Obnovujeme vzácne rašeliniská v Karpatoch

Obnovujeme vzácne rašeliniská v Karpatoch

Na Slovensku bude obnovených 12 vzácnych rašelinísk. Jedným z nich je aj Klinské rašelinisko na Orave, kde dnes odborníci odoberali vzorky pôdy. Obnova týchto ekosystémov pomáha nielen flóre a faune, ktoré sú na rašeliniská viazané, ale aj nám ľuďom. Práve v rašeliniskách má zadržiavanie vody v krajine, viazanie uhlíka z atmosféry, či zmierňovanie zmien klímy najväčší potenciál. Ich drvivá väčšina však bola u nás v minulosti vyťažená, odvodnená alebo premenená na poľnohospodársku pôdu. Okrem adaptácie ich obnovou zvýšime aj biodiverzitu krajiny.

„Klinské rašelinisko je veľmi vzácne a ohrozené územie, s výskytom viacerých chránených druhov rastlín a živočíchov. Nachádza sa medzi obcou Klin a mestom Námestovo, zákonom chránené je od roku 1967 a od roku 1979 aj súčasťou Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Horná Orava, má rozlohu 15,3 ha. V minulosti bol vodný režim silne narušený hlavne vodohospodárskymi úpravami okolitých pozemkov,“ hovorí Ivan Šustr botanik Správy CHKO Horná Orava Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR).


Foto: Klinské rašelinisko v CHKO Horná Orava, Zdroj: ŠOP SR

Prostredníctvom projektu Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatochobnovujeme 12 vybraných rašelinísk na Slovensku. Inštitút DAPHNE v spolupráci so Štátnou ochranou prírody zrealizoval vegetačný a hydrologický prieskum lokalít, na základe čoho sme  pripravili tzv. obnovné plány pre každú lokalitu. Na Klinskom rašelinisku, ktoré intenzívne zarastá náletovými drevinami, budeme realizovať najmä odstraňovanie náletových drevín, ktoré z lokality odčerpávajú vodu,“ vysvetľuje Ján Šeffer z Inštitútu aplikovanej ekológie DAPHNE.

Pri realizácii projektu spolupracujú experti Nórskeho inštitútu pre výskum prírody – NINA.  Jednou z úloh projektu je analyzovať stav projektových lokalít z hľadiska ich kapacít na viazanie atmosférického uhlíka a zhodnotiť efekt obnovy na zvýšenie tejto kapacity. Dnes sme na lokalite odobrali vzorky rašeliny, v ktorých budeme analyzovať obsah uhlíka. Zároveň meriame hĺbku rašeliny na celej lokalite. „Cieľom je zistiť, koľko uhlíka dokáže rašelinisko viazať a pri akých podmienkach je ich potenciál využitý,“  uzatvára Magni Kyrkjeeide z Nórskeho inštitútu pre výskum prírody NINA.


Foto: Pri realizácii projektu spolupracujú experti Nórskeho inštitútu pre výskum prírody – NINA, Klinské rašelinisko, Zdroj: ŠOP SR


Foto: Tlačový briefing na Klinskom rašelinisku, Zdroj: ŠOP SR

Medzi obnovené rašeliniská v rámci projektu patria aj Spišsko- teplické slatiny pri Poprade.Pôvodne sa slatinné lúky a rašeliniská rozprestierali na veľkom území medzi Popradom a Svitom. Po melioračných zásahoch boli v prevažnej miere zničené – odvodnené a premenené na polia. V súčasnosti ostali zachované už iba fragmenty niekdajšieho rozšírenia, ich vzácna biodiverzita  však stojí za našu pozornosť. „Správcom pozemkov na tejto lokalite sa stala Správa Tatranského národného parku (TANAP). To nám umožňuje realizovať obnovné opatrenia tak, aby to bolo najoptimálnejšie pre zachovanie priaznivého stavu biotopov slatinných rašelinísk,“ uvádza botanička Katarína Žlkovanová zo Správy TANAP.

Na základe vegetačného a hydrologického prieskumu lokalít, ako aj špecifických obnovných plánov budeme na Spišsko-teplických slatinách realizovať zasypanie odvodňovacieho kanála, kosenie slatinných lúk najmä v miestach, ktoré zarastajú trstinou, a odstraňovanie náletových drevín, ktoré z lokality odčerpávajú vodu.

Foto: Tlačový briefing na Spišsko- teplických slatinách pri Poprade, Zdroj: ŠOP SR

Aj pri Poprade sme odobrali vzorky rašeliny, v ktorých budeme analyzovať obsah uhlíka. Zároveň sme zmerali hĺbku rašeliny na celej lokalite.

Projekt „Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch“ je financovaný z Nórskeho grantu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.  Projekt s uvedeným názvom začal vo februári 2022 a bude ukončený v apríli 2024. Partnermi projektu sú Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, DAPHNE- Inštitút aplikovanej ekológie, Mesto Spišská Belá a PRO POPULO Poprad s.r.o. a  NINA – Nórsky  inštitút pre výskum prírody.

Nórske granty predstavujú príspevok Nórska k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe. Nórsko prostredníctvom Nórskych grantov prispieva k znižovaniu ekonomických a spoločenských rozdielov a k posilňovaniu vzájomných vzťahov s prijímateľskými štátmi v strednej a východnej Európe a v Pobaltí. 

Foto: Spišsko- teplické slatiny pri Poprade, Zdroj: ŠOP SR

Doplňujúce informácie:

  • Rašeliniská vznikajú na miestach trvalo zásobovaných povrchovou alebo podzemnou vodou. Tieto špecifické typy mokradí často nachádzame v terénnych zníženinách a pri výveroch prameňov. V takýchto podmienkach je nedostatok kyslíka, dochádza tu k hromadeniu odumretých rastlín a k tvorbe rašeliny. Nájdeme tu aj mäsožravé rastliny, ktoré si dopĺňajú nedostatok živín chytaním hmyzu. Rašeliniská trvale zásobované podzemnou vodou voláme slatinné rašeliniská. Sú to spoločenstvá s prevahou nízkych ostríc a machorastov. Vrchoviská vznikajú tam, kde je dostatok zrážok a majú extrémne kyslú pôdu. Nedostatok minerálnych látok a úplná závislosť od zrážkovej vody vyhovuje iba obmedzenému počtu druhov

  • Mnohé rašeliniská boli na Slovensku zničené („degradované“) – napr. odvodňovaním, či ťažbou rašeliny. Tým že mnohé neboli obhospodarované, tak zarástli náletovými drevinami. Degradáciu rašelinísk spoznáme podľa zmenenej vegetácie. Následne sa zisťuje kolísanie hladiny podzemnej vody z hydrologických pozorovaní – pomocou vrtov, do ktorých vkladáme senzory pre záznam dynamiky podzemnej vody.

  • Rašeliniská sa dajú obnoviť: 1. Zvýšením hladiny podzemnej vody – napr. pomocou čiastočného zasypania odvodňovacích kanálov alebo vytvorením prehrádzok na spomalenie odtoku. Obnova vodného režimu zníži vysúšanie rašeliniska, čo zabráni rozkladným procesom rašeliny. Počas mineralizácie (rozkladu) rašeliny sa totiž uvoľňuje uhlík do prostredia a prispieva tak ku zmene klímy. Naopak, ak je vrstva rašeliny vodou dostatočne nasýtená, vytvára vhodné podmienky pre akumuláciu a viazanie uhlíka v rašelinisku. Manažmentom - kosenie a odstraňovanie náletov drevín (odčerpávajú veľké množstvo vody) umožní vytvoriť priestor pre rast druhov rastlín, ktoré v rašeliniskách rastú.

Foto: Odoberanie vzoriek rašeliny na Spišsko- teplických slatinách pri Poprade, Zdroj: ŠOP SR

  • Cieľom projektu je zvýšiť kapacitu rašelinísk zadržiavať vodu v krajine a viazať uhlík. Projekt sa zaoberá obnovou 12 lokalít rašelinísk na Slovensku s cieľom zastaviť ich degradáciu realizáciou dobre cielených hydrologických a manažmentových opatrení na ploche 352,18 ha. Získané výsledky z pilotných lokalít (Bariny, Boserpalské mláky, Klinské rašelinisko, Krivý kút, Havrania dolina, Hanšpíle, Makoviská, Medzi bormi, Sivá Brada, Spišskoteplické slatiny, Tisovnica, Trstinné lúky) sa použijú na demonštráciu osvedčených a inovatívnych postupov pri ich ekologickej obnove.

  • Na základe skúseností z obnovy projektových lokalít budú pripravené usmernenia pre ochranu a trvalo udržateľný manažment rašeliniskových lesov na miestnej a národnej úrovni. Viac informácií nájdete: https://obnovaraselinisk.sopsr.sk/   

 

Všetky správy

Máj

Počuli ste, že...