Chránené stromy sú stromy s osobitnou legislatívnou ochranou, rozptýlené v krajine na najrozmanitejších miestach, tam kde im prírodné podmienky a starostlivosť ľudských generácií umožnili rásť a dožiť sa súčasnosti. Sú súčasťou poľnohospodárskej krajiny, lesných komplexov ale aj ľudských sídiel, historických záhrad a parkov. Sú to buď jednotlivé exempláre, menej alebo viacpočetné skupiny ale aj rozsiahle stromoradia, náhodne rastúce alebo zámerne vysadené človekom.
Na Slovenku možno prvé snahy o ochranu starých a pamätných stromov datovať už do obdobia pred prvou svetovou vojnou. Avšak až v októbri 1955 bol Slovenskou národnou radou prijatý zákon č.1/1955 Zb. o štátnej ochrane prírody, podľa ktorého mohli byť po prvýkrát významné stromy a ich skupiny vyhlásené za chránené a to v kategórií chránený prírodný výtvor alebo chránená prírodná pamiatka. Aj napriek tomu sa však nepodarilo zabezpečiť ich ochranu v takom rozsahu, ktorý by zodpovedal hodnotám týchto prírodných objektov. K vyvrcholeniu evidencie starých stromov prišlo v roku 1974, kedy Ministerstvo kultúry spolu so Slovenskou akadémiou vied a ONV v B. Bystrici vydali výzvu všetkým ONV na Slovensku na zabezpečenie evidencie a ochrany významných a pamätných stromov. Zaevidovalo sa vyše 500 stromov alebo ich skupín, čo sa hodnotilo ako úspech. Ich ochrana bola motivovaná aspektmi kultúrnymi, biologickými alebo estetickými.
Nový pohľad na ochranu starých alebo iným spôsobom významných stromov a zmenu ich kategórie priniesol zákon NR SR č. 287/2004 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V súčasnosti je ochrana chránených stromov legislatívne zabezpečovaná zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
Súčasná sústava chránených stromov Slovenska je zo zákona budovaná stromami mimoriadneho významu. Z hľadiska druhového zloženia je v nej zastúpených celkom 65 druhov, z toho 32 pôvodných a 33 nepôvodných. Uvedený pomer je v neprospech našich pôvodných domácich druhov drevín. Cieľom ochrany prírody je preto postupne dobudovať sústavu chránených stromov o chýbajúce pôvodné druhy. Celkový počet pôvodných stromovitých druhov drevín, potenciálnych na vyhlásenie za chránené stromy pre mimoriadny význam niektorých jedincov, sa odhaduje na 67. Medzi nimi sú zahrnuté okrem stromov aj niektoré krovité druhy, ktoré môžu podľa literárnych prameňov a doterajšej praxe za priaznivých okolností dosiahnuť stromovitý vzrast.
Nevyhnutnými krokmi na získanie perspektívneho potenciálu stromov na budovanie a dobudovanie sústavy chránených stromov sú najmä aktívne a pasívne vyhľadávanie a následné evidovanie významných stromov:
- aktívne vyhľadávanie spočíva v systematickom alebo príležitostnom terénnom prieskume záujmových lokalít zamestnancami ŠOP SR,
- pasívne vyhľadávanie je zamerané na priame oslovenie konkrétnych vlastníkov (správcov alebo nájomcov) lesných a poľnohospodárskych pozemkov a vytypovaných záujmových skupín o poskytnutie informácií o významných stromoch.
Zdrojom informácií o významných stromoch sú aj podnety verejnosti, sporadicky zasielané na územne príslušné organizačné útvary ŠOP SR.
3.5. Deň slnka - deň Slnka vyhlásila OSN a je určený nielen na pripomenutie významu a dôležitosti Slnka, ale aj na propagáciu ekológie a významu ochrany životného prostredia, odborných činností a pozorovaní v oblasti slnečnej fyziky.
9.5. Svetový deň sťahovavého vtáctva - prvý Svetový deň vodného vtáctva bol vyhlásený na víkend 8.-9. apríla 2006 a odvtedy sa oslavuje v narastajúcom počte krajín a jeho popularita vzrastá a pomáha obrátiť pozornosť na div vtáčej migrácie a potrebu ochrany sťahovavých druhov na celom svete.
15.5. Sprístupnenie Gombaseckej jaskyne pre verejnosť (1955) - Gombasecká jaskyňa sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m.
22.5. Medzinárodný deň biodiverzity - tento deň patrí medzi medzinárodné dni, ktoré boli vyhlásené OSN. Od r. 1995 sa tento deň pripomínal 29. decembra. V decembri 2000 bolo na Valnom zhromaždení OSN rozhodnuté, že sa tento pamätný deň bude oslavovať 22. mája. Dátum 22. máj bol výhodnejší aj z praktického hľadiska, pretože pre mnohé krajiny nebolo jednoduché plánovať a organizovať významnejšie podujatia pred koncom kalendárneho roka.
23.5. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Kysuce (1984) -Chránená krajinná oblasť Kysuce na výmere 65 462 ha a je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti: západná javornícka a východná beskydská. Najvyšším bodom územia je Veľká Rača (1 236 m n. m.)
24.5. Európsky deň parkov - tému Európskeho dňa národných parkov vyhlasuje medzinárodná organizácia EUROPARC, ktorá združuje správy chránených území. Myšlienkou tohto podujatia je venovať jeden deň v roku chráneným územiam, ktoré sú cennou súčasťou európskeho kultúrneho a prírodného dedičstva a je našou povinnosťou ich chrániť a ďalej rozvíjať.
31.5. Deň otvárania studničiek - počas tohto dňa ľudia vyčistením otvárajú studničky v chotári. Ak by tak nevykonali, podľa povier by boli postihnuté nedostatkom vlahy. Ľudia tiež veria, že kto otvorí aspoň jednu studničku, bude počas nasledujúceho roka zdravý.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.