Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva
Podpis: 1972 v Paríži
Platnosť pre SR: 15.2.1991
Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí 159/1991 Zb. o prijatí Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva stiahni [pdf]
Depozitár: Generálny riaditeľ UNESCO
http://whc.unesco.org/
Orgány Dohovoru:
výkonným orgánom je medzivládny výbor na ochranu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva
Cieľ:
výkonným orgánom je medzivládny výbor na ochranu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva
Za svetové prírodné dedičstvo sa považujú (Článok 2):
» prírodné javy tvorené fyzickými a biologickými útvarmi alebo skupinami takýchto útvarov, ktoré majú výnimočnú svetovú hodnotu z estetického alebo vedeckého hľadiska
» geologické a fyziografické útvary a presne vymedzené oblasti, ktoré tvoria miesto prirodzeného výskytu ohrozených druhov živočíchov a rastlín výnimočnej svetovej hodnoty z hľadiska vedy alebo starostlivosti o zachovanie prírody
» prírodné lokality alebo presne vymedzené prírodné oblasti z hľadiska vedy, starostlivosti o zachovanie prírody alebo prírodnej krásy
Povinnosti zmluvných strán (podľa článku 4 až 7):
» zabezpečiť označenie, ochranu, zachovanie, prezentovanie a odovzdanie kultúrneho a prírodného dedičstva budúcim generáciám, ktoré sa nachádza na území štátu
Uplatňovanie Dohovoru v Slovenskej republike:
1. na implementáciu Dohovoru o biologickej diverzite sú na Slovensku vypracované dokumenty
» do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísané v 1995
» starostlivosť o jaskyne v kompetencii Správy slovenských jaskýň
» zo 712 jaskýň a priepastí v NP Slovenský kras bolo vybraných 12: Domica, Gombasecká jaskyňa ? Silická ľadnica, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Drienovská jaskyňa, Hrušovská jaskyňa, Skalistý potok ? Kunia priepasť, Diviačia priepasť, Zvonivá jama, Snežná diera, Obrovská priepasť
» všetky uvedené jaskyne sú v zmysle §23 ods.2 zákona o ochrane prírody a krajiny chránené ako národné prírodné pamiatky
» vymedzenie pojmu jaskyňa a všetky povolené a zakázané činnosti v jaskyni ustanovuje §24 zákona o ochrane prírody a krajiny
2. Karpatské bukové pralesy
» do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísané 28. júna 2007
» cezhraničná lokalita svetového dedičstva pozostávajúca so série desiatich samostatných lokalít. Z nich štyri ( Havešová, Rožok, Stužica - Bukovské vrchy a Vihorlat) sa nachádzajú na území Slovenska, šesť lokalít (Čornohora, Kuzij - Trybušany, Maramoroš, Stužica - Užok, Svydovec a Uholka - Široký luh) na území Ukrajiny.
Úprava hraníc lokality UNESCO a vyhlasovanie nových prírodných rezervácií.
Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 14. 10. 20219 uznesením č. 508 (https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/17995/1) schválila dokument navrhujúci úpravu hraníc slovenských komponentov lokality svetového dedičstva UNESCO „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“ (ďalej len „lokalita UNESCO“). Slovenskú republiku na významnú úpravu hraníc uvedených komponentov, ako aj legislatívne zabezpečenie ich ochrany vyzval Výbor svetového dedičstva UNESCO (ďalej len „výbor“) svojim rozhodnutím č. 41 COM 7B.4 na 41. zasadnutí výboru v Krakove v roku 2017 a rozhodnutím č. 42 COM 7B.71, ktoré bolo prijaté na 42. zasadnutí výboru v Bahrajne v roku 2018. Dokument, ktorý vláda SR schválila, odstránil nedostatky nominačného projektu z roku 2007 (rozdielne výmery v textových (5, 7 tis. ha) a tabuľkových častiach (3,5 tis. ha) projektu) a vytvára predpoklady pre účinnú ochranu slovenských komponentov uvedenej lokality UNESCO.
Ministerstvo životného prostredia SR v úzkej spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR prerokovalo úpravu hraníc lokality s rezortami pôdohospodárstva, obrany, s vlastníkmi uvedených pozemkov, ako aj s verejnosťou a dosiahlo dohodu na vytýčení jadrovej zóny o výmere 4 280 hektárov na ktorej bude platiť bezzásahový režim. Striktná nárazníková zóna, ktorej účelom je chrániť lokalitu UNESCO pred rôznymi ohrozeniami, bola vytýčená na výmere cca 1 700 ha. Ďalšia, širšia nárazníková zóna, v ktorej sa bude môcť obmedzene hospodáriť, má výmeru 13 380 hektárov.
Renominačný projekt bol vypracovaný v spolupráci s Inštitútom pre ekológiu E.C.O., ktorý vykonával do konca roka 2019 funkciu dočasného sekretariátu lokality UNESCO. V januári 2020 bol návrh zmeny hraníc slovenských komponentov lokality v rámci spoločnej nominácie ďalších pristupujúcich krajín (Bosna a Hercegovina, Česká republika, Čierna Hora, Francúzsko, Severné Macedónsko, Srbsko, Švajčiarsko a Taliansko) predložený na schválenie Centru svetového dedičstva UNESCO v Paríži, ktorý ho vo februári 2020 zaslal na expertné posúdenie IUCN.
V nadväznosti na úpravu hraníc slovenských komponentov lokality UNESCO vláda SR uznesením č. 508/2020 z 19. 08. 2020 (https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18649/1) schválila vyhlásenie prírodnej rezervácie Rydošová.
Časť navrhovanej prírodnej rezervácie (PR) Rydošová je súčasťou lokality UNESCO, ktorá bola zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 2007. Časť PR Rydošová (jej A zóna) tvorí jeden z nových komponentov lokality UNESCO (s názvom Udava), nadväzujúci na prírodnú rezerváciu Udava.
Výmera PR Rydošová je 88,347 ha, z toho výmera zóny A je 56,2711 ha a zóny B je 32,076 ha. Výmera ochranného pásma PR sa neuvádza, keďže nie je osobitne vyčlenené a nebude vyhlásené spolu s chráneným územím. Pre PR Rydošová platí ochranné pásmo vyplývajúce z § 17 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), t. j. do vzdialenosti 100 m smerom von od hranice PR Rydošová. V navrhovanej zóne A platí piaty stupeň ochrany, v zóne B platí štvrtý stupeň ochrany a v ochrannom pásme platí tretí stupeň ochrany podľa zákona.
Hlavný cieľ ochrany je stanovený v projekte ochrany, spracovanom ako podklad na vyhlásenie PR Rydošová. Projekt ochrany o PR Rydošová je zverejnený na webovom sídle Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky na adrese http://www.sopsr.sk/poprrydosova/.
Súčasne s PR Rydošová bola vyhlásená aj ďalšia prírodná rezervácia. Vyhlásenie PR Vihorlatský prales bolo schválené uznesením vlády SR č. 507/2020 zo dňa 19. 08. 2020 (https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18648/1).
Prevažná časť A zóny navrhovanej PR Vihorlatský prales je lokalitou UNESCO (komponent Vihorlat). Menšia časť zóny A a zóny B navrhovanej PR Vihorlatský prales tvorí striktnú nárazníkovú zónu lokality UNESCO. Ochranné pásmo tvorí širšiu nárazníkovú zónu lokality UNESCO, ktorá bude obhospodarovaná výlučne prírode blízkym spôsobom. Výmera PR Vihorlatský prales je 2 160,544 ha, z toho výmera zóny A je 1 574,5262 ha a zóny B je 586,0178 ha. Ochranné pásmo má výmeru 246,1247 ha. V navrhovanej zóne A platí piaty stupeň ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), v zóne B platí štvrtý stupeň ochrany a v ochrannom pásme platí tretí stupeň ochrany podľa zákona.
Hlavný cieľ ochrany je stanovený v projekte ochrany, spracovanom ako podklad na vyhlásenie PR Vihorlatský prales. Projekt ochrany o PR Vihorlatský prales je zverejnený na webovom sídle Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky na adrese http://www.sopsr.sk/poprvihorlatskyprales/.
V rámci lokality UNESCO sa pripravuje aj vyhlásenie prírodnej rezervácie Veľký Bukovec a jej ochranné pásmo. Zámer vyhlásiť prírodnú rezerváciu bol dňa 19. 03. 2020 podľa § 50 zákona č. 543/2002 Z. z. zverejnený na úradnej tabuli Okresného úradu Prešov. Obce Nová Sedlica, Runina, Ruský Potok, Stakčín, Topoľa, Uličské Krivé a Zboj o zámere informovali verejnosť vo svojich územných obvodoch. Okresný úrad v sídle kraja Prešov dňa 21. septembra 2020 ukončil proces prerokovania pripomienok k zverejnenému zámeru vyhlásiť PR Veľký Bukovec a jej ochranné pásmo. Vzhľadom na situáciu súvisiacu so šírením koronavírusu materiál nebol ešte prerokovaný na zasadnutí vlády SR.
Podrobnejšie informácie o lokalite UNESCO „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“ nájdete v anglickom jazyku na webovej stránke www.europeanbeechforests.org/.
3.5. Deň slnka - deň Slnka vyhlásila OSN a je určený nielen na pripomenutie významu a dôležitosti Slnka, ale aj na propagáciu ekológie a významu ochrany životného prostredia, odborných činností a pozorovaní v oblasti slnečnej fyziky.
9.5. Svetový deň sťahovavého vtáctva - prvý Svetový deň vodného vtáctva bol vyhlásený na víkend 8.-9. apríla 2006 a odvtedy sa oslavuje v narastajúcom počte krajín a jeho popularita vzrastá a pomáha obrátiť pozornosť na div vtáčej migrácie a potrebu ochrany sťahovavých druhov na celom svete.
15.5. Sprístupnenie Gombaseckej jaskyne pre verejnosť (1955) - Gombasecká jaskyňa sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m.
22.5. Medzinárodný deň biodiverzity - tento deň patrí medzi medzinárodné dni, ktoré boli vyhlásené OSN. Od r. 1995 sa tento deň pripomínal 29. decembra. V decembri 2000 bolo na Valnom zhromaždení OSN rozhodnuté, že sa tento pamätný deň bude oslavovať 22. mája. Dátum 22. máj bol výhodnejší aj z praktického hľadiska, pretože pre mnohé krajiny nebolo jednoduché plánovať a organizovať významnejšie podujatia pred koncom kalendárneho roka.
23.5. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Kysuce (1984) -Chránená krajinná oblasť Kysuce na výmere 65 462 ha a je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti: západná javornícka a východná beskydská. Najvyšším bodom územia je Veľká Rača (1 236 m n. m.)
24.5. Európsky deň parkov - tému Európskeho dňa národných parkov vyhlasuje medzinárodná organizácia EUROPARC, ktorá združuje správy chránených území. Myšlienkou tohto podujatia je venovať jeden deň v roku chráneným územiam, ktoré sú cennou súčasťou európskeho kultúrneho a prírodného dedičstva a je našou povinnosťou ich chrániť a ďalej rozvíjať.
31.5. Deň otvárania studničiek - počas tohto dňa ľudia vyčistením otvárajú studničky v chotári. Ak by tak nevykonali, podľa povier by boli postihnuté nedostatkom vlahy. Ľudia tiež veria, že kto otvorí aspoň jednu studničku, bude počas nasledujúceho roka zdravý.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.