Dnes, 3. marca si pripomíname Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day - WWD). Vyhlásený bol na 68. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (OSN), 20. decembra 2013). Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o všetkých voľne žijúcich živočíchoch a rastlinách na svete. Tento dátum je aj dňom podpísania Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES, 1973). Valné zhromaždenie OSN zároveň určilo Sekretariát CITES ako hlavného koordinátora celosvetového slávenia tohto špeciálneho dňa v kalendári OSN. Svetový deň divej prírody sa odvtedy stal najvýznamnejším celosvetovým každoročným podujatím venovaným voľne žijúcim živočíchom a rastlinám. V roku 2025 sa Svetový deň divej prírody nesie v znamení kritickej témy „Financovanie ochrany divej prírody: Investovanie do ľudí a planéty“. Zároveň si pripomíname 50. výročie nadobudnutia platnosti CITES (1975).
Obrázok 1/video: Téma pre rok 2025: Financovanie ochrany divej prírody: Investovanie do ľudí a planéty
Financovanie ochrany divej prírody: Investovanie do ľudí a prírody (Len spoločne môžeme efektívnejšie a udržateľnejšie financovať ochranu divej prírody a budovať odolnú budúcnosť pre ľudí aj planétu)
Investovanie do voľne žijúcich druhov živočíchov a rastlín nie je túžba, ale dnes už nevyhnutnosť. Je to naša spoločná zodpovednosť za odolnú budúcnosť ľudí aj planéty. Od vysokohorskej stepi až po koralové útesy majú voľne žijúce živočíchy a rastliny žijúce vo voľnej prírode nenahraditeľnú hodnotu, ako súčasť základnej spletitej siete života na Zemi, udržiavajúcej ekosystémy, regulujúcej prírodné procesy a podporujúcej biodiverzitu.
Voľne žijúce živočíchy a rastliny poskytujú ekosystémové služby nevyhnutné pre živobytie ľudí.
Divá príroda poskytuje nevyhnutné služby, ktoré zabezpečujú živobytie ľudí a pomáhajú dosahovať ciele udržateľného rozvoja (SDG; Ciele udržateľného rozvoja do roku 2030). Poskytujú prírodné zdroje pre viac ako 1,6 miliardy ľudí, vrátane potravín (SDG 2: Koniec hladu), liekov (SDG 3: Zdravie a pohoda), príjmov (SDG 8: Dôstojná práca a ekonomický rast) a ďalších. Napríklad lesy obsahujú 60 000 rôznych druhov stromov, 80 % svetových druhov obojživelníkov a 75 % druhov vtákov.
Obrázok 2/video: Ciele udržateľného rozvoja do roku 2030
Ľudia na celom svete sa pri uspokojovaní svojich potrieb spoliehajú na voľne žijúce živočíchy a rastliny ako zdroje založené na biodiverzite - od potravín cez palivo, lieky až po bývanie a oblečenie. Aby sme si mohli užívať výhody, ktoré nám na našej planéte prináša príroda, je nevyhnutná spolupráca na rozvoj ekosystémov a zabezpečenie ich existencie aj pre budúce generácie a teda prispievanie k dosiahnutiu strategickej vízie Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) na rok 2030 (CITES Strategic Vision: 2021-2030), cieľov a zámerov Kunming-Montreal Global Biodiversity Framework (KMGBF) a 2030 Agenda Sutainable Development.
Trojnásobná planetárna kríza
Dnes sa odhaduje, že viac ako 1 milión druhov je ohrozených vyhynutím v dôsledku stupňujúcej sa trojnásobnej planetárnej krízy (triple planetary crisis = klimatická zmena, strata biodiverzity a znečistenie). Inovatívne financovanie ochrany prírody je preto naliehavejšie ako kedykoľvek predtým. Viac než polovica globálneho hrubého domáceho produktu (HDP) závisí od prírody, čo znamená, že strata biodiverzity predstavuje rastúcu hrozbu pre finančnú stabilitu.
- Rybolov: V niektorých krajinách tvorí viac ako 10 % HDP, avšak viac než jedna tretina svetových populácií morských rýb je nadmerne lovená. To ohrozuje morské ekosystémy a biodiverzitu, spôsobuje nezamestnanosť, narúša miestne ekonomiky a podporuje nelegálny a neudržateľný rybolov.
- Finančné medzery: Hoci sa do ochrany biodiverzity ročne investuje 143 miliárd USD (80 – 85 % pochádza z verejného sektora), odhadovaná suma potrebná na účinnú ochranu a obnovu prírody je 824 miliárd USD ročne.
Výzva generálneho tajomníka OSN a generálnej tajomníčky CITES
Generálny tajomník OSN António Guterres preto vyzval na vytvorenie Stimulačného balíka SDG vo výške minimálne 500 miliárd USD na financovanie trvalo udržateľného rozvoja vrátane ochrany prírody. Globálny rámec pre biodiverzitu Kunming-Montreal (KMGBF) si kladie za cieľ mobilizovať aspoň 200 miliárd USD ročne na ochranu biodiverzity (Cieľ 19) a odstrániť alebo reformovať škodlivé dotácie vo výške 500 miliárd USD ročne do roku 2030 (Cieľ 18).
Verejné financie sú stále hlavným zdrojom financovania ochrany prírody, no rastie záujem o nové inovatívne prístupy, ktoré spájajú verejné, filantropické a súkromné financie. Objavujú sa nové riešenia:
- Swapy dlh za prírodu (Debt-for-Nature swaps – DFN) – umožňujú premeniť národné dlhy na ochranu prírody.
- Dlhopisy na ochranu divej prírody (Wildlife Conservation Bonds – WCB) – priťahujú súkromných investorov na ochranu druhov a ekosystémových služieb.
- Platby za ekosystémové služby (PES) – umožňujú komunitám a vlastníkom pôdy získať príjmy za správu prírodných zdrojov.
Mobilizácia finančných zdrojov na ochranu divej prírody si vyžaduje spoluprácu medzi vládami, finančnými inštitúciami, podnikmi a občianskou spoločnosťou, pričom sa musí brať do úvahy znalosť domorodých obyvateľov, miestnych komunít, žien a mládeže.
Generálna tajomníčka CITES Ivonne Higuero povedala: "Máme zodpovednosť za uvoľnenie prostriedkov z finančného sektora v oblasti investícií na ochranu prírody. Financovanie ochrany voľne žijúcich živočíchov a rastlín je o zachovaní rastlinných a živočíšnych druhov vo voľnej prírode a prispievaní k zachovaniu biodiverzity našej planéty, ktorá podporuje všetky ekosystémy a komunity na celom svete."
WWD 2025
V nadväznosti na ducha spolupráce predchádzajúcich osláv Svetového dňa divej prírody budú podujatia Svetového dňa prírody 2025 (WWD2025) slúžiť ako platforma na výmenu nápadov, predstavenie riešení a napredovanie diskusie o tom, ako môžu inovatívne financie prispieť k zastaveniu straty biodiverzity, zvýšiť záujem zainteresovaných strán zo súkromného sektora investovať do ochrany voľne žijúcich živočíchov a vytvoriť udržateľnú budúcnosť.
Plánované aktivity WWD2025 organizované v spolupráci s partnerskými organizáciami, ako je Rozvojový program (UNDP), Medzinárodný fond na ochranu zvierat (ifaw), Jackson Wild, WILDLABS a iné, budú mať za cieľ:
- Prostredníctvom rôznych médií (napr. film, fotografia, umenie atď.) propagovať inšpiratívne príbehy a riešenia, ako aj kľúčoví lídri v oblasti financií na ochranu voľne žijúcich živočíchov.
- Poskytnúť skúsenosti a znalosti pre zainteresované strany vrátane mládeže, občianskej spoločnosti, národných vlád a príslušných agentúr, aby mali prístup k údajom a pohľadom na financie vyčlenené na inovácie.
- Spojiť zainteresované strany, vládu, finančné inštitúcie, podniky a občiansku spoločnosť, aby si vymieňali a skúmali inovatívne mechanizmy financovania, ktoré mobilizujú zdroje na ochranu voľne žijúcich živočíchov.
- Podporovať spoluprácu medzi rôznymi zainteresovanými stranami a sektormi pri preklenutí medzier vo financovaní ochrany voľne žijúcich živočíchov a rastlín.
Film WWD 2025 
Obrázok 3/video: WWD 2025 od Jackson Wild Film Showcase
Plagát na stiahnutie: TU
Ako sa môžete zapojiť?
V súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN vyhlasujúcou Svetový deň divej prírody sekretariát CITES vyzýva všetky členské štáty a organizácie systému Organizácie Spojených národov (OSN) a ďalšie globálne, regionálne a subregionálne organizácie, mimovládne organizácie a všetkých zainteresovaných jednotlivcov, aby:
- sledovali a zvyšovali povedomie o téme Svetového dňa divej prírody 2025 (napríklad prostredníctvom šírení plagátov a videí: WWD2025, Svetový deň divej prírody 2025 - ŠOP SR;
- organizovali miestne oslavy Svetového dňa divej prírody v súlade s témou 2025;
- zapájali miestne obyvateľstvo, komunity a mládež so skúsenosťami a znalosťami v oblasti ochrany voľne žijúcich živočíchov a rastlín a obchodu s nimi do všetkých podujatí a osláv Svetového dňa divej prírody 2025;
- využívali logá Svetového dňa divej prírody a informačný materiál na rok 2025.
CITES na Slovensku
Výkonným orgánom, ktorý na Slovensku koordinuje presadzovanie dohovoru CITES je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR). Ďalšími orgánmi štátnej správy, ktoré sa zaoberajú presadzovaním dohovoru CITES sú okresné úrady a Slovenská inšpekcia životného prostredia. Tieto vykonávajú dozor, kontrolu, majú na starosti sankcie, nápravné opatrenia a v neposlednej rade aj odoberanie nelegálne držaných exemplárov.
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky plní v súvislosti s dohovorom CITES úlohy vedeckého orgánu. Zásadnou úlohou ŠOP SR je teda posúdenie, či vývoz alebo dovoz exemplárov nebude mať škodlivý vplyv na zachovanie druhu, alebo na rozsah územia, na ktorom sa príslušná populácia daného druhu vyskytuje.
Odmietnutie kúpy nelegálne získaných živočíchov a rastlín alebo výrobkov z nich
Odmietnutím kúpy nelegálne získaných živočíchov a rastlín alebo výrobkov z nich môžete aj vy prispieť k ich záchrane a prežitiu vo voľnej prírode! Pri kontrolách poštových zásielok aj batožiny cestujúcich z tretích krajín zamerané na CITES exempláre najčastejšie bývajú nájdené nelegálne prevážané suveníry, živočíšne výrobky a výrobky tradičnej medicíny. V prípade kúpy exotických suvenírov sa odporúča overiť si, či exempláre živočíchov alebo rastlín nie sú chránené dohovorom CITES a či nie je potrebné na ich dovoz vývozné a dovozné povolenie. V prípade nejasností ohľadom dovozu, vývozu, držby a zaradenia exemplárov druhov, ktoré by mohli podliehať ustanoveniam dohovoru CITES a nariadení EÚ sa vždy odporúča informovanie (cites@sopsr.sk).
Obrázok 4: Ilustračný obrázok - nelegálne prevážané suveníry
DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE:
Informačná brožúra pre cestovateľov„Ohrozený druh - vhodný suvenír do zahraničia?“ nájdete TU.
Oficiálna stránka Svetového dňa divokej prírody- https://www.wildlifeday.org/en
Informácie o dohovore CITES a legislatívu SR nájdete - https://www.cites.sk/
Oficiálna internetová stránka Dohovoru CITES - https://cites.org/eng
Stránka Európskej únie venovaná obchodovaniu s ohrozenými druhmi -https://environment.ec.europa.eu/topics/nature-and-biodiversity/wildlife-trade_en
K nelegálnemu obchodu so slonovinou na Slovensku sa vyjadruje aj Slovenská inšpekcia životného prostredia - https://www.sizp.sk/novinky/sizp-opakovane-riesi-pripady-nelegalneho-predaja-slonoviny
Spracoval: Odbor komunikácie a propagácie ŠOP SR
