Vyhlasovanie chránených stromov
Chránené stromy a ich ochranné pásma sú samostatnou kategóriou ochrany prírody a rovnako ako chránené druhy, vybrané druhy rastlín a živočíchov, chránené územia a ich ochranné pásma, územia európskeho významu, územia medzinárodného významu, súkromné chránené územia a ich ochranné pásma patria medzi osobitne chránené časti prírody a krajiny vymedzené v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon").
Podľa § 49 ods. 1 zákona kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí môže okresný úrad v sídle kraja vyhláškou vyhlásiť za chránené stromy. Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesných pozemkoch. Nevyhlasujú sa však na území chránených krajinných prvkov, prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.
Podkladom na vyhlásenie stromov za chránené je projekt ochrany chráneného stromu, ako jeden z dokumentov osobitne chránených častí prírody a krajiny. Dokumentáciu z vlastného alebo iného podnetu vyhotovuje organizácia ochrany prírody alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) v osobitnom zozname, ktorý každoročne uverejňuje vo svojom vestníku (ďalej len "odborne spôsobilá osoba"), ktorý každoročne uverejňuje vo svojom vestníku a zverejňuje na svojom webovom sídle. Orgánom ochrany prírody príslušným na oznámenie zámeru ochrany chráneného stromu a jeho ochranného pásma je okresný úrad v sídle kraja. Pri zmene alebo zrušení chráneného stromu alebo jeho ochranného pásma sa postupuje podľa § 53 zákona.
Oreganizáciou ochrany prírody s kompetenciou aj vo veciach ochrany chránených stromov sú: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky a jej organizačné útvary s regionálnou pôsobnosťou (14 správ chránených krajinných oblastí a 1 regionálne centrum ochrany prírody), Správa Tatranského národného parku, Správa Pieninského národného parku, Správa Národného parku Malá Fatra, Správa Národného parku Veľká Fatra, Správa Národného parku Nízke Tatry, Správa Národného parku Slovenský raj, Správa Národného parku Muránska planina, Správa Národného parku Slovenský kras a Správa Národného parku Poloniny.
Ak to vyžaduje záujem ochrany chráneného stromu, možno vyhlásiť jeho ochranné pásmo, a to spôsobom, akým sa vyhlasuje chránený strom. Ak ochranné pásmo nebolo vyhlásené týmto osobitným spôsobom je ním potom územie okolo chráneného stromu v plošnom priemete jeho koruny, ktorý je zväčšený o jeden a pol metra, najmenej však v okruhu 10 m od kmeňa stromu. V ochrannom pásme chráneného stromu platia zákazy, ktoré sú ustanovené v § 49 ods. 7 zákona.
November
9.11. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Záhorie (1988) - bola zriadená Vyhláškou MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. Chránená krajinná oblasť Záhorie je prvá nížinná chránená krajinná oblasť na Slovensku. Nachádza sa v neoficiálnom administratívnom obvode Záhorie na západnom Slovensku. Rozloha chránenej oblasti je 275,22 km? a je rozdelená na dve časti, západnú a severovýchodnú.
10.11. Vyhlásenie bilaterálnej SK-PL biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1992) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
17.11. Zápis Jaskýň Demänovskej doliny do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2006) - v rámci napĺňania záväzkov Ramsarského dohovoru o mokradiach, bolo do zoznamu zapísaných 14 mokraďových lokalít na Slovensku. Dve z týchto lokalít reprezentujú podzemné mokrade - Jaskyňa Domica a Jaskyne Demänovskej doliny (zapísané do zoznamu 17.11.2006). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
21.11. Objavenie Gombaseckej jaskyne (1951) - jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.