Ak máte radi históriu, turistiku a športové aktivity, táto súťaž je určená Vám.
Štátna ochrana prírody SR, odbor environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety si pre Vás pripravila fotografickú súťaž pod názvom CESTA V ČASE.
Ste vášniví turisti alebo rekreační športovci a milujete prírodu? Viete aká bola turistika v minulosti?
Na Slovensku ešte stále nájdeme zachovalé, alebo len málo pozmenené prírodné lokality predstavujúce jedinečné chránené územia. Ako málokde v Európe, vďaka hustej sieti značených turistických chodníkov, ciest, magistrál sa však v nich nestratíte a ešte stále môžete zažiť pocit divočiny. A to sú zároveň aj dôvody, prečo taký veľký počet návštevníkov ich ročne navštívi.
Ako sa zapojiť
Pohľadajte staré historické fotografie po Vašich predkoch, ktorí sú odfotení v chránených územiach, na turistických chodníkoch, na svahoch, pri jazerách, v jaskyniach a pod. Zároveň nám odfoťte a pošlite fotky zo súčasnosti z toho istého miesta, ako je historická fotografia a odfoťte sa na tom istom mieste aj Vy so svojím zhodným vybavením ako je na fotografii. Porovnajte súčasné turistické aktivity v prírode s minulosťou a dajte výstižné pomenovanie svojim fotografiám, snažte sa pritom neporušiť zákon o ochrane prírody a krajiny ale aj návštevný poriadok.
Hlavným cieľom fotografickej súťaže je priblížiť osobitosti prírodných lokalít Slovenska, ich vysoký potenciál pre využívanie krajiny turizmom, v súčasnosti však spojený s neúmerných zaťažovaním chránených území so zraniteľnými ekosystémami a poukázať na možné zmeny orientácie turizmu na proenvironmentálne formy, ktoré naopak skvalitnia zážitok návštevníkov a súčasný prístup k turistike a prinášajú nové autentické zážitky, plynúce z kontaktu s čo najmenej narušenou prírodou.
Viete kde je hranica, kam až turista môže zájsť?
V súčasnosti je turistika v chránených územiach veľmi atraktívna a to najmä z dôvodu prírodných scenérií, množstvu prírodných hodnôt, pôvodných a veľmi dobre zachovalých ekosystémov, významných rastlín a živočíchov, prispieva k tomu aj jedinečná a autentická kultúra území. Následne stúpajúcej návštevnosti turistov je jedinečná príroda chránených území, vystavená silnému tlaku. Prekračovanie hraníc ekologickej únosnosti spôsobuje najmä masový turizmus a rozvoj komerčných športov vo voľnej prírode. Tento záujem so sebou prináša mnohé negatívne javy, ktoré ovplyvňujú hlavne aj okolité územie.
Keďže máme veľa turistických chodníkov a značených trás, odporúčame Vám ich navštíviť v daných územiach. Pri návšteve národných parkov sa oboznámte aj s návštevnými poriadkami, ktoré vymedzujú jednotlivé aktivity a oblasti určené v rámci území, aj pre aktuálne ročné obdobie.
Nájdete ich tu:
Tatranský národný park https://www.tatryportal.sk/tanap-tatransky-narodny-park/
NP Nízke Tatry http://napant.sopsr.sk/pre-navstevnikov/navstevny-poriadok/
NP Veľká Fatra http://npvelkafatra.sopsr.sk/navstevny-poriadok/
NP Malá Fatra http://npmalafatra.sopsr.sk/navstevnici/navstevny-poriadok/
NP Poloniny http://nppoloniny.sopsr.sk/navstevnici/navstevny-poriadok/
NP Muránska planina http://npmuranskaplanina.sopsr.sk/navstevnici/navstevny-poriadok/
NP Pieniny http://pienap.sopsr.sk/navstevny-poriadok/
NP Slovenský raj http://npslovenskyraj.sopsr.sk/navstevny-poriadok/
NP Slovenský kras http://npslovenskykras.sopsr.sk/navstevnici/navstevny-poriadok/
Svoje fotografie posielajte od 20.2.2020 do 20.3.2020 na e-mail: sutaz@sopsr.sk .
Výhercu súťaže čaká hodnotná cena.
Pravidlá súťaže
Do súťaže sa zapojíte tak, že nám pošlete staré historické fotky po Vašich predkoch, ktorí sú odfotení na chránených územiach, v jaskyniach, na turistických chodníkoch a pod. Zároveň nám odfotíte a pošlete fotky zo súčasnosti z toho istého miesta, ako je historická fotka.
Vyhodnotenie
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.