Vypracovanie programov starostlivosti o vybrané územia zahrnuté v sústave NATURA 2000
Základné údaje o projekte:
Operačný program:
Životné prostredie
Prioritná os: 5.
Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny
Programové obdobie:
2007 - 2013
Opatrenie: 5.1.
Zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a druhov prostredníctvom vypracovania a realizácie programov starostlivosti o chránené územia vrátane území NATURA 2000 a programov záchrany pre kriticky ohrozené druhy rastlín, živočíchov a území vrátane realizácie monitoringu druhov a biotopov
Kód výzvy:
OPŽP-P05-12-1
Termín realizácie projektu:
marec 2013 - december 2015
Rozpočet projektu:
2 128 146 EUR
Cieľ projektu:
Zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a druhov v 131 chránených územiach prostredníctvom vypracovania 131 programov starostlivosti.
Projekt bol ukončený ku dňu 31.12.2015
Dalšie informácie: stiahni [pdf]
Vydané informačné publikácie:
Badinsky_prales_broz_A5_k1.pdf
Boky_broz_A5_n2.pdf
Brezovska_dolina_broz_A5_nhl.pdf
Certov_broz_A5_n2.pdf
Chmura_broz_A5_n2.pdf
Habanovo_broz_A5_n2.pdf
Harmanecky_Hlboky_jarok_broz_A5_n2.pdf
Javorinka_broz_A5_n2.pdf
Jelsie_broz_A5_n2.pdf
Klapy_broz_A5_k4.pdf
Klokocovske_raseliniska_broz_A5_n2.pdf
Kopec_broz_A5_n2.pdf
Krivoklatske_luky_broz_A5_nhl.pdf
Kutsky_les_broz_A5_n2.pdf
Kysucke_beskydy_broz_A5_k1.pdf
Mackov_bok_broz_A5_k2.pdf
Nebrova_broz_A5_k1.pdf
Ponicka_dubrava_broz_A5_n2.pdf
Priboj_broz_A5_k2.pdf
Revuca_broz_A5_k1.pdf
Rohy_broz_A5_n2.pdf
Svarkovica_broz_A5_k1.pdf
Tahan_broz_A5_k2.pdf
Tematinske_vrchy_A5_k3.pdf
Vah_pri_Zamarovciach_broz_A5_k1.pdf
Vlara_broz_A5_k1.pdf
Zahradska_broz_A5_k1.pdf
Zalostina_broz_A5_k1.pdf
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.