Vydané sekretariátom IPBES 11. júla 2022
Existuje viac ako 50 metód a prístupov na zviditeľnenie rozmanitých hodnôt prírody.
Spôsob, akým sa príroda hodnotí v politických a ekonomických rozhodnutiach, je podľa štvorročného metodologického hodnotenia 82 špičkových vedcov a odborníkov zo všetkých regiónov sveta hlavným faktorom globálnej krízy biodiverzity a zásadnou príležitosťou na jej riešenie.
9. júla 2022 bola zástupcami 139 členských štátov medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) schválená hodnotiaca správa o rozmanitých hodnotách a oceňovaní prírody, ktorá konštatuje, že v celosvetovom meradle prevláda zameranie na krátkodobé profity a hospodársky rast, pričom sa v politických rozhodnutiach často vylučuje zohľadnenie rozmanitých hodnôt prírody.Hospodárske a politické rozhodnutia uprednostňujú prevažne určité hodnoty prírody, najmä trhové inštrumentálne hodnoty, ako sú hodnoty spojené s potravinami. Hoci sú tieto trhové hodnoty často uprednostňované pri tvorbe politiky, neodrážajú adekvátne spôsob, ako zmeny v prírode ovplyvňujú kvalitu života ľudí. Okrem toho sa pri tvorbe politiky prehliadajú mnohé netrhové hodnoty spojené s prínosom prírody pre ľudí, ako je regulácia klímy a kultúrna identita.
"S viac ako 50 metódami a prístupmi oceňovania nie je núdza o spôsoby a nástroje, ako zviditeľniť hodnoty prírody“: povedal Prof. Unai Pascual (Španielsko/Švajčiarsko), ktorý predsedal konferencii spolu s Prof. Patriciou Balvanera (Mexiko), Prof. Mike Christie (Spojené kráľovstvo) a Dr. Brigitte Baptiste (Kolumbia). "Iba 2 % z viac ako 1 000 preskúmaných štúdií konzultovalo výsledky hodnotenia so zainteresovanými stranami a len 1 % štúdií zapojilo zainteresované strany do každého kroku procesu oceňovania hodnôt prírody.
Čo je nedostatočné, je využívanie metód oceňovania na riešenie asymetrie moci medzi zainteresovanými stranami a na transparentné začlenenie rôznych hodnôt prírody do tvorby politík."
Hodnotenie je široko interdisciplinárne a bolo vypracované na základe rozsiahleho prehľadu vykonaného odborníkmi v oblasti sociálnych vied, ekonómie a humanitných vied. Hodnotenie hodnôt sa opiera o viac ako 13 000 odkazov - vrátane vedeckých prác a informačných zdrojov z domorodých a miestnych znalostí. Hodnotenie priamo vychádza z globálneho hodnotenia IPBES z roku 2019, v ktorom sa identifikovala úloha hospodárskeho rastu
ako kľúčovej hnacej sily úbytku prírody, pričom v súčasnosti hrozí vyhynutie 1 miliónu druhov rastlín a živočíchov. Správa poskytuje novú a komplexnú typológiu hodnôt prírody a môže pomôcť tvorcom politík lepšie pochopiť veľmi odlišné spôsoby, akými ľudia chápu a hodnotia prírodu. Typológia zdôrazňuje, ako rôzne svetonázory a systémy vedomostí ovplyvňujú spôsoby, akými ľudia komunikujú s prírodou a ako ju hodnotia.
Aby bola táto typológia užitočná pre rozhodovanie, autori uvádzajú štyri všeobecné perspektívy. Sú to: život z prírody, s prírodou, v prírode a ako príroda. Život z prírody kladie dôraz na schopnosť prírody poskytovať zdroje na udržanie živobytia, potrieb a prianí ľudí, ako sú potraviny a materiálne statky. Život s prírodou sa zameriava na život "iný ako ľudský", ako je vnútorné právo rýb žiť v rieke a prosperovať nezávisle od ľudských potrieb. Život v prírode sa vzťahuje na význam prírody ako prostredia pre pocit miesta a identity ľudí. Život v prírode vidí svet prírody ako fyzickú, duševnú a duchovnú súčasť človeka.
V správe sa uvádza, že počet štúdií, ktoré oceňujú prírodu, sa zvýšil za posledné štyri desaťročia v priemere o viac ako 10 % ročne. Najviac hodnotiacich štúdií za posledné obdobie (2010 – 2020) bolo zameraných na zlepšenie stavu prírody (65 % hodnotiacich štúdií) a na zlepšenie kvality života ľudí (31 %), pričom len 4 % sa zameriavajú na zlepšenie sociálnej spravodlivosti. 74 % hodnotiacich štúdií sa zameralo na inštrumentálne hodnoty, 20 % na vnútorné hodnoty a len 6 % sa zameralo na vzťahové hodnoty.
"Hodnotenie hodnôt poskytuje subjektom s rozhodovacou právomocou konkrétne nástroje a metódy na lepšie pochopenie hodnôt, ktoré jednotlivci a komunity vyznávajú vo vzťahu k prírode," povedal profesor Balvanera. "Poukazuje napríklad na päť reťazových krokov, ktoré umožňujú navrhnúť hodnotenie tak, aby vyhovovalo potrebám v rôznych kontextoch rozhodovania. Správa tiež poskytuje usmernenia, ako zvýšiť kvalitu oceňovania zohľadnením relevantnosti, robustnosti a požiadaviek na zdroje rôznych hodnotiacich metód."
"Rôzne typy hodnôt možno merať pomocou rôznych metód a ukazovateľov oceňovania. Napríklad rozvojový projekt môže priniesť ekonomické výhody a pracovné miesta, ktoré môžu vyhodnotiť inštrumentálne hodnoty prírody , ale môže viesť aj k úbytku druhov, ktorý sa spája s vnútornými hodnotami prírody a zničením pamiatok dôležitých pre kultúrnu identitu, čo má vplyv na vzťahové hodnoty prírody. Správa poskytuje návod na kombináciu týchto veľmi rôznorodých hodnôt."
"Oceňovanie je explicitný a zámerný proces," povedal profesor Christie. "Typ a kvalita informácií, ktoré môžu priniesť oceňovacie štúdie, do veľkej miery závisí od toho, ako, prečo a kým je oceňovanie navrhnuté a aplikované. To ovplyvňuje, ktoré hodnoty prírody budú uznané v rozhodnutiach a ako spravodlivo by sa rozdelili prínosy a bremená týchto rozhodnutí."
"Uznávanie a rešpektovanie svetonázoru, hodnôt a tradičných znalostí pôvodných obyvateľov a miestnych komunít umožňuje, aby boli politiky inkluzívnejšie, čo sa prejavuje aj v lepších
výsledkoch pre ľudí a prírodu," povedal Dr. Baptiste. "Taktiež uznanie úlohy žien v spravovaní prírody a prekonávanie asymetrie moci, ktorá často súvisí s postavením pohlavia, môže napredovať v začleňovaní rôznorodých hodnôt do rozhodovania o prírode."
Správa konštatuje, že existuje niekoľko hlboko zakorenených hodnôt, ktoré možno zosúladiť s udržateľnosťou a ktoré zdôrazňujú princípy ako jednota, zodpovednosť, správcovstvo a spravodlivosť a to voči iným ľuďom, ako aj k prírode. "Posun rozhodovania smerom k viacerým hodnotám prírody je skutočne dôležitou súčasťou celosystémovej transformačnej zmeny, ktorá je potrebná na riešenie súčasnej globálnej krízy biodiverzity," povedal Dr. Balvanera. "To si vyžaduje novú definíciu "rozvoja" a "dobrej kvality života" a uznanie rozmanitých vzťahov, aké majú ľudia medzi sebou a k prírode."
Autori identifikujú štyri "hlavné body" zamerané na hodnoty, ktoré môžu pomôcť vytvoriť podmienky pre transformatívnu zmenu potrebnú pre udržateľnejšiu a spravodlivejšiu budúcnosť:
- Uznanie rôznych hodnôt prírody
- Začlenenie hodnotenia do rozhodovania
- Reforma politík a predpisov s cieľom zvnútornenie hodnoty prírody
- Zmena spoločenských noriem a cieľov na zosúladenie s globálnymi cieľmi udržateľnosti a spravodlivosti
"Naša analýza ukazuje, že k dosiahnutiu trvalo udržateľnej budúcnosti môžu prispieť rôzne cesty." V analýze sa venuje osobitná pozornosť budúcim cestám súvisiacim so "zelenou ekonomikou", "poklesom rastu", "Spravovanie Zeme" a "Ochrana prírody". Hoci sa každá cesta opiera o rôzne hodnoty, majú spoločné princípy, ktoré sú spojené s udržateľnosťou," dodal profesor Pascual. "Cesty vychádzajúce z rôznych svetonázorov a vedomostných systémov. Napríklad tie, ktoré sú spojené s dobrým životom a inými filozofiami dobrého života, môžu smerovať k udržateľnosti.
K ďalším nástrojom, ktoré správa ponúka na posilnenie zohľadnenia veľkej rozmanitosti hodnôt prírody pri rozhodovaní, patria: preskúmanie východiskových bodov pre hodnotenie naprieč všetkými časťami politického cyklu; šesť vzájomne súvisiacich usmernení zameraných na hodnoty, ktoré podporujú cesty udržateľnosti; hodnotenie potenciálu rôznych nástrojov environmentálnej politiky zameraných na podporu transformačnej zmeny smerom k udržateľnejšej a spravodlivejšej budúcnosti prostredníctvom zastúpenia rôznych hodnôt a podrobné znázornenie potrebných schopností tvorcov rozhodnutí, aby mohli pri rozhodovaní zohľadniť a začleniť rôzne hodnoty prírody.
"Biodiverzita sa stráca a prínos prírody pre ľudí sa dnes znižuje rýchlejšie ako v ktoromkoľvek inom čase ľudskej histórie," povedala Ana María Hernández Salgar, predsedníčka IPBES. "Je to najmä preto, že súčasný prístup k politickým a ekonomickým rozhodnutiam dostatočne nezohľadňuje rozmanitosť hodnôt prírody. Hodnotenie hodnôt IPBES je vydané v mimoriadne dôležitom čase - práve v predstihu pred očakávanou dohodou, ktorú ešte v tomto roku uzavrú členské krajiny Dohovoru o biologickej diverzite o novom globálnom rámci biologickej diverzity pre nasledujúce desaťročie. Informácie, analýzy a nástroje, ktoré ponúka Hodnotenie hodnôt, sú cenným príspevkom k tomuto procesu, k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a k posunu rozhodovania smerom k lepším výsledkom zameraným na hodnoty pre ľudí a najcennejšiu prírodu."
Poznámka pre redakciu:
V prípade otázok kontaktujte prosím: mediálny tím IPBES
+1-416-878-8712 alebo +49-176-212-09437
IPBES v súčasnosti zverejnila Súhrn pre tvorcov politík (SPM) zo správy o rozmanitých hodnotách a hodnotení prírody. SPM predstavuje hlavné posolstvá a opcie politík, ktoré schválilo plenárne zasadnutie IPBES. Pre prístup k SPM, fotografie, B-rolly a ďalšie mediálne zdroje nájdete na: https://bit.ly/ValuesMediaPack Kompletná správa pozostávajúca zo 6 kapitol (vrátane ďalších údajov) bude zverejnená neskôr v tomto roku.
Informácie o IPBES:
IPBES je nezávislý medzivládny orgán, ktorého členmi je 139 krajín. Bol založený vládami týchto krajín v roku 2012 a poskytuje politickým subjektom s rozhodovacími právami cieľové vedecké posúdenia o úrovni poznatkov v oblasti biodiverzity planéty, ekosystémov a ich prínosu pre ľudí, ako aj nástrojov a metód, ktoré zabezpečujú udržateľné využívanie týchto životne dôležitých prírodných zdrojov. Viac informácií o IPBES a jeho posúdeniach nájdete na www.ipbes.net.
Promočné video o IPBES: www.youtube.com/watch?v=oOiGio7YU-M
Ďalšie videá o hodnoteniach IPBES:
Globálne hodnotenie biodiverzity a ekosystémových služieb (2019)
Hodnotenie degradácie a obnovy pôdy (2018)
www.youtube.com/watch?v=KCt7aai17Nk
Regionálne hodnotenie biodiverzity a ekosystémových služieb (2018)
www.youtube.com/watch?v=kR0HeepbWCc
Hodnotenie opeľovačov, opeľovania a produkcie potravín (2016):
www.youtube.com/watch?v=YwkYbeiwK5A
Hodnotenie scenárov a modelov biodiverzity (2016): www.youtube.com/watch?v=wZfcDmtGa9I
Sledujte IPBES na sociálnych médiách:
linkedin.com/company/ipbes
youtube.com/ipbeschannel
facebook.com/ipbes
instagram.com/ipbes
V číslach - hlavné štatistiky a fakty zo správy
Pripomienky partnerov IPBES
"Pripravovaná hodnotiaca správa IPBES o hodnotách a oceňovaní prírody je aktuálna. Toto "Hodnotenie hodnôt "nám pomôže lepšie pochopiť rôzne spôsoby, akými ľudia spolupracujú s prírodou a majú z nej úžitok a tiež nám pomôže uchopiť spôsob, akým ich môžeme merať.
V rámci dohovoru poskytne toto diferencované chápanie hodnôt pevný základ pre lepšiu tvorbu politík na národnej úrovni vrátane ich začlenenia do všetkých oblastí, národného plánovania a hospodárskej politiky v širšom kontexte národných politík pre udržateľný rozvoj. Očakáva sa, že tento rok na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 15) vlády prijmú Globálny rámec pre biodiverzitu, ktorý umožní svetu ohnúť krivku straty biodiverzity a nasmerovať nás na cestu života v harmónii s prírodou. Realizácia cieľov a zámerov v tomto globálnom rámci pre biodiverzitu, ktorý bude dopĺňať program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, sa absolútne opiera o poznatky o rôznych typoch hodnôt prírody, ako to dokazuje hodnotenie hodnôt IPBES.
Oceňujem prácu všetkých expertov IPBES a teším sa na jej aktívne využívanie všetkými zmluvnými stranami a zainteresovanými stranami dohovoru."
Elizabeth Maruma Mrema, výkonná tajomníčka Dohovoru o biologickej diverzite (CBD)
"Príroda je to, čo nás všetkých živí. Poskytuje nám potraviny, lieky, suroviny, kyslík, reguluje klímu a mnoho ďalších benefitov. Príroda v celej svojej rozmanitosti je najväčším bohatstvom, aké si ľudstvo môže priať. Napriek tomu sa jej skutočná hodnota pri rozhodovaní často vynecháva. Systém podpory života v prírode sa stal externalitou, ktorá sa ani nedostane do účtovnej knihy. A tak sa stráca v honbe za krátkodobým ziskom.
Ak si nebudeme vážiť prírodu a brať ju do úvahy pri rozhodovaní, bude sa naďalej strácať. A to môže byť pre ľudstvo len zlá správa. Oceňovanie prírody je základom úspechu globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020, o ktorom v súčasnosti rokujú členské štáty OSN.
Práve preto je správa o hodnotení hodnôt, ktorú vypracoval IPBES, ktorého sekretariát je pod záštitou UNEP, taká dôležitá. V tejto správe sa jasne uvádza, že vedecky podložené hodnotenie prírody musí byť základom hospodárskeho rozhodovania. OSN prijala Systém environmentálneho a ekonomického účtovníctva ako štandard pre národné účty krajín. Musíme zabezpečiť, aby sa zaviedol na celom svete - aby sme konečne ocenili prírodu za jej neuveriteľný prínos a tak ju chránili."
Inger Andersenová, výkonná riaditeľka Programu OSN pre životné prostredie (UNEP)
"Rozmanitosť kultúrnych prejavov je mimoriadnou príležitosťou pochopiť, ako je biodiverzita vnímaná na celom svete, učiť sa od seba navzájom a predstaviť si riešenia. Táto hodnotiaca správa IPBES o hodnotách je dôležitým krokom k tomuto cieľu, k pochopeniu a zmene nášho vzťahu k prírode. Uzavretie mieru s prírodou je otázkou zmeny správania, etiky a hodnôt. Zmierenie už prebieha v lokalitách UNESCO po celom svete a o tieto nové vzťahy sa môžeme podeliť s celým svetom. Preto veríme v silu spoločenských a humanitných vied a vzdelávania."
Audrey Azoulay, generálny riaditeľ Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO)
"Základom udržateľných agropotravinárskych systémov sú odolné a produktívne ekosystémy. Lepšie pochopenie rozmanitých hodnôt a prínosov prírody je nevyhnutné pre správne rozhodnutia ovplyvňujúce využívanie a ochranu našich prírodných zdrojov. Tvorcovia politík musia zvážiť, ako ich rozhodnutia ovplyvnia rôzne zložky biodiverzity a rôzne segmenty spoločnosti na celom svete v priebehu času. Táto hodnotiaca správa IPBES ponúka širokú škálu možností, perspektív a prístupov, ktoré pomôžu integrovať rozmanité hodnoty prírody do politiky.
Zistenia správy IPBES podporia úsilie o dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, riešenie dôsledkov klimatickej krízy, straty biodiverzity a degradácie ekosystémov a otvoria potenciálne holistické cesty k lepšej výrobe, lepšej výžive, lepšiemu životnému prostrediu a lepšiemu životu pre všetkých, pričom nikto nebude zaostávať."
QU Dongyu, generálny riaditeľ Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)
"IPBES, hlavný svetový mechanizmus pre politický dialóg založený na dôkazoch o vzťahu medzi ľuďmi a prírodou, vydáva svoju hodnotiacu správu o hodnotách a oceňovaní prírody. Správa poukazuje na veľkú priepasť medzi vedou a politikou, keďže do politiky sa dostáva menej ako 5 % hodnotiacich štúdií. Keďže sa dokončuje Globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020, hodnotenie hodnôt pomáha odstrániť túto dlhodobú medzeru tým, že podporuje rozhodovacie orgány pri výbere a navrhovaní vhodných metód oceňovania prírody. Poskytuje pre krajiny tiež veľmi potrebný plán, aby mohli realizovať svoje záväzky v oblasti biodiverzity a ciele trvalo udržateľného rozvoja závislé od prírody."
Achim Steiner, správca Rozvojového programu OSN (UNDP)
"Hodnotenie IPBES o trvalo udržateľnom využívaní voľne žijúcich druhov je dôležitým nástrojom a zdrojom poznatkov pre všetkých členov spoločenstva v oblasti biodiverzity. V našom svete, ktorý čelí úbytku biodiverzity, a to aj v dôsledku nadmerného využívania voľne žijúcich druhov, potrebujeme lepšie pochopiť spôsoby, ako dosiahnuť udržateľné využívanie. Potreba lepšieho zabezpečenia udržateľného zberu, obchodu a využívania voľne žijúcich druhov pri súčasnom zabezpečení prínosov pre výživu, potravinovú bezpečnosť, lieky a živobytie ľudí, najmä tých najzraniteľnejších, vyplývajúcich z udržateľného využívania voľne žijúcich druhov bola dobre rozpoznaná v diskusiách o globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020.
Pri skúmaní uskutočniteľnosti a možností trvalo udržateľného využívania voľne žijúcich živočíchov na súši, v sladkých vodách a oceánoch ľuďmi na celom svete je táto správa v skutočnosti prepojená s návrhom globálneho rámca pre biodiverzitu. Očakávame, že toto hodnotenie môže byť aj jedným z nástrojov na pomoc pri implementácii Globálneho rámca pre biodiverzitu, ktorá by sa mala začať po jeho prijatí na 15. konferencii zmluvných strán (COP 15)
Dovoľte mi zablahoželať IPBES a jej komunite odborníkov k tejto práci. Teším sa, že ju budú aktívne využívať všetky zmluvné strany a zainteresované strany dohovoru."
Elizabeth Maruma Mrema, výkonná tajomníčka Dohovoru o biologickej diverzite (CBD)
Hlavným výsledkom IPBES 9 bolo schválenie dvoch zhrnutí pre tvorcov politík a prijatie návrhu kapitol, vrátane ich súhrnov:
1) Tematické hodnotenie udržateľného využívania voľne žijúcich druhov pozri [docx]
2) Metodické posúdenie rôznorodej konceptualizácie mnohorakých hodnôt prírody a jej prínosov vrátane biodiverzity a funkcií a služieb ekosystémov pozri [docx]
3.5. Deň slnka - deň Slnka vyhlásila OSN a je určený nielen na pripomenutie významu a dôležitosti Slnka, ale aj na propagáciu ekológie a významu ochrany životného prostredia, odborných činností a pozorovaní v oblasti slnečnej fyziky.
9.5. Svetový deň sťahovavého vtáctva - prvý Svetový deň vodného vtáctva bol vyhlásený na víkend 8.-9. apríla 2006 a odvtedy sa oslavuje v narastajúcom počte krajín a jeho popularita vzrastá a pomáha obrátiť pozornosť na div vtáčej migrácie a potrebu ochrany sťahovavých druhov na celom svete.
15.5. Sprístupnenie Gombaseckej jaskyne pre verejnosť (1955) - Gombasecká jaskyňa sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m.
22.5. Medzinárodný deň biodiverzity - tento deň patrí medzi medzinárodné dni, ktoré boli vyhlásené OSN. Od r. 1995 sa tento deň pripomínal 29. decembra. V decembri 2000 bolo na Valnom zhromaždení OSN rozhodnuté, že sa tento pamätný deň bude oslavovať 22. mája. Dátum 22. máj bol výhodnejší aj z praktického hľadiska, pretože pre mnohé krajiny nebolo jednoduché plánovať a organizovať významnejšie podujatia pred koncom kalendárneho roka.
23.5. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Kysuce (1984) -Chránená krajinná oblasť Kysuce na výmere 65 462 ha a je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti: západná javornícka a východná beskydská. Najvyšším bodom územia je Veľká Rača (1 236 m n. m.)
24.5. Európsky deň parkov - tému Európskeho dňa národných parkov vyhlasuje medzinárodná organizácia EUROPARC, ktorá združuje správy chránených území. Myšlienkou tohto podujatia je venovať jeden deň v roku chráneným územiam, ktoré sú cennou súčasťou európskeho kultúrneho a prírodného dedičstva a je našou povinnosťou ich chrániť a ďalej rozvíjať.
31.5. Deň otvárania studničiek - počas tohto dňa ľudia vyčistením otvárajú studničky v chotári. Ak by tak nevykonali, podľa povier by boli postihnuté nedostatkom vlahy. Ľudia tiež veria, že kto otvorí aspoň jednu studničku, bude počas nasledujúceho roka zdravý.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.