Na lokalitách sa realizuje aktívny manažment už od roku 2003. Ak by sa nekosili, postupne by zarástli bujnou vegetáciou s prevahou bezkolenca belasého a vrbinami, ktoré z rašelinísk neúmerne odčerpávajú vodu, ktorá je nesmierne dôležitá pre existenciu rašelinísk.
Manažmentové opatrenia spočívajú v kosení nežiaducej vegetácie a jej odstránení z najohrozenejších častí rašelinísk. Práce zabezpečujú zamestnanci Správy CHKO Vihorlat..png)
Kosenie západnej časti rašeliniska Postávka, Foto: Správa CHKO Vihorlat
Prvotne sa tieto vzácne lokality vyvinuli ako jazierka v nádržiach, ktoré sa vytvorili v údoliach vyerodovaním mäkkých hornín a posunutím materiálu pri zosuvoch, ktoré boli vo Vihorlate veľmi časté. Pôvodne jazierka neboli veľmi hlboké, pretože suťový materiál, ktorý údolie zahradil, bol pre vodu dobre priepustný. Plytké jazierka zarastali veľmi rýchlo vodným rastlinstvom, ktoré po odumretí dalo vznik slatinnej rašeline.
Ukončenie procesu zániku jazera dobre dokumentuje najsevernejšie rašelinisko POSTÁVKA, ktoré je súčasťou Prírodnej rezervácie (PR) Vihorlatský prales. Plocha s výmerou 1,6 ha je zo strán ohraničená andezitovými svahmi, na južnej strane podmáčaná prameňmi. Maximálna hĺbka pôvodného jazera bola 21 m. Lokalita je vzácna aj výskytom orchideí Dactylorhiza fuchsii, Dactylorhiza maculata a na Slovensku kriticky ohrozeným plavúňom zaplavovaným.
Povyše Postávky je ďalšie zaniknuté jazero – rašelinisko HYPKANIA s výmerou 2,3 ha, ktoré malo maximálnu hĺbku 10,8 m. Je podmáčané prameňom na juhozápadnom okraji. Voda preteká rašeliniskom smerom k severnému okraju, kde je umelo vytvorené vzdutie. Rašelinisko je taktiež súčasťou PR Vihorlatský prales a ide o lokalitu s výskytom významných druhov rastlín ako sú napr. kľukva močiarna (Oxycocus palustris), rosička okruhlolistá (Drosera rotundifolia) či páperovník pošvatý (Eriophorum vaginatum). 
Kosenie rašeliniska Pod Tŕstím, Foto: Správa CHKO Vihorlat
Vývojovo najmladší slatinno-rašelinový typ je ĎUROVA MLÁKA. Rašelinisko v prírodnej rezervácií ma výmeru 0,27 ha a je vo Vihorlate najmenšie, vyvinulo sa v terénnej depresií. Sú tu vzácne spoločenstvá slatín, s druhmi ako smlz sivý (Calamagrostis canescens), papradník močiarný (Thelypteris palustris), vstavačovec Rutheov (Dactylorhiza Ruthei) a vlhkomilnými druhmi ostric (Carex sp).
Lokalita POD TŔSTÍM predstavuje jedinú lokalitu s výskytom slatinných spoločenstiev v južnej časti Vihorlatu. Jej rozloha je 7,40 ha z toho slatinné spoločenstvá zaberajú 1,85 ha. Rašelinisko je súčasťou rezervácie Vihorlatský prales. Vyznačuje sa pôvodnou druhovou pestrosťou a môžme tu nájsť aj významný východokarpatský endemit mliečnik Sojakov (Tithymalus sojakii).
Všetky štyri rašeliniská sú významným biotopom pre mnoho druhov chránených rastlín, cicavcov, plazov a motýľov. Rašeliniská predstavujú vo väčšine prípadov len malé plôšky vzácneho biotopu vtrúsené do našej kultúrnej krajiny, ktorá predstavuje pre tak citlivý ekosystém nemalé ohrozenie. Na to aby rašelinisko dokázalo existovať je prítomnosť vody nevyhnutná.
Viac zaujímavostí o CHKO Vihorlat https://chkovihorlat.sopsr.sk/sprava-chko/mchu/
Vzácne rastlinné spoločenstvá rašelinísk, rosička okruhlolistá (Drosera rotundifolia) - Foto: Michal Kalaš, mliečnik Sojakov (Tithymalus sojakii)- Foto: Správa CHKO Vihorlat a páperovník pošvatý (Eriophorum vaginatum)- Foto: Michal Kalaš.
