Leto je už nenávratne za nami a s ním aj dni v znamení prázdnin, oddychu a zábavy. Počas tohto roku sme všetci pocítili silu extrémnych horúčav a sucha, ktoré sú dôsledkom miznúcich prameňov, stratených studničiek aj potokov. Rozhorúčená zem v krajine a páľava v mestách vytvorili náročné podmienky nielen pre ľudí, ale aj živočíchy, rastlinstvo a úrodu. Práve teraz, začiatkom školského roka, kedy sa kreatívne kolektívy žiakov stretnú, je čas na nové myšlienky a hľadanie pomoci pre nás a našu Zem.
Pozorujte prírodu, preskúmajte jednotlivé procesy a život v mokradiach a oboznámte sa s rastlinstvom a živočíchmi, ktoré sa mokradiach vyskytujú. Čo ich ohrozuje a prečo sú vzácne?
Pri tvorbe projektov je priestor zamyslieť aj nad zmenou klímy a jej súvis s mokraďami. Čo všetko dokáže každý z nás urobiť v ich prospech a pomôcť ich záchrane?Vyplnením prihlasovacieho formulára súhlasíte so spracovaním osobných údajov [pozri pdf]
Tvorba projektu (technické parametre):
Využite svoju kreativitu, tímovú spoluprácu a spoločne vytvorte 3D model – diorámu mokrade a života, ktorý v nej môžeme nájsť. Môžete si zvoliť ľubovoľný tvar a veľkosť diorámy. Podmienkou pri tvorbe je používanie prírodných materiálov, aktuálne dostupných v prírode (listy, kamene, trávy, dreviny..). Pri využívaní prírodného materiálu z okolia zbierajte len to, čo skutočne spotrebujete.
Zhotovte fotografie Vášho projektu z viacerých uhlov a pohľadov a zašlite nám ich na e-mailovú adresu sutaz@sopsr.sk. Maximálna veľkosť súborov v prílohe je 20 MB.
Svoje mokraďové projekty nám posielajte e-mailom do 21. 11. 2022
Vyhodnotenie:
Súťaž bude pozostávať z dvoch okruhov hodnotenia:
1. Najlepší projekt, ktorý získa cenu poroty, vyberie komisia odborných zamestnancov zo ŠOP SR, ktorá bude hodnotiť prevedenie myšlienky z hľadiska témy, formu, kreativitu, technické a ochranárske prvky súvisiace s udržateľným využívaním mokradí.
2. Všetky projekty budú hodnotené v online súťaži na sociálnych sieťach a projekt s najväčším počtom „like“ získa cenu verejnosti.
Tri víťazné projekty vyhlásime 30.11. 2022 na facebooku ŠOP SR a na našej webovej stránke a získajú od nás darčekové predmety a hodnotné knižné publikácie
Najlepšie projekty, ktoré vyberie odborná komisia budú súčasťou originálnej výstavy.
Súťaž a vyhodnotenie budú zaregistrované na stránke Ramsaru. Stanete sa tak súčasťou medzinárodnej kampane na ochranu a múdre využívanie mokradí.
Hlavným cieľom súťaže je zvyšovanie povedomia o dôležitosti mokradí a ich funkcií pre udržanie rovnováhy v krajine, pre ich nenahraditeľný význam v oblasti poskytovania potravy, surovín, pitnej a úžitkovej vody, ale aj v znižovaní rizík prírodných pohrôm a v zmierňovaní zmeny klímy.
ČO všetko SÚ MOKRADE?
Mokrade patria k najproduktívnejším a súčasne aj k najviac ohrozeným ekosystémom sveta. V prírodných podmienkach strednej Európy sú za mokrade považované všetky biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody...čítať ďalej
Poďte do akcie, tvorte a premýšľajte! Zviditeľnite svoju školu a triedu na sociálnych sieťach a staňte sa súčasťou skvelej výstavy. Možno práve Váš kolektív dostane originálny nápad, ako zrealizovať svoj vlastný projekt na obnovu, či ochranu mokrade. Dajte nám o tom vedieť! Tešíme sa na všetky Vaše mokraďové projekty.
Potrebujete pomôcť alebo poradiť? Neváhajte sa na nás kedykoľvek obrátiť.
Kontaktná osoba: Mgr.art Mateja Ištokovičová
E-mailová adresa: mateja.istokovicova@sopsr.sk
tel.: +421 903 298 111
PDF domukent s informáciami o súťaži si môžete stiahnut kliknutím na tento link.
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.