Chránené stromy sú stromy s osobitnou legislatívnou ochranou, rozptýlené v krajine na najrozmanitejších miestach, tam kde im prírodné podmienky a starostlivosť ľudských generácií umožnili rásť a dožiť sa súčasnosti. Sú súčasťou poľnohospodárskej krajiny, lesných komplexov ale aj ľudských sídiel, historických záhrad a parkov. Sú to buď jednotlivé exempláre, menej alebo viacpočetné skupiny ale aj rozsiahle stromoradia, náhodne rastúce alebo zámerne vysadené človekom.
Na Slovenku možno prvé snahy o ochranu starých a pamätných stromov datovať už do obdobia pred prvou svetovou vojnou. Avšak až v októbri 1955 bol Slovenskou národnou radou prijatý zákon č.1/1955 Zb. o štátnej ochrane prírody, podľa ktorého mohli byť po prvýkrát významné stromy a ich skupiny vyhlásené za chránené a to v kategórií chránený prírodný výtvor alebo chránená prírodná pamiatka. Aj napriek tomu sa však nepodarilo zabezpečiť ich ochranu v takom rozsahu, ktorý by zodpovedal hodnotám týchto prírodných objektov. K vyvrcholeniu evidencie starých stromov prišlo v roku 1974, kedy Ministerstvo kultúry spolu so Slovenskou akadémiou vied a ONV v B. Bystrici vydali výzvu všetkým ONV na Slovensku na zabezpečenie evidencie a ochrany významných a pamätných stromov. Zaevidovalo sa vyše 500 stromov alebo ich skupín, čo sa hodnotilo ako úspech. Ich ochrana bola motivovaná aspektmi kultúrnymi, biologickými alebo estetickými.
Nový pohľad na ochranu starých alebo iným spôsobom významných stromov a zmenu ich kategórie priniesol zákon NR SR č. 287/2004 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V súčasnosti je ochrana chránených stromov legislatívne zabezpečovaná zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
Súčasná sústava chránených stromov Slovenska je zo zákona budovaná stromami mimoriadneho významu. Z hľadiska druhového zloženia je v nej zastúpených celkom 65 druhov, z toho 32 pôvodných a 33 nepôvodných. Uvedený pomer je v neprospech našich pôvodných domácich druhov drevín. Cieľom ochrany prírody je preto postupne dobudovať sústavu chránených stromov o chýbajúce pôvodné druhy. Celkový počet pôvodných stromovitých druhov drevín, potenciálnych na vyhlásenie za chránené stromy pre mimoriadny význam niektorých jedincov, sa odhaduje na 67. Medzi nimi sú zahrnuté okrem stromov aj niektoré krovité druhy, ktoré môžu podľa literárnych prameňov a doterajšej praxe za priaznivých okolností dosiahnuť stromovitý vzrast.
Nevyhnutnými krokmi na získanie perspektívneho potenciálu stromov na budovanie a dobudovanie sústavy chránených stromov sú najmä aktívne a pasívne vyhľadávanie a následné evidovanie významných stromov:
- aktívne vyhľadávanie spočíva v systematickom alebo príležitostnom terénnom prieskume záujmových lokalít zamestnancami ŠOP SR,
- pasívne vyhľadávanie je zamerané na priame oslovenie konkrétnych vlastníkov (správcov alebo nájomcov) lesných a poľnohospodárskych pozemkov a vytypovaných záujmových skupín o poskytnutie informácií o významných stromoch.
Zdrojom informácií o významných stromoch sú aj podnety verejnosti, sporadicky zasielané na územne príslušné organizačné útvary ŠOP SR.
3.10. Objavenie Jaskyne Domica (1926) - Domica predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m.
4.10. Svetový deň ochrany zvierat - Prvýkrát bol oslavovaný v roku 1931 vo Florencii počas stretnutia ekológov. Tento deň bol vybraný, pretože naň pripadá sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom zvierat a je patrónom zvierat a ekológov.
10.10. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina (1989) - rozkladá sa na území geomorfologického celku Cerová vrchovina v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota. Zo západu do nej zasahuje Ipeľská kotlina a z východu Rimavská kotlina. Je ohraničená Krupinskou planinou, zo severozápadu Javorím a zo severu Stolickými vrchmi.
20.10. Stredoeurópsky deň stromov - Myšlienka osláv Dňa stromov vznikla už v 19. storočí v americkej Nebraske. Presný dátum osláv sa v každom štáte alebo regióne líši v závislosti na klimatických podmienkach vhodných k vysádzaniu stromov.
20.10. Európska dohoda o krajine (2000) - Európsky dohovor o krajine (prijatý vo Florencii 20. októbra 2000) nadobudol účinnosť 1. marca 2004. Jedná sa o vôbec prvý dohovor Rady Európy komplexne zameraný na ochranu, manažment a plánovanie krajiny.
20.10. 100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku - štátna ochrana prírody na Slovensku bola bytostne zviazaná s pamiatkovou starostlivosťou, o čom svedčí aj jej základný dokument z roku 1919. Ten pod názvom "Nariadenie ministra - plnomocníka vlády Československej republiky pre správu Slovenska č. 155/1919 o právomoci Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku" začal písať históriu slovenskej štátnej ochrany prírody.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.