Ak máte radi históriu, turistiku a športové aktivity, táto súťaž je určená Vám.
Štátna ochrana prírody SR, odbor environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety si pre Vás pripravila fotografickú súťaž pod názvom CESTA V ČASE.
Ste vášniví turisti alebo rekreační športovci a milujete prírodu? Viete aká bola turistika v minulosti?
Na Slovensku ešte stále nájdeme zachovalé, alebo len málo pozmenené prírodné lokality predstavujúce jedinečné chránené územia. Ako málokde v Európe, vďaka hustej sieti značených turistických chodníkov, ciest, magistrál sa však v nich nestratíte a ešte stále môžete zažiť pocit divočiny. A to sú zároveň aj dôvody, prečo taký veľký počet návštevníkov ich ročne navštívi.
Ako sa zapojiť
Pohľadajte staré historické fotografie po Vašich predkoch, ktorí sú odfotení v chránených územiach, na turistických chodníkoch, na svahoch, pri jazerách, v jaskyniach a pod. Zároveň nám odfoťte a pošlite fotky zo súčasnosti z toho istého miesta, ako je historická fotografia a odfoťte sa na tom istom mieste aj Vy so svojím zhodným vybavením ako je na fotografii. Porovnajte súčasné turistické aktivity v prírode s minulosťou a dajte výstižné pomenovanie svojim fotografiám, snažte sa pritom neporušiť zákon o ochrane prírody a krajiny ale aj návštevný poriadok.
Hlavným cieľom fotografickej súťaže je priblížiť osobitosti prírodných lokalít Slovenska, ich vysoký potenciál pre využívanie krajiny turizmom, v súčasnosti však spojený s neúmerných zaťažovaním chránených území so zraniteľnými ekosystémami a poukázať na možné zmeny orientácie turizmu na proenvironmentálne formy, ktoré naopak skvalitnia zážitok návštevníkov a súčasný prístup k turistike a prinášajú nové autentické zážitky, plynúce z kontaktu s čo najmenej narušenou prírodou.
Viete kde je hranica, kam až turista môže zájsť?
V súčasnosti je turistika v chránených územiach veľmi atraktívna a to najmä z dôvodu prírodných scenérií, množstvu prírodných hodnôt, pôvodných a veľmi dobre zachovalých ekosystémov, významných rastlín a živočíchov, prispieva k tomu aj jedinečná a autentická kultúra území. Následne stúpajúcej návštevnosti turistov je jedinečná príroda chránených území, vystavená silnému tlaku. Prekračovanie hraníc ekologickej únosnosti spôsobuje najmä masový turizmus a rozvoj komerčných športov vo voľnej prírode. Tento záujem so sebou prináša mnohé negatívne javy, ktoré ovplyvňujú hlavne aj okolité územie.
Keďže máme veľa turistických chodníkov a značených trás, odporúčame Vám ich navštíviť v daných územiach. Pri návšteve národných parkov sa oboznámte aj s návštevnými poriadkami, ktoré vymedzujú jednotlivé aktivity a oblasti určené v rámci území, aj pre aktuálne ročné obdobie.
Nájdete ich tu:
Tatranský národný park https://www.tatryportal.sk/tanap-tatransky-narodny-park/
NP Nízke Tatry http://napant.sopsr.sk/pre-navstevnikov/navstevny-poriadok/
NP Veľká Fatra http://npvelkafatra.sopsr.sk/navstevny-poriadok/
NP Malá Fatra http://npmalafatra.sopsr.sk/navstevnici/navstevny-poriadok/
NP Poloniny http://nppoloniny.sopsr.sk/navstevnici/navstevny-poriadok/
NP Muránska planina http://npmuranskaplanina.sopsr.sk/navstevnici/navstevny-poriadok/
NP Pieniny http://pienap.sopsr.sk/navstevny-poriadok/
NP Slovenský raj http://npslovenskyraj.sopsr.sk/navstevny-poriadok/
NP Slovenský kras http://npslovenskykras.sopsr.sk/navstevnici/navstevny-poriadok/
Svoje fotografie posielajte od 20.2.2020 do 20.3.2020 na e-mail: sutaz@sopsr.sk .
Výhercu súťaže čaká hodnotná cena.
Pravidlá súťaže
Do súťaže sa zapojíte tak, že nám pošlete staré historické fotky po Vašich predkoch, ktorí sú odfotení na chránených územiach, v jaskyniach, na turistických chodníkoch a pod. Zároveň nám odfotíte a pošlete fotky zo súčasnosti z toho istého miesta, ako je historická fotka.
Vyhodnotenie
1.1. Vznik Správy slovenských jaskýň (1970) - Ako samostatná organizácia bola Správa slovenských jaskýň založená v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1981 bola zlúčená s úsekom ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave čím vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody. Ako samostatná organizácia bola obnovená v roku 1990. Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.
16.1. Vyhlásenie Pieninského národného parku (1967) - nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Malá Fatra (1988) - Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Slovenský raj (1988) - Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
27.1. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (1989) - Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.