Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES/Washingtonská konvencia)
Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES/Washingtonská konvencia)
Podpis: 3. marca 1973 vo Washingtone
Platnosť: 28. 5. 1992
Platnosť pre SR: 1. 1. 1997
Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 572/1992 Zb. (Čiastka 115) o dojednaní Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín stiahni [pdf]
Depozitár: vláda Švajčiarskej konfederácie
http://www.cites.org
http://www.cites.sk
CITES je považovaný za jeden z hlavných nástrojov svetovej stratégie ochrany prírody (World Conservation Strategy) a je súčasťou programu stratégie trvalo udržateľného života "Staráme sa o Zem", vyhláseného v roku 1991 po patronátom Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) a Svetového fondu pre prírodu (WWF).
Orgány Dohovoru:
Stály výbor je najvyšším výkonným orgánom dohovoru, zvoláva ho generálny tajomník Rady Európy
Cieľ:
Postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta ta, aby sa dosiahla ich ochrana pred úplným vyhubením v dôsledku ich bezohľadného získavania (lovu, zberu) pre obchodné účely. Dohovor obmedzuje obchod s jedincami ohrozených druhov získaných z prírodného prostredia a kontroluje obchod s jedincami odchovanými v zajatí (vypestovanými v kultúrach). V zmysle Dohovoru je obchod definovaný ako "akýkoľvek vývoz, reexport, dovoz a introdukcia z mora". Konvencia sa netýka len živých organizmov, ale aj častí ich tiel a výrobkov z nich (kožušiny, kože, rohy, slonovina, panciere korytnačiek apod.).
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.