Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR), odbor propagácie a marketingu, pripravila fotografickú súťaž pod názvom
SPOMIENKY NA LETO SO ŠTÁTNOU OCHRANOU PRÍRODY SR
Zapojte sa do našej súťaže a podeľte sa s nami o svoje zážitky možno aj z novoobjavených prírodných lokalít Slovenska, či zahraničia.
Hlavným cieľom fotografickej súťaže je poukázať na osobitosti voľne žijúcich živočíchov a rastlín v prírodných lokalitách, chránených územiach Slovenska, ale aj v zahraničí. Upriamiť pozornosť na pretrvávajúci obchod a nelegálny lov i napriek zákazu práve s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) v medzinárodnom meradle a informovať o nelegálne dovážaných exemplároch neúmyselným dovozom.
Druhy žijúce vo voľnej prírode nielen na Slovensku, ale na celom svete, by sme mali nielen obdivovať, ale najmä chrániť. Jedine tak prispejeme k ich záchrane a prežitiu.
Zapojením sa do súťaže súhlasíte so zdieľaním fotografie na sociálnej sieti a webovej stránke ŠOP SR spolu s menom autora.
Víťazov vyhlásime prostredníctvom facebooku https://www.facebook.com/sopsr.sk/, výsledky nájdete aj na našej webovej stránke http://www.sopsr.sk/web/.
SÚHLAS SO SPRACOVANÍM OSOBNÝCH ÚDAJOV
SPOMIENKY NA LETO/ FOTOGRAFICKÁ SÚŤAŽ
Zúčastnením sa súťaže udeľujem prevádzkovateľovi Štátna ochrana prírody SR, Tajovského ulica 28B, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len: „prevádzkovateľ“) v zmysle čl. 6 ods. 1 písm. a) a čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) súhlas so spracúvaním mojich osobných údajov pre účel: zdieľanie fotografií na sociálnych sieťach s menom autora, vyhodnocovanie súťaže, vedenie evidencie súťažiacich, vzájomná komunikácia s nimi, zasielanie informácií týkajúcich sa súťaže, prípadného doplnenia alebo vysvetlenia podmienok súťaže, a to v rozsahu:
- meno a priezvisko, bydlisko, e-mailová adresa.
Tento súhlas so spracúvaním osobných údajov je slobodne daným, konkrétnym, informovaným a jednoznačným prejavom mojej vôle, ktorý udeľujem na obdobie 3 mesiace po vyhodnotení súťaže, odvolaním súhlasu. Po uvedenej lehote budú moje osobné údaje mechanicky zlikvidované (skartované) a nebudú ďalej spracúvané v žiadnej databáze.
Pred udelením súhlasu som bol/-a informovaný/-á o nasledujúcich skutočnostiach:
Svoje právo kedykoľvek odvolať súhlas, a to aj pred uplynutím doby, na ktorú bol tento súhlas udelený, môžem ako dotknutá osoba uplatniť nasledujúcimi spôsobmi:
Odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracúvania vychádzajúceho zo súhlasu pred jeho odvolaním.
V prípade akýchkoľvek otázok súvisiacich s ochranou Vašich osobných údajov vrátane uplatnenia Vašich práv v zmysle Nariadenia a zákona o ochrane osobných údajov Vás prosíme, aby ste nás kontaktovali na emailovej adrese: ochranaosobnychudajov@sopsr.sk.
CITES je skratkou pre Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora).
Jeho cieľom je postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta, tak aby sa dosiahla ich ochrana pred úplným vyhubením vplyvom bezohľadného získavania pre obchodné účely. V súčasnosti k nemu pristúpilo viac ako 180 krajín sveta. Pod ochranou CITES je približne 5 950 druhov živočíchov a 32 800 druhov rastlín.
V súčasnosti je celkom bežné, že si každý z nás chce z dovolenky (a najmä zo zahraničia) doviezť okrem spomienok aj krásny suvenír, ktorý nám naše nezabudnuteľné zážitky bude pripomínať. Tieto suveníry sú však často vyrobené alebo sú časťou jedincov druhov rastlín alebo živočíchov, ktoré patria medzi ohrozené. Patria sem napr. výrobky zo slonoviny, rohov nosorožcov, alebo z mačkovitých šeliem, ale aj papagáje, dravce, mnohé plazy či koraly, mušle, kaktusy, orchidey a iné tropické rastliny. Môžu to byť rôzne sošky zo slonoviny, šperky z koralov, topánky či kabelky z krokodílej alebo hadej kože, kožušiny zo vzácnych šeliem, ale aj kozmetika s obsahom rastlinných alebo živočíšnych výťažkov, či tradičná čínska medicína.
Napriek zákazu obchodovania s týmito druhmi živočíchov a rastlín stále prebieha nelegálny lov a obchod s nimi. Ročne sú na hraniciach členských štátov EÚ zhabané tisícky nelegálne dovážaných exemplárov.
Preto pri nákupe suvenírov je potrebné byť veľmi opatrní a skôr ako si suvenír kúpite, overte si, či obchodovanie s ním podlieha medzinárodnej kontrole. V prípade nelegálneho dovozu Vám totiž hrozí nielen zhabanie exempláru, ale aj finančná sankcia. Všetky aktuálne informácie k CITES nájdete aj na webovej stránke Ministerstva životného prostredia SR.
Netreba však zabúdať aj na živočíchy a rastliny voľne žijúce na Slovensku, ktoré vyžadujú našu ochranu pred vyhynutím. Medzi nimi nájdeme živočíchy ako vydra riečna, vlk, medveď hnedý, rys ostrovid, bocian čierny, sova lesná a i. Z rastlín môžeme okrem iných spomenúť medvedicu lekársku, hlaváčik jarný, či horec žltý.
Kompletný zoznam pôvodných druhov živočíchov a rastlín voľne žijúcich a rastúcich na Slovensku zaradených do príloh CITES nájdete na http://www.sopsr.sk/cites/?page_id=1187
1.1. Vznik Správy slovenských jaskýň (1970) - Ako samostatná organizácia bola Správa slovenských jaskýň založená v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1981 bola zlúčená s úsekom ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave čím vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody. Ako samostatná organizácia bola obnovená v roku 1990. Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.
16.1. Vyhlásenie Pieninského národného parku (1967) - nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Malá Fatra (1988) - Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Slovenský raj (1988) - Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
27.1. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (1989) - Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.