Zriadená Vyhláškou MK SSR č. 14/1989 Zb. zo dňa 27. januára 1989 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z.
adresa :
Správa CHKO Strážovské vrchy
Orlové 189
017 01 Považská Bystrica
web :
http://chkostrazovskevrchy.sopsr.sk
tel. :
042 432 28 02
Pohotovosť:
0911 485 253
Posôbnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Púchov.
Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy sa nachádza na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy.
V Strážovských vrchoch sú zachované všetky subtatranské príkrovy: krížňanský, chočský, strážovský. Hlavnými horninami, ktoré tvoria tieto príkrovy sú karbonátové, čiže vápenaté horniny - vápence a dolomity. Typickou horninou Súľovských skál je súľovský zlepenec.
Prevládajúcimi, prirodzene rozšírenými lesnými spoločenstvami sú bučiny. Najrozšírenejším lesným biotopom sú vápnomilné bukové lesy, ktoré majú v Strážovských vrchoch centrum svojho rozšírenia na Slovensku. V najvyšších nadmorských výškach, okolo vrcholu Strážova ( 1213 m n.m.) sa vyskytujú javorovo ? bukové horské lesy. Hojne sú tu zastúpené aj bukové a jedľovo - bukové kvetnaté lesy. Pozornosť si zasluhujú porasty s dubom plstnatým v Podhradskej doline.
Rastlinstvo územia sa vyznačuje bohatou a pestrou vápnomilnou flórou so zastúpením teplomilných (panónskych) i horských (karpatských) druhov. Zaujímavé sú vrcholové časti Súľovských skál, Manínskej tiesňavy, Podskalského Roháča, Strážova a Vápča s floristicky pestrou skalnou vegetáciou. Okolo vrcholu Strážova sa vyskytuje najviac horských, v Podhradskej doline teplomilných druhov. V Manínskej tiesňave a Súľovských skalách sa v dôsledku chladnej mikroklímy vyskytujú horské druhy v malých nadmorských výškach. Sú tu prítomné viaceré západokarpatské endemity ako hmyzovník Holubyho, klinček lesklý, klinček včasný pravý, poniklec prostredný, prilbica tuhá manínska,, soldanelka karpatská, stoklas jednosteblový. Strážovské vrchy sa vďaka svojmu vápenatému podložiu vyznačujú aj mimoriadnym bohatstvom druhov z čeľade vstavačovité (Orchidaceae).
Živočíšstvo oblasti predstavujú prevažne druhy zóny listnatých lesov, menej stepného bezlesia. Zo vzácnych druhov živočíchov sú to napríklad jasone - červenooký a chochlačkový, vidlochvosty - feniklový a ovocný. Okrem fúzača alpského sa k vzácnym chrobákom územia zaraďuje aj bystruška Carabus montivagus. Vyskytuje sa tu mlok vrchovský, užovka hladká, vretenica severná, sokol sťahovavý, ojedinele orol skalný a bocian čierny. Extenzívne obhospodarované lúky sú domovom chriašteľa poľného. Na trávnatých xerotermných lokalitách bol zaznamenaný pavúk komôrkár hnedý. Z veľkých šeliem sa v oblasti vyskytuje medveď a rys.V znaku CHKO je zobrazená silueta výra skalného. Do rámca chránenej krajinnej oblasti harmonicky zapadá aj obec Čičmany so zachovalými drevenými stavbami s bohatou ornamentálnou výzdobou inšpirovanou miestnymi krojovými výšivkami.
Podrobnejšie informácie o CHKO Strážovské vrchy nájdete na webovej stránke www.sopsr.sk/strazovskevrchyweb/.
3.10. Objavenie Jaskyne Domica (1926) - Domica predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m.
4.10. Svetový deň ochrany zvierat - Prvýkrát bol oslavovaný v roku 1931 vo Florencii počas stretnutia ekológov. Tento deň bol vybraný, pretože naň pripadá sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom zvierat a je patrónom zvierat a ekológov.
10.10. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina (1989) - rozkladá sa na území geomorfologického celku Cerová vrchovina v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota. Zo západu do nej zasahuje Ipeľská kotlina a z východu Rimavská kotlina. Je ohraničená Krupinskou planinou, zo severozápadu Javorím a zo severu Stolickými vrchmi.
20.10. Stredoeurópsky deň stromov - Myšlienka osláv Dňa stromov vznikla už v 19. storočí v americkej Nebraske. Presný dátum osláv sa v každom štáte alebo regióne líši v závislosti na klimatických podmienkach vhodných k vysádzaniu stromov.
20.10. Európska dohoda o krajine (2000) - Európsky dohovor o krajine (prijatý vo Florencii 20. októbra 2000) nadobudol účinnosť 1. marca 2004. Jedná sa o vôbec prvý dohovor Rady Európy komplexne zameraný na ochranu, manažment a plánovanie krajiny.
20.10. Výročie štátnej ochrany prírody na Slovensku - štátna ochrana prírody na Slovensku bola bytostne zviazaná s pamiatkovou starostlivosťou, o čom svedčí aj jej základný dokument z roku 1919. Ten pod názvom "Nariadenie ministra - plnomocníka vlády Československej republiky pre správu Slovenska č. 155/1919 o právomoci Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku" začal písať históriu slovenskej štátnej ochrany prírody.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.