dokonca aj páriť a spať. Bolo dokázané, že niektoré jedince strávili vo vzduchu desať mesiacov, čo je rekord z pomedzi všetkých vtákov. Dážďovník je o niečo väčší ako lastovička, celý tmavo hnedý s krátkym vykrojeným chvostom a kosákovitými krídlami. Zobák má krátky a široko roztvoriteľný. Celý deň je vo vzduchu, nikdy nesadá na zem, ani na konáre stromov či elektrické drôty. Sú to spoločenské vtáky, ktoré najčastejšie vidno v kŕdľoch.
Kde môžeme dážďovníka najčastejšie zazrieť?
-V minulosti sa vyskytoval v lesoch, kde hniezdil v dutinách stromov a tiež na skalách či v rôznych puklinách. Dnes mimo ľudských sídiel hniezdi iba vzácne, a takmer výlučne hniezdi v rôznych otvoroch ľudských stavieb. Hniezdo umiestňuje do tmavých dutín, najčastejšie pod strechami budov, v rôznych otvoroch či štrbinách (napr. často vo vetracích otvoroch). Samotné hniezdo je plochá kôpka rôznych stebiel, vlákien či lístia, pričom materiál si zlepujú slinami. Tento hniezdny materiál zbierajú počas letu vo vzduchu. Radi však využívajú hniezda iných vtákov, napr. vrabcov domových. Častokrát môžeme dážďovníky vidieť v mestách, dedinách ale aj vo voľnej prírode ako v malých kŕdľoch prenasledujú lietajúci hmyz a vydávajú pri tom charakteristické prenikavé zvuky, pri ktorých predvádzajú prudký akrobatický let. Tento jav sa nazýva „screaming party“ a je dôležitým sociálnym prvkom v spoločenstve dážďovníkov, keďže ho predvádzajú hlavne mladé nehniezdiče, ktoré si ešte len vyberajú partnerov.
Prečo sa stáva, že ich ľudia nachádzajú spadnuté na zemi?
-Pri nájdení dážďovníka na zemi môže ísť o tri prípady. Buď ide o dospelého jedinca, ktorý sa napr. kvôli nepriaznivým poveternostným podmienkam, či zaleteniu do úzkeho priestoru dostal na zem a nedokáže sám vzlietnuť. Ďalší prípad môže predstavovať poraneného jedinca (napr. po náraze do okna) a v závere hniezdnej sezóny sa často stáva, že mláďatá nezvládnu svoj prvý let z hniezda, či už kvôli nedostatočnej kondícii alebo nie príliš ideálnemu výberu hniezdiska. Laická verejnosť dokáže pomôcť len v prvom prípade.
Ako sa treba zachovať, keď nájdeme dážďovníka na zemi? Prípadne ako zistíme, či je zranený alebo nie?
-Ak jedinec na prvý pohľad nejaví známky poranenia, to znamená keď nepozorujeme abnormálnu poloha krídel alebo krvácanie, môžeme skúsiť či dokáže po vypustení z ruky odletieť. Treba ho jemne zodvihnúť do výšky a umožniť mu spustiť sa. Ak ani po vypustení nedokáže odletieť, tak tu pomoc laickej verejnosti končí a je potrebné kontaktovať Štátnu ochranu prírody SR, ktorá následne určí ďalšie nakladanie s hendikepovaným chránených druhom živočícha a umiestnenie do zriadených záchranných zariadení – tzv. chovných a rehabilitačných staníc. Pohotovostné čísla záchranných zariadení sú zverejnené na našom webe.
Prečo dážďovníky nedokážu zo zeme vzlietnuť samé?
-Vzlietnuť zo zeme im neumožňuje stavba tela, pretože majú veľmi krátke nohy a dlhé úzke krídla. Na zemi sa tak stávajú úplne bezbrannými napr. voči predátorom a v takomto prípade sú bez našej pomoci odsúdené na úhyn, pretože nemôžu vzlietnuť a teda ani loviť potravu. Na vzlietnutie potrebujú vyvýšené miesto preto hniezdia vždy vysoko nad zemou. Princíp vzlietnutia dážďovníka pripomína štart rogala, pri ktorom je potrebné spustiť sa z výšky a nabrať tak počiatočnú rýchlosť. Žiadny dážďovník nevzlietne zo zeme, preto za normálnych okolností dážďovník dobrovoľne nepristane na zemi. Každý dážďovník, ktorý je na zemi vyžaduje našu pomoc, pretože zo zeme vzlietnuť nevie.
Ako sa postarať o zoslabnutého alebo zraneného dážďovníka?
-Vzhľadom k tomu, že sa jedná o chráneného živočícha v zmysle zákona o ochrane prírody, tak osoba, ktorá takéhoto jedinca nájde, s ním nesmie manipulovať. Na to sú zriadené záchranné zariadenia - chovné a rehabilitačné stanice.
Čím sú takéto odchytené jedince kŕmené v záchranných zariadeniach?
- Kŕmenie tohto druhu je problematické vzhľadom na to, že prirodzene sú mláďatá kŕmené najmä lietajúcim hmyzom, rodičia nachytajú počas jedného záletu za potravou naraz až do 1500 jedincov takéhoto hmyzu, ktorý slinami zlepia do chuchvalcov vážiacich až 3 gramy. Preto intervaly medzi jednotlivými kŕmeniami môžu byť podstatne väčšie ako u drobných spevavcov a môže to byť až niekoľko hodín. Za deň dokáže jeden jedinec nazbierať až 50 g hmyzu. Dokonca pri nepriaznivom počasí, keď rodičia nedokážu uloviť potravu, mláďatá upadajú do letargie, spomaľuje sa im metabolizmus, zníži sa teplota tela a ak majú dostatočnú zásobu tuku dokážu takto vydržať viac ako jeden týždeň (z praktických skúseností máme zistené, že v extrémnych prípadoch dokážu mláďatá bez potravy prežiť až 2 týždne!). Ak sú rodičia nútení zanechať hniezdo z dôvodu nedostupnosti potravy mláďatá po spomínanej “hladovke”, vyčerpané vyskakujú z hniezd a hynú od hladu. Za potravou zalietava aj niekoľko desiatok kilometrov. V záchranných zariadeniach sa im podáva náhradná potrava, ako sú svrčky, larvy múch či tvaroch.
Ako dlho môže trvať rekonvalescencia dážďovníka?
-Toto závisí od druhu poranenia. Ak ide len o vyčerpanie, resp. dehydratáciu spôsobenú napr. uviaznutím na zemi, tak v takomto prípade podanie tekutín môže už po niekoľkých hodinách výrazne pomôcť a vták je schopný návratu do voľnej prírody. Žiaľ, v prípade iných poranení to môže trvať niekoľko dní až týždňov. Stáva sa, že niektoré zranenia sa nevyliečia nikdy a jedinec zostáva trvalo hendikepovaný a bez návratu do voľnej prírody (napr. fraktúra krídla).
Kedy a kde sú tieto jedince dážďovníka opäť vypúšťané do prírody?
-Ak musí byť jedinec rehabilitovaný v záchrannom zariadení, vypustenie má význam až po úplnom zotavení. Predtým je potrebné vyskúšať schopnosť a ochotu lietať v uzavretej miestnosti. Dážďovníky sa vypúšťajú vždy v priaznivom počasí, aby boli schopné si uloviť potravu a vypúšťajú sa väčšinou na voľnom priestranstve, aby bolo možné sledovať let a prípadne jedinca dohľadať. Ak by pristál na zemi, je potrebné ho okamžite zobrať späť pretože by nedokázal vzlietnuť a zahynul by. Odporúča sa aj dážďovníky vypúšťať na lokalite s výskytom iných dážďovníkov ku ktorým sa môže pridať.
Stáva sa, že sú dážďovníky ohrozené aj nejakou ľudskou činnosťou? Na čo si dávať pozor, aby sme im neublížili?
-Ohrozenie dážďovníkov je hlavne v prípade prác pri rekonštrukcií a zatepľovacích prácach na bytových domoch. Stáva sa, že dochádza k likvidácii hniezdnych otvorov, resp. znemožneniu hniezdenia. Týmto ubúdajú hniezdne príležitosti, tohto dnes už takmer výlučne synantropného druhu chráneného živočícha. V tomto prípade je potrebné pri zahájení prác kontaktovať Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, ktorá vykoná miestnu obhliadku a určí opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť ešte pred príletom dážďovníkov.
