Rašelinisko Hanšpíle na Záhorí bude zrevitalizované

Rašelinisko Hanšpíle na Záhorí bude zrevitalizované

Inštitút aplikovanej ekológie Daphne spolu so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) zrevitalizujú dvanásť zachovaných, no degradovaných rašelinísk. Jedno z nich sa nachádza na Hanšpíloch pri rieke Rudava na Záhorí. Dnes sa tam konala exkurzia pre zástupcov nórskych donorov projektu, ako aj pre žiakov a učiteľov z Nórska a základnej školy v Plaveckom Štvrtku.
 
Zdravé rašelinisko viaže uhlík lepšie než les a prispieva tak k zmierneniu zmenu klímy. „Zároveň zadržiavajú vodu v krajine a len pomaly ju uvoľňujú, čím predchádzajú vysušovaniu krajiny,“ upozornil Ján Šeffer, riaditeľ z Inštitútu aplikovanej ekológie DAPHNE. Navyše, sú bohaté na biodiverzitu a druhy, ktoré inde nenájdeme. Drvivá väčšina rašelinísk však bola u nás v minulosti vyťažená, odvodnená alebo premenená na poľnohospodársku pôdu.

 
Prostredníctvom projektu Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch preto experti zrevitalizujú dvanásť rašelinísk, ktoré sú v zlom stave. Väčšina z nich sa nachádza na severe Slovenska, jedinou lokalitou na Záhorí sú práve Hanšpíle. Zachovali sa tam napríklad slatinné rašelinisko  či slatinné jelšové lesy. Rastie tu aj orchidea hľuzovec Loeslov, ktorý sa vyskytuje len na troch miestach na Slovensku, pretože sa striktne viaže na slatinné rašeliniská.
 
V rámci projektu sa zrealizoval podrobný prieskum lokalít. Experti zdokumentovali stav kanálov a prirodzených tokov a zmapovali biotopy. Následne boli navrhnuté konkrétne opatrenia na zlepšenie, ktoré sa budú realizovať v najbližších mesiacoch. Na lokalite Hanšpíle už ochranári z Chránenej krajinnej oblasti Záhorie (CHKO) ŠOP SR určité záchranné zásahy robili. Konečne však bude priestor na komplexnú obnovu, skonštatoval v teréne riaditeľ Správy CHKO Tomáš Olšovský: „Odstránime trstinu a náletové dreviny, stabilizujeme vodný režim. Sčasti zasypeme odvodňovacie kanály a vybudujeme prehrádzky. Výrazne sa tak spomalí odtok vody z územia, čo je kľúčové pre záchranu týchto ohrozených biotopov.“


 
Súčasťou projektu je aj spolupráca so školami, ktorú zastrešuje Daphne. Outdoorové edukačné programy, školenia pre učiteľov a vzdelávacie materiály, ktoré Daphne v rámci projektu pripravuje, sú postavené na bádateľských metódach výučby a praktických aktivitách. Aj preto sa na dnešnej exkurzii zúčastnili žiaci a žiačky zo základnej školy v Plaveckom Štvrtku, ktorí si tam vyskúšali rôzne hydrologické merania.
 
Projekt „Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch“ je financovaný z Nórskeho grantu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.  Projekt sa začal vo februári 2022 a bude ukončený v apríli 2024. Partnermi projektu sú Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, DAPHNE- Inštitút aplikovanej ekológie, Mesto Spišská Belá a NINA – Nórsky  inštitút pre výskum prírody.
 
Nórske granty predstavujú príspevok Nórska k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe. Nórsko prostredníctvom Nórskych grantov prispieva k znižovaniu ekonomických a spoločenských rozdielov a k posilňovaniu vzájomných vzťahov s prijímateľskými štátmi v strednej a východnej Európe a v Pobaltí.
 
 
 

Doplňujúce informácie:
  • Rašeliniská vznikajú na miestach trvalo zásobovaných povrchovou alebo podzemnou vodou. Tieto špecifické typy mokradí často nachádzame v terénnych zníženinách a pri výveroch prameňov. V takýchto podmienkach je nedostatok kyslíka, dochádza tu k hromadeniu odumretých rastlín a k tvorbe rašeliny. Nájdeme tu aj mäsožravé rastliny, ktoré si dopĺňajú nedostatok živín chytaním hmyzu. Rašeliniská trvale zásobované podzemnou vodou voláme slatinné rašeliniská. Sú to spoločenstvá s prevahou nízkych ostríc a machorastov. Vrchoviská vznikajú tam, kde je dostatok zrážok a majú extrémne kyslú pôdu. Nedostatok minerálnych látok a úplná závislosť od zrážkovej vody vyhovuje iba obmedzenému počtu druhov.
 
  • Mnohé rašeliniská boli na Slovensku zničené („degradované“) – napr. odvodňovaním, či ťažbou rašeliny. Tým že mnohé neboli obhospodarované, tak zarástli náletovými drevinami. Degradáciu rašelinísk spoznáme podľa zmenenej vegetácie. Následne sa zisťuje kolísanie hladiny podzemnej vody z hydrologických pozorovaní – pomocou vrtov, do ktorých vkladáme senzory pre záznam dynamiky podzemnej vody.
 

  • Rašeliniská sa dajú obnoviť:
  1. Zvýšením hladiny podzemnej vody – napr. pomocou čiastočného zasypania odvodňovacích kanálov alebo vytvorením prehrádzok na spomalenie odtoku. Obnova vodného režimu zníži vysúšanie rašeliniska, čo zabráni rozkladným procesom rašeliny. Počas mineralizácie (rozkladu) rašeliny sa totiž uvoľňuje uhlík do prostredia a prispieva tak ku zmene klímy. Naopak, ak je vrstva rašeliny vodou dostatočne nasýtená, vytvára vhodné podmienky pre akumuláciu a viazanie uhlíka v rašelinisku.
  2. Manažmentom - kosenie a odstraňovanie náletov drevín (odčerpávajú veľké množstvo vody) umožní vytvoriť priestor pre rast druhov rastlín, ktoré v rašeliniskách rastú.
  • Cieľom projektu je zvýšiť kapacitu rašelinísk zadržiavať vodu v krajine a viazať uhlík. Projekt sa zaoberá obnovou 12 lokalít rašelinísk na Slovensku s cieľom zastaviť ich degradáciu realizáciou dobre cielených hydrologických a manažmentových opatrení na ploche 352,18 ha. Získané výsledky z pilotných lokalít (Bariny, Boserpalské mláky, Klinské rašelinisko, Krivý kút, Havrania dolina, Hanšpíle, Makoviská, Medzi bormi, Sivá Brada, Spišskoteplické slatiny, Tisovnica, Trstinné lúky) sa použijú na demonštráciu osvedčených a inovatívnych postupov pri ich ekologickej obnove.
  • Na lokalite Hanšpíle sa nachádzajú slatiny s vysokým obsahom báz, teda zásaditých chemických zlúčenín. Po odvodnení väčšej časti povodia Rudavy sa najhodnotnejšia plocha tohto biotopu zachovala práve na Hanšpíloch. Problémom sú však trstinové porasty, ktoré sa rozširujú na úkor tohto biotopu. Pozornosť si tiež zaslúžia slatinné jelšové lesy. Rastú v zníženinách medzi pieskovými dunami a pozdĺž toku Rudavy na miestach s vysokou hladinou podzemnej vody, často bývajú aj povrchovo zaplavované. Rastú tu viaceré druhy ostríc aj paprade, vrátane ohrozeného papradníka močiarneho.
  • Na základe skúseností z obnovy projektových lokalít budú pripravené usmernenia pre ochranu a trvalo udržateľný manažment rašeliniskových lesov na miestnej a národnej úrovni. Viac informácií nájdete: https://obnovaraselinisk.sopsr.sk/
 
Tlačovú správu spracovala Štátna ochrana prírody SR v spolupráci s DAPHNE - Inštitútom aplikovanej ekológie. 
Foto: Kristína Bocková, ŠOP SR 
Všetky správy

Jún

Počuli ste, že...