Dnes, 31. júla si pripomíname Svetový deň strážcov prírody venovaný pamiatke strážcov, ktorí zahynuli alebo utrpeli zranenia pri výkone služby, a zároveň oslavuje prácu tých, ktorí dennodenne chránia prírodné poklady a kultúrne dedičstvo našej planéty.
Medzinárodná federácia strážcov (International Ranger Federation - IRF) uznáva strážcov ako obrancov zdravia planéty v prvej línii. Ich úlohy sú rozmanité – od ochrany voľne žijúcich živočíchov, presadzovania práva, environmentálnej výchovy, zapojenia komunity, až po manažment požiarov, prevenciu chorôb či udržateľné využívanie zdrojov. Či už ide o štátnych, komunitných, domorodých alebo dobrovoľných strážcov, ich práca je základom efektívneho riadenia chránených území.
Podľa odhadov (Appleton a kol., 2022) pôsobí vo svete približne 286 000 strážcov, no na dosiahnutie globálnych cieľov ochrany prírody je potrebných až 1,5 milióna kvalifikovaných a podporovaných strážcov.
„Svetový deň strážcov prírody berme ako inšpiráciu mimoriadnej práce, ktorú strážcovia prírody vykonávajú,“ hovorí prezident IRF Chris Galliers. „Uctime si týchto tichých hrdinov a spoločne pracujme na zlepšení ich bezpečnosti, efektívnosti a uznaní...“.
Strážcovia prírody stoja v prvej línii ochrany biodiverzity, ekosystémov a miestnych komunít. Ich práca zahŕňa:
- Ochranu voľne žijúcich živočíchov a biotopov
- Presadzovanie environmentálnych zákonov
- Vzdelávanie verejnosti a zapájanie komunít
- Prevenciu požiarov, chorôb a pytliactva
- Udržateľné využívanie prírodných zdrojov
Téma roku 2025: Strážcovia, poháňajúci transformačnú ochranu prírody
- Ciele trvalo udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals, SDGs)
- Globálneho rámca pre biodiverzitu (Global biodiverzity framework) - Cieľ 3: ochrana 30 % pevniny, vôd a morí do 2030
Strážcovia kombinujú tradičné poznatky s modernými technológiami, čím menia spôsob, akým chránime prírodu. Sú tvorcami zmien, pomáhajú budovať spravodlivú, inkluzívnu a udržateľnú budúcnosť.
Čestná pamiatka
V roku 2025 si pripomíname 175 strážcov zo 41 krajín, ktorí prišli o život pri výkone služby. Ich obete zahŕňajú: mnohí zahynuli pri práci v krízových zónach alebo pri konfrontácii s pytliactvami a ozbrojenými milíciami (49), pri útokoch zvierat (32), dopravných nehodách (21), pracovných úrazoch (36) alebo chorobách počas výkonu služby (37). Za každým číslom je človek – ochranca prírody, člen komunity, milovaná osoba.
Iniciatívy strážcov prírody a ich transformačnej ochrany z celého sveta
Od púštnych oblastí Austrálie cez amazonské pralesy až po savany Afriky:
- Austrália: Indigenous Desert Alliance - posilňuje kultúru a komunitu Prvých národov v púštnych oblastiach Austrálie. Organizácia vedená pôvodnými obyvateľmi prepája púštnych strážcov, podporuje výmenu poznatkov a buduje odolnosť v ochrane púštnej krajiny.
- Zambia: Game Rangers International - vzdeláva miestne komunity a podporuje koexistenciu s divokou prírodou. Realizuje programy záchrany slonov, ochrany zdrojov a komunitného vzdelávania. Pomáhajú aj rodinám padlých strážcov.
- Brazília: AGPA-Amapá Rangers Association - tréningové programy pre moderné výzvy v oblasti ochrany prírody. Regionálna asociácia strážcov v štáte Amapá, ktorá sa podieľa na vzdelávaní, výmene skúseností a ochrane amazonského biotopu.
- Indonézia: Sumatran Ranger Project - ochrana hospodárskych zvierat aj ohrozených druhov aj budovaním odolných ohrád. Strážcovia chránia okrajové zóny Leuser ekosystému, odstraňujú pasce, monitorujú tigre a pomáhajú komunitám predchádzať konfliktom s divokou prírodou.
- Fond padlých strážcov/Fallen Rangers Fund - podpora rodín strážcov, ktorí zahynuli pri výkone služby. Pomáha vdovám a sirotám strážcov v Kongu poskytuje dôstojnú podporu, vzdelanie a pracovné príležitosti.
- Afrika: LEAD Ranger program – program train-the-trainer poskytuje dlhodobé školenia, mentoring a rozvoj zručností pre strážcov v Afrike. Pomáha znižovať úmrtnosť a zvyšuje efektivitu tímov.
Rangeri sveta – jeden hlas za prírodu
Bez ohľadu na to, kde sa nachádzame, rangeri a ich podporovatelia po celom svete si 31. júla pripomínajú odvahu, obetu a význam práce strážcov prírody. Od výstupu na Kilimandžáro, cez premiéru dokumentu Guardians of Hope v Sydney, až po online diskusie a spomienkové akcie – svet sa spája v solidarite a vďačnosti.
Pridajte sa k hnutiu
Zapojte sa do diskusie na sociálnych sieťach pomocou oficiálnych hashtagov na zosilnenie nášho spoločného hlasu:
#WorldRangerDay2025 #WorldRangerDay #WildlifeRangers #RangersDeserveMore #IStandWithRangers #IAmARanger
Svetový deň strážcov prírody nie je len pripomienkou odvahy – je výzvou k rešpektu, podpore a spoločnému záväzku chrániť našu planétu. Zapojiť sa môže každý – symbolickým gestom, verejným vyjadrením vďaky, zdieľaním príbehov alebo aktívnou podporou ochrany prírody vo svojom okolí.
Stráž prírody na Slovensku
Strážcovia sú častokrát v našich chránených územiach ľudia prvého kontaktu pre návštevníkov, sú osobou, ktorá vie poradiť, ako sa v teréne správať, pomôcť v nepríjemnej situácii, poskytnúť dôležité informácie, ale aj represívne zakročiť proti porušovateľom zákona.
Pri príležitosti svetového dňa stráže prírody nám zodpovedal na pár otázok Mgr. Branislav Píši, hlavný koordinátor stráže prírody Štátnej ochrany prírody SR.
Čo je to stráž prírody a akú má úlohu? Stráž prírody plní úlohy pri zabezpečovaní kontroly dodržiavania zákona o ochrane prírody a krajiny vrátane informačnej a výchovnovzdelávacej činnosti. Člení sa na profesionálnu stráž prírody a dobrovoľnú stráž prírody.
Kto je člen profesionálnej a kto dobrovoľnej stráže prírody? Člen profesionálnej stráže prírody je zamestnanec organizácie ochrany prírody (Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky resp. niektorého z 9 národných parkov). Jeho povinnosťou je kontrolovať dodržiavanie predpisov platných na ochranu prírody a krajiny, monitoruje výskyt vzácnych druhov rastlín a živočíchov a vykonáva opatrenia na ich ochranu. Stará sa o hraničné značenie chráneného územia. Spolupracuje s orgánmi ochrany prírody (Slovenskou inšpekciou životného prostredia, okresnými úradmi, obecnými úradmi), Policajným zborom, obecnými políciami, Vojenskou políciou na základe zmluvy o spolupráci, vlastníkmi a správcami pozemkov v chránených územiach pri ochrane jeho zvereného územia. Taktiež na základe žiadostí iných subjektov (napr. v súčasnosti stále častejšie poľovníckej stráže), poskytuje súčinnosť pri výkone právomocí týchto subjektov. Jeho veľmi dôležitou úlohou je aj spolupráca na environmentálnej výchove a to priamo v teréne alebo na školách. V rámci tejto výchovy sprevádza aj exkurzie. Jeho oprávnenia sa vzťahujú na územie Slovenskej republiky. Člen dobrovoľnej stráže prírody je veľmi dôležitý spolupracovník člena profesionálnej stráže prírody a organizácií ochrany prírody (ŠOP SR + Správy národných parkov), ktoré riadia a koordinujú jeho činnosť. Svoju činnosť vykonáva v rámci svojho voľna. Vykonáva totožnú činnosť ako člen profesionálnej stráže prírody, pričom sa zameriava na kontrolu dodržiavania platných predpisov na ochranu prírody a krajiny, informačnú a výchovnovzdelávaciu činnosť v teréne. Územná pôsobnosť dobrovoľných členov stráže prírody je po novelizácii príslušného ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny ustanovená na pozemkoch vo vlastníctve, správe, nájme alebo obhospodarovaní alebo na iných pozemkoch po písomnej dohode s ich vlastníkom, správcom, nájomcom alebo obhospodarovateľom. Členovia profesionálnej stráže prírody a členovia dobrovoľnej stráže prírody sú tí, ktorí vám vždy a všade ochotne poradia a v prípade núdze pomôžu.
Ako ich spoznáte? Člen profesionálnej alebo dobrovoľnej stráže prírody sa preukazuje odznakom člena stráže prírody, ako aj ústnym vyhlásením „stráž prírody” a na požiadanie aj preukazom člena stráže prírody. Člen stráže prírody pri preukazovaní príslušnosti nesmie odznak a preukaz vydať z rúk. Na požiadanie ukáže iba na nahliadnutie ich prednú stranu. Pritom nie je povinný oznámiť svoje meno ani priezvisko. Ak situácia nedovoľuje preukázať sa odznakom alebo preukazom, preukáže sa člen stráže prírody iba ústnym vyhlásením „stráž prírody”. Po uplynutí prekážky sa preukáže odznakom člena stráže prírody alebo preukazom člena stráže prírody.
Kto sa môže stať členom stráže prírody? Členom stráže prírody môže byť fyzická osoba, ktorá dosiahla vek najmenej 18 rokov, je občanom Slovenskej republiky, je bezúhonná, je úplne spôsobilá na právne úkony, je na výkon tejto funkcie zdravotne, psychicky a fyzicky spôsobilá, je odborne spôsobilá, zložia sľub: Sľubujem, že ako člen stráže prírody budem svedomito plniť svoje úlohy pri ochrane prírody a krajiny, dbať na dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.
Akým spôsobom je riadená, koordinovaná a organizovaná činnosť členov stráže prírody? Organizácie ochrany prírody (ŠOP SR + Správy národných parkov) riadia, koordinujú a organizujú činnosť členov stráže prírody v rozsahu potrieb jednotlivých správ chránených území, prostredníctvom ustanoveného zamestnanca – koordinátora členov stráže prírody. Pre tento účel je na mesačnej báze vypracovaný rozpis služieb, do ktorého sú vyznačované jednotlivé služby členov stráže prírody, časy a lokality, kde bude kontrolná služba vykonaná a ktorí konkrétni členovia stráže prírody ju vykonajú. Výstupom o prehľade vykonaných činností a opatrení členov stráže prírody v službe je terénny záznam, v ktorom sú zaznamenané všetky činnosti a opatrenia vykonané v teréne. Na základe skutočností obsiahnutých v terénnom zázname má organizácia ochrany prírody a krajiny možnosť získať prehľad o stave v jej kompetenčnom území a primerane reagovať na takto predložené zistenia z terénu.
Ako sú vybavované zistenia v rozpore s predpismi na ochranu prírody a krajiny? V prevažnej miere v rámci kontrolnej činnosti, sú v prípade zistenia konania osôb a subjektov v rozpore s predpismi na ochranu prírody a krajiny nižšej závažnosti uplatňované formy informačnej a výchovnovzdelávacej činnosti. V prípade opakovaného (recidívneho) konania, resp. konania majúceho znaky závažnejšieho porušenia týchto predpisov, sú tieto konania vybavované uložením blokovej pokuty, postúpením oznámenia na orgán ochrany prírody a krajiny (OÚ, SIŽP) alebo orgánom činným v trestnom konaní (polícia, prokuratúra). Pre tieto účely vedie ŠOP SR evidenciu priestupkov a zoznam postúpených podnetov.
Aké opatrenia vykonali organizácie ochrany prírody a krajiny, s cieľom edukácie a dosiahnutia zmeny správania sa návštevníkov chránených území? Organizácie ochrany prírody a krajiny (ŠOP SR a NP) v tejto problematike primárne aktívne pôsobia vo výchovnovzdelávacích aktivitách smerom k návštevníckej verejnosti, tiež vo veľkej miere aktívne pôsobia a komunikujú s vlastníkmi, nájomcami a užívateľmi pozemkov v chránených územiach. Súčasne v rámci zlepšenia komunikácie s užívateľmi pozemkov v chránených územiach, boli na základe žiadostí vykonané kontrolné súčinnostné služby členov stráže prírody s členmi poľovníckej stráže, ktoré boli zo strany žiadajúcich poľovníckych združení kladne hodnotené. Na základe vyhodnotenia skladby subjektov, s ktorými majú uzavreté dobrovoľní členovia stráže prírody dohody o plnení úloh na pozemkoch, je možné konštatovať, že škála subjektov spolupracujúcich s dobrovoľnými členmi stráže prírody je široká a zahŕňa spektrum subjektov od štátnych inštitúcií a podnikov, subjekty samosprávne (VÚC, mestá, obce), cirkvi a náboženské spoločnosti, lesohospodárske a pôdohospodárske subjekty, až po fyzické osoby. V roku 2023 bola v rámci organizácií ochrany prírody realizovaná vzdelávacia aktivita pre profesionálnych členov stráže prírody, zameraná na komunikačné zručnosti pri výkone ich funkcie smerom k verejnosti. Cieľom tejto aktivity je dostať komunikačné zručnosti a správanie sa členov stráže prírody na takú úroveň, aby ich spôsob komunikácie nebol dôvodom na vznik konfliktných situácií v styku s návštevníckou verejnosťou. Vzhľadom na blížiaci sa termín periodického preskúšania odbornej spôsobilosti členov stráže prírody ku koncu kalendárneho roka 2025, bolo priebežne organizáciami ochrany prírody (ŠOP SR a 9 Správ NP) realizované v roku 2024 a roku 2025 vyhodnocovanie činnosti dobrovoľných členov stráže prírody až na jednotlivca, následkom čoho boli konkrétni členovia dobrovoľnej stráže prírody v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny na svoju prípadnú nečinnosť upozornení a v prípade pretrvávajúceho stavu žiadnej, resp. minimálnej aktivity bez závažných dôvodov, boli navrhnutí na vyškrtnutie zo zoznamov členov stráže prírody vedených na Okresných úradoch v sídle kraja a bola s nimi ukončená spolupráca. Niekoľkí členovia stráže prírody ukončili spoluprácu s organizáciami ochrany prírody a krajiny aj z vlastného podnetu (spravidla z dôvodu veku alebo iných objektívnych dôvodov, ktoré boli na prekážku riadneho vykonávania funkcie a spolupráce). Z nimi odvedené penzum práce, času a aktivity im patrí poďakovanie.
Viac informácií
- Medzinárodná federácia strážcov, International Ranger Federation – World Ranger Day 2025
- Thin Green Line Foundation
- Globálny rámec pre biodiverzitu
- Ciele trvalo udržateľného rozvoja
- Svetovým kongresom ochrany prírody IUCN
Spracoval: Odbor komunikácie a propagácie ŠOP SR, Mgr. Branislav Píši, hlavný koordinátor stráže prírody Štátnej ochrany prírody SR
