Chránené stromy sú stromy s osobitnou legislatívnou ochranou, rozptýlené v krajine na najrozmanitejších miestach, tam kde im prírodné podmienky a starostlivosť ľudských generácií umožnili rásť a dožiť sa súčasnosti. Sú súčasťou poľnohospodárskej krajiny, lesných komplexov ale aj ľudských sídiel, historických záhrad a parkov. Sú to buď jednotlivé exempláre, menej alebo viacpočetné skupiny ale aj rozsiahle stromoradia, náhodne rastúce alebo zámerne vysadené človekom.
Na Slovenku možno prvé snahy o ochranu starých a pamätných stromov datovať už do obdobia pred prvou svetovou vojnou. Avšak až v októbri 1955 bol Slovenskou národnou radou prijatý zákon č.1/1955 Zb. o štátnej ochrane prírody, podľa ktorého mohli byť po prvýkrát významné stromy a ich skupiny vyhlásené za chránené a to v kategórií chránený prírodný výtvor alebo chránená prírodná pamiatka. Aj napriek tomu sa však nepodarilo zabezpečiť ich ochranu v takom rozsahu, ktorý by zodpovedal hodnotám týchto prírodných objektov. K vyvrcholeniu evidencie starých stromov prišlo v roku 1974, kedy Ministerstvo kultúry spolu so Slovenskou akadémiou vied a ONV v B. Bystrici vydali výzvu všetkým ONV na Slovensku na zabezpečenie evidencie a ochrany významných a pamätných stromov. Zaevidovalo sa vyše 500 stromov alebo ich skupín, čo sa hodnotilo ako úspech. Ich ochrana bola motivovaná aspektmi kultúrnymi, biologickými alebo estetickými.
Nový pohľad na ochranu starých alebo iným spôsobom významných stromov a zmenu ich kategórie priniesol zákon NR SR č. 287/2004 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V súčasnosti je ochrana chránených stromov legislatívne zabezpečovaná zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
Súčasná sústava chránených stromov Slovenska je zo zákona budovaná stromami mimoriadneho významu. Z hľadiska druhového zloženia je v nej zastúpených celkom 65 druhov, z toho 32 pôvodných a 33 nepôvodných. Uvedený pomer je v neprospech našich pôvodných domácich druhov drevín. Cieľom ochrany prírody je preto postupne dobudovať sústavu chránených stromov o chýbajúce pôvodné druhy. Celkový počet pôvodných stromovitých druhov drevín, potenciálnych na vyhlásenie za chránené stromy pre mimoriadny význam niektorých jedincov, sa odhaduje na 67. Medzi nimi sú zahrnuté okrem stromov aj niektoré krovité druhy, ktoré môžu podľa literárnych prameňov a doterajšej praxe za priaznivých okolností dosiahnuť stromovitý vzrast.
Nevyhnutnými krokmi na získanie perspektívneho potenciálu stromov na budovanie a dobudovanie sústavy chránených stromov sú najmä aktívne a pasívne vyhľadávanie a následné evidovanie významných stromov:
- aktívne vyhľadávanie spočíva v systematickom alebo príležitostnom terénnom prieskume záujmových lokalít zamestnancami ŠOP SR,
- pasívne vyhľadávanie je zamerané na priame oslovenie konkrétnych vlastníkov (správcov alebo nájomcov) lesných a poľnohospodárskych pozemkov a vytypovaných záujmových skupín o poskytnutie informácií o významných stromoch.
Zdrojom informácií o významných stromoch sú aj podnety verejnosti, sporadicky zasielané na územne príslušné organizačné útvary ŠOP SR.
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.