Ochrana drevín rastúcich mimo lesa je na Slovensku zabezpečovaná najmä ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon") a vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"). V súvislosti s odstraňovaním inváznych nepôvodných druhov drevín najmä zákonom č. 150/2019 Z.z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 449/2019 Z.z. ktorým sa vydáva zoznam inváznch nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky a vyhláškou MŽP SR č. 450/2019 Z.z. ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov
Drevina rastúca mimo lesa
Drevinou rastúcou mimo lesa je strom alebo ker vrátane jeho koreňovej sústavy rastúce jednotlivo alebo v skupinách mimo lesného pozemku (ďalej len „drevina“) [§ 2 ods. 2 písm. m) zákona]
Za ker sa považuje drevina s rozkonárenou stonkou spravidla už od bázy (§ 42 ods. 4 tretia veta vyhlášky).
Ochrana drevín
Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií a na predchádzanie ich poškodzovania, ničenia a neodôvodneného výrubu (§ 22 ods.1 vyhlášky).
Zákazy na úseku ochrany drevín
Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny (§ 47 ods. 1 zákona).
Poškodzovanie drevín
Poškodzovanie drevín je každé konanie, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne alebo trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie drevín (§ 22 ods. 2 vyhlášky).
Ničenie drevín
Ničenie drevín je každé konanie, ktorého dôsledkom môže byť bezprostredné alebo následné odumretie drevín alebo odstránenie drevín (§ 22 ods. 3 vyhlášky).
Povinnosti vlastníkov (správcov, nájomcov) pozemkov s výskytom drevín
Vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní (§ 47 ods. 2 zákona).
Ošetrovanie drevín
Ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu alebo na zmiernenie následkov ich poškodenia (§22 ods. 4 vyhlášky).
Udržiavanie drevín
Udržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky na ich optimálny rozvoj. Dobrý zdravotný stav a optimálny rozvoj drevín sa zabezpečuje najmä (§22 ods. 4 vyhlášky):
a) zabezpečením priaznivých podmienok pri výsadbe drevín vhodnou prípravou stanovišťa na výsadbu,
b) kyprením, prihnojovaním, odburiňovaním a zalievaním pôdy v koreňovej mise dreviny,
c) starostlivosťou o koreňovú misu dreviny s cieľom zabezpečiť priepustnosť pôdneho povrchu,
d) vytváraním vhodného vývojového priestoru pre dreviny,
e) odborne realizovaným a cieleným rezom dreviny
f) odstraňovaním odumretých častí drevín, ktoré ohrozujú ich stabilitu a okolie,
g) vykonávaním nevyhnutných mechanických, biologických alebo iných opatrení proti škodcom a chorobám,
h) včasným ošetrením poranenia dreviny,
i) odborným inštalovaním stabilizačných nedeštruktívnych väzieb a viazaní koruny drevíny.
Orgán ochrany prírody vo veciach ochrany drevín
Orgánom ochrany prírody vo veciach ochrany drevín v zastavanom území obce je obec (§ 69 zákona). Pôsobnosť obce vo veciach ochrany drevín (§47 a 48 zákona), ak sú na to závažné dôvody, si môže vyhradiť územne príslušný okresný úrad (§ 68 zákona).
Orgánom ochrany prírody vo veciach ochrany drevín za hranicami zastavaného územia obce je územne príslušný okresný úrad (§ 68 zákona).
Iné, ako už uvedené kompetencie okresného úradu a obce, sú ustanovené v § 68 a 69 zákona.
Výruby drevín
Ak zákon neustanovuje inak, na výrub dreviny sa podľa § 47 ods. 3 prvá veta zákona vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Prípady v ktorých sa súhlas na výrub nevyžaduje sú ustanovené v § 47 ods. 4 zákona.
Súhlas na výrub dreviny vydáva orgán ochrany prírody formou písomného rozhodnutia a na jeho vydanie sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Konanie týkajúce sa výrubu dreviny začína na základe písomnej žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny.
Žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny musí obsahovať náležitosti podľa ustanovenia § 22 ods. 8 a 9 vyhlášky.
Podmienky na vydanie súhlasu na výrub dreviny
Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len
- po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a
- so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu pozemku ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a
- po vyznačení dreviny určenej na výrub (§ 47 ods. 3 druhá veta zákona).
Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na (§22 ods. 10 vyhlášky):
- druh a zdravotný stav dreviny,
- funkciu a význam dreviny pre životné prostredie,
- ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny
Ak je výrub dreviny odôvodnený, pri vydávaní súhlasu sa prihliada na to, aby sa vykonal najmä v období vegetačného pokoja predovšetkým od 1. októbra do konca februára (§22 ods. 11 vyhlášky).
Náhradná výsadba a finančná náhrada za vyrúbané dreviny (§ 48 ods. 1 a 2 zákona)
Výrubom dreviny vznikne ekologická ujma, ktorú je potrebné nahradiť. Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy .
Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov.
Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny . Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.
Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa § 48 ods. 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku.
Evidencia príjmov za finančnú náhradu a pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu
Obce sú povinné viesť evidenciu o príjmoch za finančnú náhradu za vyrúbané dreviny a ich použití na vykonanie opatrení ustanovených zákonom a o pozemkoch vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode (§ 48 ods. 3 zákona).
Uvedené, ale aj ďalšie podrobnosti práv a povinnosti pri ochrane drevín, spoločenskej hodnoty drevín a vyznačovania drevín pred výrubom sú ustanovené v § 46 až 49 a § 95 zákona a v § 22 a 42 vyhlášky.
9.11. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Záhorie (1988) - bola zriadená Vyhláškou MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. Chránená krajinná oblasť Záhorie je prvá nížinná chránená krajinná oblasť na Slovensku. Nachádza sa v neoficiálnom administratívnom obvode Záhorie na západnom Slovensku. Rozloha chránenej oblasti je 275,22 km? a je rozdelená na dve časti, západnú a severovýchodnú.
10.11. Vyhlásenie bilaterálnej SK-PL biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1992) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
17.11. Zápis Jaskýň Demänovskej doliny do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2006) - v rámci napĺňania záväzkov Ramsarského dohovoru o mokradiach, bolo do zoznamu zapísaných 14 mokraďových lokalít na Slovensku. Dve z týchto lokalít reprezentujú podzemné mokrade - Jaskyňa Domica a Jaskyne Demänovskej doliny (zapísané do zoznamu 17.11.2006). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
21.11. Objavenie Gombaseckej jaskyne (1951) - jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.