VEDOMOSTNÝ KVÍZ - MEDZINÁRODNÝ DEŇ DUNAJA
Medzinárodný deň Dunaja – Vedomostný kvíz
Pri príležitosti Medzinárodného dňa Dunaja Štátna ochrana prírody SR pripravila pre verejnosť súťažný vedomostný kvíz zameraný na Dunajské luhy, jedinečné svojou polohou a prírodnými krásami.
Tento rok si pripomíname 26. výročie podpísania dohovoru „Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja“, ktorého cieľom je prispieť vzájomnou spoluprácou všetkých krajín v povodí Dunaja k zlepšeniu kvality vôd. Bol podpísaný v Sofii dňa 29. júna v roku 1994. Medzinárodný Deň Dunaja oslavujeme každoročne 29. júna už od 2004. Tento sviatok podporuje Medzinárodná komisia na ochranu rieky Dunaj (ICPDR) aj Európska únia.
Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy (ŠOP SR) sa nachádza pri toku rieky Dunaj od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno. Oblasť pozostáva z piatich samostatných častí Podunajskej nížiny. Predstavuje významný biotop vodného vtáctva. Pravidelne sa tu vyskytujú vzácne druhy vtákov, ako napríklad orliak morský, beluša malá, volavka purpurová a iné. Slovensko-maďarský úsek Dunaja je medzinárodne významným vtáčím územím (IBA). Celé územie CHKO Dunajské luhy je zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (Ramsarská konvencia).
Viac informácií o chránenej lokalite nájdete na CHKO Dunajské luhy
Hlavným cieľom vedomostného kvízu je upriamiť pozornosť verejnosti na deň, ktorý je oslavou čistej a bezpečnej rieky a upozorniť na význam ochrany Dunaja ako prírodného zdroja.
Ako sa zapojiť?
- Klikajte a odpovedajte. Otestujte si svoje znalosti o Dunajských luhoch.
- V kvíze uvedenom nižšie odpoviete na osem vedomostných otázok označením odpovede, ktorú považujete za správnu.
- Pri otázkach máte na výber zo štyroch možností, ale len jedna je tá správna.
- Za všetky správne odpovede, môžete získať až 40 bodov.
- Po vyplnení a odoslaní celého kvízu sa Vám zobrazí vyhodnotenie kvízu.
- Správne odpovede a skóre dosiahnutých bodov Vám bude zaslané do zadanej e-mailovej schránky.
Pravidlá súťaže:
- Do kvízu sa môžu zapojiť všetky vekové kategórie.
- Každý súťažiaci sa môže do súťaže zapojiť len raz (uvedie svoju e-mailovú adresu, meno a priezvisko).
- Odoslaním kvízu, súhlasíte so spracovaním osobných údajov [pozri pdf]
Vyhodnotenie:
Z účastníkov, ktorí budú mať maximálny počet 40 bodov, sa vylosujú traja výhercovia, prípadne vyhrajú traja účastníci s najväčším počtom bodov.
Súťažný kvíz môžete vypĺňať od 29. júna do 10. júla 2020.
Pre troch z Vás čakajú knižné ceny a drobné prekvapenie.
Víťazi budú vylosovaní a vyhlásení 13. júla 2020 na našej facebookovej stránke a oficiálnom webe ŠOP SR
Prajeme Vám úspešné kvízovanie a tešíme sa na Vaše odpovede.
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.