Chránené stromy a ich ochranné pásma sú samostatnou kategóriou ochrany prírody a rovnako ako chránené druhy, vybrané druhy rastlín a živočíchov, chránené územia a ich ochranné pásma, územia európskeho významu, územia medzinárodného významu, súkromné chránené územia a ich ochranné pásma patria medzi osobitne chránené časti prírody a krajiny vymedzené v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon").
Podľa § 49 ods. 1 zákona kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí môže okresný úrad v sídle kraja vyhláškou vyhlásiť za chránené stromy. Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesných pozemkoch. Nevyhlasujú sa však na území chránených krajinných prvkov, prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.
Podkladom na vyhlásenie stromov za chránené je projekt ochrany chráneného stromu, ako jeden z dokumentov osobitne chránených častí prírody a krajiny. Dokumentáciu z vlastného alebo iného podnetu vyhotovuje organizácia ochrany prírody alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) v osobitnom zozname, ktorý každoročne uverejňuje vo svojom vestníku (ďalej len "odborne spôsobilá osoba"), ktorý každoročne uverejňuje vo svojom vestníku a zverejňuje na svojom webovom sídle. Orgánom ochrany prírody príslušným na oznámenie zámeru ochrany chráneného stromu a jeho ochranného pásma je okresný úrad v sídle kraja. Pri zmene alebo zrušení chráneného stromu alebo jeho ochranného pásma sa postupuje podľa § 53 zákona.
Organizáciou ochrany prírody nielen vo veciach ochrany a starostlivosti o chránené stromy je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici (ŠOP SR). Je to odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou, zriadená MŽP SR ako príspevková organizácia. Jej pôsobnosť a úlohy sú vymedzené v § 65a zákona a v štatúte ŠOP SR. Úlohy na úseku ochrany drevín a chránených stromov zabezpečuje 23 organizačných útvarov ŠOP SR s regionálnou pôsobnosťou, z toho 9 správ národných parkov, 13 správ chránených krajinných oblastí a 1 regionálne centrum ochrany prírody.
Ak to vyžaduje záujem ochrany chráneného stromu, možno vyhlásiť jeho ochranné pásmo, a to spôsobom, akým sa vyhlasuje chránený strom. Ak ochranné pásmo nebolo vyhlásené týmto osobitným spôsobom je ním potom územie okolo chráneného stromu v plošnom priemete jeho koruny, ktorý je zväčšený o jeden a pol metra, najmenej však v okruhu 10 m od kmeňa stromu. V ochrannom pásme chráneného stromu platia zákazy, ktoré sú ustanovené v § 49 ods. 7 zákona.
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.