Medzinárodný deň Dunaja – Vedomostný kvíz
Pri príležitosti Medzinárodného dňa Dunaja Štátna ochrana prírody SR pripravila pre verejnosť súťažný vedomostný kvíz zameraný na Dunajské luhy, jedinečné svojou polohou a prírodnými krásami.
Tento rok si pripomíname 26. výročie podpísania dohovoru „Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja“, ktorého cieľom je prispieť vzájomnou spoluprácou všetkých krajín v povodí Dunaja k zlepšeniu kvality vôd. Bol podpísaný v Sofii dňa 29. júna v roku 1994. Medzinárodný Deň Dunaja oslavujeme každoročne 29. júna už od 2004. Tento sviatok podporuje Medzinárodná komisia na ochranu rieky Dunaj (ICPDR) aj Európska únia.
Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy (ŠOP SR) sa nachádza pri toku rieky Dunaj od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno. Oblasť pozostáva z piatich samostatných častí Podunajskej nížiny. Predstavuje významný biotop vodného vtáctva. Pravidelne sa tu vyskytujú vzácne druhy vtákov, ako napríklad orliak morský, beluša malá, volavka purpurová a iné. Slovensko-maďarský úsek Dunaja je medzinárodne významným vtáčím územím (IBA). Celé územie CHKO Dunajské luhy je zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (Ramsarská konvencia).
Viac informácií o chránenej lokalite nájdete na CHKO Dunajské luhy
Hlavným cieľom vedomostného kvízu je upriamiť pozornosť verejnosti na deň, ktorý je oslavou čistej a bezpečnej rieky a upozorniť na význam ochrany Dunaja ako prírodného zdroja.
Ako sa zapojiť?
Pravidlá súťaže:
Vyhodnotenie:
Z účastníkov, ktorí budú mať maximálny počet 40 bodov, sa vylosujú traja výhercovia, prípadne vyhrajú traja účastníci s najväčším počtom bodov.
Súťažný kvíz môžete vypĺňať od 29. júna do 10. júla 2020.
Pre troch z Vás čakajú knižné ceny a drobné prekvapenie.
Víťazi budú vylosovaní a vyhlásení 13. júla 2020 na našej facebookovej stránke a oficiálnom webe ŠOP SR
Prajeme Vám úspešné kvízovanie a tešíme sa na Vaše odpovede.
9.11. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Záhorie (1988) - bola zriadená Vyhláškou MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. Chránená krajinná oblasť Záhorie je prvá nížinná chránená krajinná oblasť na Slovensku. Nachádza sa v neoficiálnom administratívnom obvode Záhorie na západnom Slovensku. Rozloha chránenej oblasti je 275,22 km? a je rozdelená na dve časti, západnú a severovýchodnú.
10.11. Vyhlásenie bilaterálnej SK-PL biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1992) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
17.11. Zápis Jaskýň Demänovskej doliny do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2006) - v rámci napĺňania záväzkov Ramsarského dohovoru o mokradiach, bolo do zoznamu zapísaných 14 mokraďových lokalít na Slovensku. Dve z týchto lokalít reprezentujú podzemné mokrade - Jaskyňa Domica a Jaskyne Demänovskej doliny (zapísané do zoznamu 17.11.2006). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
21.11. Objavenie Gombaseckej jaskyne (1951) - jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.