V nedeľu 31. marca nahlásili členovia poľovného združenia nález orliaka morského so zraneným krídlom.
V nedeľu 31. marca nahlásili členovia poľovného združenia nález orliaka morského so zraneným krídlom.
Po dlhej zime bez vtáčieho spevu je príchod jari a prílet sťahovavých druhov očakávanou udalosťou aj medzi širokou verejnosťou. Prílet prvých lastovičiek je symbolom príchodu jari a prebúdzania sa prírody. Slnečné lúče sú teplejšie, vo vzduchu cítiť vôňu pôdy a ranný spev vtákov už ohlasuje, že jar je tu. V kalendári environmentalistu sa nachádza 1. apríl ako Svetový deň vtáctva.
Aktuálnou environmentálnou témou životného prostredia, ktorá v poslednej dobe rezonuje na Slovensku, je likvidácia biotopu hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus). V tejto súvislosti Štátna ochrana prírody SR a jej jednotlivé Správy Národných parkov iniciujú v týchto dňoch stretnutia s vlastníkmi, užívateľmi a obhospodarovateľmi lesa, aby sa spoločne dohodli na jednotlivých krokoch a riešeniach na zastavení úbytku biotopov hlucháňa. Deje sa tak aj v pohorí Veľká Fatra.
Štátna ochrana prírody SR zabezpečuje aj starostlivosť o chránené druhy rastlín a biotopy. Na základe toho naša Správa Chránenej krajinnej oblasti Latorica uzavrela dohodu o spolupráci o biotopy európskeho významu v SKUEV0019 Tarbucka so samostatne hospodáriacim roľníkom z obce Veľký Kamenec.
Pre krasové oblasti sú okrem jaskýň, škrapov, vyvieračiek, či ponorov charakteristické aj formy podobné lievikom, ktoré sa označujú závrty alebo krasové jamy. Odhaduje sa, že na Slovensku sú tisíce, možno až desaťtisíce závrtov. Dajú sa nájsť od Slovenského krasu, cez Nízke Tatry až po Malé Karpaty.
Slovenské národné parky už dlhodobo bojujú s plastovými fľašami, resp. odpadmi tohto druhu, ktoré znečisťujú najmä vodné toky. Veľa z nich sa nachádza v sieti chránených území národných, ako aj európskych.
Iba na desiatich lokalitách východného Slovenska dnes môžeme vidieť populácie bledúľ jarných karpatských. Najbohatšia a najznámejšia z nich je Jovsianska hrabina. Ide o prírodnú rezerváciu na južnom okraji Vihorlatu.
V týchto dňoch môžeme na rieke Dunajec badať kačice ostrochvosté. Ich výskyt je u nás na Slovensku veľmi zriedkavý. Pozorovania sú vzácne. Viažu sa len na jarnú a jesennú migráciu, kedy si tu urobia krátku prestávku na načerpanie síl.
Počas Európskeho zeleného týždňa, 16. mája 2019, si z rúk Európskeho komisára pre životné prostredie Karmena Vellu prevezmú víťazi ocenenia za najlepšie ochranárske projekty programu LIFE+. Medzi 15 najlepšími projektmi nominovanými do finálneho hlasovania v troch kategóriách – Príroda, Životné prostredie a Klíma je aj projekt Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku, ktorého partnerom je Štátna ochrana prírody SR.
Strážcovia prírody v spolupráci s Policajným zborom SR vykonávajú kontrolnú činnosť na území NPR Devínska Kobyla. Vzhľadom na často opakované porušovanie zákona o ochrane prírody a krajiny a konfliktné správanie návštevníkov požiadala Štátna ochrana prírody SR o súčinnosť políciu.
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.