Ak máte radi históriu, turistiku a športové aktivity, táto súťaž je určená Vám.
Štátna ochrana prírody SR, odbor environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety si pre Vás pripravila fotografickú súťaž pod názvom CESTA V ČASE.
Ste vášniví turisti alebo rekreační športovci a milujete prírodu? Viete aká bola turistika v minulosti?
Na Slovensku ešte stále nájdeme zachovalé, alebo len málo pozmenené prírodné lokality predstavujúce jedinečné chránené územia. Ako málokde v Európe, vďaka hustej sieti značených turistických chodníkov, ciest, magistrál sa však v nich nestratíte a ešte stále môžete zažiť pocit divočiny. A to sú zároveň aj dôvody, prečo taký veľký počet návštevníkov ich ročne navštívi.
Ako sa zapojiť
Pohľadajte staré historické fotografie po Vašich predkoch, ktorí sú odfotení v chránených územiach, na turistických chodníkoch, na svahoch, pri jazerách, v jaskyniach a pod. Zároveň nám odfoťte a pošlite fotky zo súčasnosti z toho istého miesta, ako je historická fotografia a odfoťte sa na tom istom mieste aj Vy so svojím zhodným vybavením ako je na fotografii. Porovnajte súčasné turistické aktivity v prírode s minulosťou a dajte výstižné pomenovanie svojim fotografiám, snažte sa pritom neporušiť zákon o ochrane prírody a krajiny ale aj návštevný poriadok.
Hlavným cieľom fotografickej súťaže je priblížiť osobitosti prírodných lokalít Slovenska, ich vysoký potenciál pre využívanie krajiny turizmom, v súčasnosti však spojený s neúmerných zaťažovaním chránených území so zraniteľnými ekosystémami a poukázať na možné zmeny orientácie turizmu na proenvironmentálne formy, ktoré naopak skvalitnia zážitok návštevníkov a súčasný prístup k turistike a prinášajú nové autentické zážitky, plynúce z kontaktu s čo najmenej narušenou prírodou.
Viete kde je hranica, kam až turista môže zájsť?
V súčasnosti je turistika v chránených územiach veľmi atraktívna a to najmä z dôvodu prírodných scenérií, množstvu prírodných hodnôt, pôvodných a veľmi dobre zachovalých ekosystémov, významných rastlín a živočíchov, prispieva k tomu aj jedinečná a autentická kultúra území. Následne stúpajúcej návštevnosti turistov je jedinečná príroda chránených území, vystavená silnému tlaku. Prekračovanie hraníc ekologickej únosnosti spôsobuje najmä masový turizmus a rozvoj komerčných športov vo voľnej prírode. Tento záujem so sebou prináša mnohé negatívne javy, ktoré ovplyvňujú hlavne aj okolité územie.
Keďže máme veľa turistických chodníkov a značených trás, odporúčame Vám ich navštíviť v daných územiach. Pri návšteve národných parkov sa oboznámte aj s návštevnými poriadkami, ktoré vymedzujú jednotlivé aktivity a oblasti určené v rámci území, aj pre aktuálne ročné obdobie.
Nájdete ich tu:
Tatranský národný park https://www.tatryportal.sk/tanap-tatransky-narodny-park/
NP Nízke Tatry http://napant.sopsr.sk/pre-navstevnikov/navstevny-poriadok/
NP Veľká Fatra http://npvelkafatra.sopsr.sk/navstevny-poriadok/
NP Malá Fatra http://npmalafatra.sopsr.sk/navstevnici/navstevny-poriadok/
NP Poloniny http://nppoloniny.sopsr.sk/navstevnici/navstevny-poriadok/
NP Muránska planina http://npmuranskaplanina.sopsr.sk/navstevnici/navstevny-poriadok/
NP Pieniny http://pienap.sopsr.sk/navstevny-poriadok/
NP Slovenský raj http://npslovenskyraj.sopsr.sk/navstevny-poriadok/
NP Slovenský kras http://npslovenskykras.sopsr.sk/navstevnici/navstevny-poriadok/
Svoje fotografie posielajte od 20.2.2020 do 20.3.2020 na e-mail: sutaz@sopsr.sk .
Výhercu súťaže čaká hodnotná cena.
Pravidlá súťaže
Do súťaže sa zapojíte tak, že nám pošlete staré historické fotky po Vašich predkoch, ktorí sú odfotení na chránených územiach, v jaskyniach, na turistických chodníkoch a pod. Zároveň nám odfotíte a pošlete fotky zo súčasnosti z toho istého miesta, ako je historická fotka.
Vyhodnotenie
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.