Heslo kampane: „Ochrana prírody a zachovanie biologickej rozmanitosti“.
Súťaž bola ukončená 30.9.2022, Vyhodnotenie súťaže nájdete na nasledovnom linku.
INFORMÁCIE O SÚŤAŽI:
Zahrajte sa na ozajstných reportérov. Vyhrňte si rukávy a pomôžte skvalitniť život a udržať zdravé prostredie v krajine (nielen) pre bocianov. Je veľa aktivít, ktoré môžete sami alebo spoločne s kamarátmi či rodinou vymyslieť a zrealizovať vo svojej obci, meste.
Svoje skutky zaznamenajte a inšpirujte ostatných. Možno práve váš nápad bude motiváciou pre ďalších.
Zapojiť sa môžu žiaci základných a stredných škôl (ako tím), prípadne žiaci individuálne (s rodičmi), verejnosť aj rodiny s deťmi.
Čokoľvek, čo rozprúdi krv v žilách a inšpiruje ostatných k reakcii. Môže to byť fyzická aktivita či pomoc pri čistení území, alebo inšpiratívny kreatívny nápad, ktorý poukáže na význam ochrany prírody a zachovania biologickej rozmanitosti.
NAJreport pre bociana je bez obmedzení. Akýkoľvek čin, ktorý je priaznivý pre harmonický vzťah človeka s prírodou, je vítaný.
ZAŠLI
Zaznamenajte svoj NAJreport pre bociana, ktorý sa vám podarilo zrealizovať. Zašlite svoj príspevok formou reportáže (FOTO, VIDEO) spolu s popisom a menom (menami) elektronicky na mail svojmu koordinátorovi do 30.septembra 2022.
TIP: Inšpiráciu pri tvorbe reportáže môžete čerpať aj na stránke Mladí reportéri pre životné prostredie - metodika 4 krokov pri tvorbe reportáže TU.
VYHODNOTENIE a OCENENIE
Zo zaslaných reportážnych príspevkov vyberie odborná porota
1 najvýstižnejšiu reportáž – NAJreport.
V rámci voliteľnej aktivity môžu byť ocenené špeciálnou cenou poroty ešte 2 kategórie:
1 najvtipnejšia reportáž
1 najtímovejšia reportáž
Hodnotená bude myšlienka reportáže, celkový dojem, aktivita, súvis s danou témou a originalita.
Autor víťaznej reportáže získa:
Všetci súťažiaci budú mať možnosť prezentovať svoje reportáže na pripravovanej žiackej konferencii, ktorej termín konania sa zverejní v priebehu trvania Ekovýchovného programu Bocian 2022.
V roku 2021 sa do Ekovýchovného programu BOCIAN z celého Slovenska zapojilo spolu 21 pozorovateľov.
Zaujímavosťou bolo, že sa do pozorovania bociana pripojili k deťom aj rodičia. Všetkým ochotným pozorovateľom boli k dispozícii metodicky pomôcť a usmerniť odborní pracovníci z vedenia ŠOP SR, zo siedmych národných parkov, dvoch chránených krajinných oblastí a RCOP Prešov.
Viac čítajte na:
20. ročník Ekovýchovného programu Bocian
Vyhodnotili a rozdali sme odmeny v rámci Ekovýchovného programu Bocian
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.