Celoeurópska sieť chránených území NATURA 2000 oslavuje 30 rokov

Celoeurópska sieť chránených území NATURA 2000 oslavuje 30 rokov

Úlohou každého členského štátu Európskej únie je prispieť svojim prírodným dedičstvom k zachovaniu prírodného bohatstva. Krajiny Európskej únie tak budujú sústavu NATURA 2000 – celoeurópsku sieť chránených území, ktorej cieľom je ochrana prírodných biotopov a voľne žijúcich vzácnych alebo ohrozených živočíchov a rastlín.
Ministerstvo životného prostredia, Slovenská agentúra životného prostredia, neziskoví partneri Daphne – inštitút aplikovanej ekológie a WWF Slovensko v spolupráci so ŠOP SR pripravilo niekoľko aktivít v rámci celého Slovenska. Tie sa budú konať pri príležitosti 30. výročia NATURA 2000, 20. mája 2022.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Poľana má v rámci týchto osláv pripravený denný zážitkový program pre žiakov ZŠ Mateja Bela Funtíka z Očovej, ktorý sa bude realizovať v Komunitnej školskej záhrade v Očovej, v blízkosti územia európskeho významu NATURA 2000 Hradné lúky.
Na stanovištiach sa budú venovať spoznávaniu lúčnych spoločenstiev, ochrane biodiverzity a významu opeľovačov. Počas dňa bude prebiehať aj workshop zameraný na vytvorenie hmyzieho hotela, ktorý si potom žiaci ponechajú v školskej záhrade. 

Zaujímavosti z CHKO Poľana:
Výnimočným botanickým nálezom v Podpoľaní je ľanolistník bezlistencový (Thesium ebracteatum). Poloparazitická zelená rastlina, nešpecificky parazitujúca na koreňoch rôznych bylín. Jej koreňový systém vytvára početné haustóriá, čo sú modifikované útvary prirastajúce na xylém (t.j. drevnú časť cievnych zväzkov) hostiteľa. Odtiaľ čerpajú vodu a v nej rozpustné anorganické látky pre svoju výživu, podobne ako imelo, imelovec.
Lokalita tohto výnimočného nálezu sa nachádza na úpätí Poľany v rozsiahlom komplexe zamokrených lúk, ktoré boli botanikom už v minulosti známe výskytom viacerých vzácnych vlhkomilných druhov rastlín.

Divočenie tokov v lokalite Hradné lúky, potok Hradná Mačinová, je príkladom vetvenia riečneho koryta na viaceré ramená. Jav nastáva v miestach, kde pohybová energia rieky nie je schopná zabezpečiť prenos všetkého materiálu unášaného riekou, najmä pri náhlom znížení sklonu toku pri výtoku z pohoria alebo pri ústí do väčšieho toku. V koryte rieky sa usádza materiál, pričom sa utvárajú ostrovy obtekané ramenami. Akumuláciou vyvýšené miesta rieka často opúšťa a utvára nové korytá.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Latorica pripravila exkurziu pre študentov Gymnázia v Kráľovskom Chlmci. Počas celého dňa bude na Námestí Milénia infostánok venujúci sa európskej sústave chránených území Natura 2000. Poobede, od 14-17:00 hod., bude môcť verejnosť prísť priamo na lokalitu Veľký kopec ako územie európskeho významu a porozprávať sa so zamestnancami CHKO Latorica o význame a manažmente chráneného územia. 

Veľký kopec vznikol v dôsledku sopečnej činnosti. Prevažne je tvorený andezitom, z ktorého je postavených viacero stavieb v okolí (napr. hrad Csonkavár, gotický most svätého Gottharda pri Lelesi). Andezit - názov horniny je odvodený od pohoria Ánd, kde sa často aj vyskytuje. Andezitové lávy eruptujú s teplotou 900-1100 °C a majú často explozívne erupcie. Veľký kopec je súčasťou Chlmeckých pahorkov, ktorý patrí do geomorfologického podcelku Medzibodrocké pláňavy a tie sú časťou Východoslovenskej roviny. Najvyššie miesto Veľkého kopca dosahuje 263,9 m n m. Chlmecké pahorky vznikli v dôsledku vulkanickej aktivity v treťohorách (približne pred 15 miliónmi rokov) - sú tvorené predovšetkým andezitmi, ryolitmi a pyroklastikmi (kusy kryštálov, vulkanického skla a hornín).

V rámci celého dňa bude pripravených viacero tematických zastávok, ako napríklad geologická, poznávanie inváznych rastlín a ich negatívne dopady na pôvodné druhy, význam opeľovačov a dôvody ich úbytku a taktiež spôsoby ochrany, znečistenie prírody (čo s čiernymi skládkami po ich objavení), ochrana rastlinných druhov európskeho významu, poznávanie vtáctva a manažment chránených území.
Chránená krajinná oblasť (CHKO) Horná Orava organizuje na nábreží Oravskej priehrady stretnutie pre študentov a ich pedagógov, počas ktorého sa dozvedia viac o chránenom vtáčom území (CHVÚ) Horná Orava a vzácnych územiach európskeho významu (ÚEV) v CHKO Horná Orava. Pre menších bude pripravené kolo envirohier, pri ktorých budú môcť spoznávať prírodu vo svojom okolí. Šikovnejší si budú môcť vyrobiť búdky pre netopiere a vtáctvo.

Horná Orava patrí rozlohou medzi najväčšie chránené vtáčie územia Slovenska. Vďaka relatívnej zachovalosti lesných porastov i zvyškov tradičného obhospodarovania lúk a pasienkov sa tu dosiaľ zachovali podmienky pre život viacerých vtáčích druhov. Na území bolo celkove zistených 242 vtáčích druhov, čo predstavuje 66 % druhov avifauny Slovenska. V území sa vyskytujú druhy vtákov európskeho významu ako kuvičok vrabčí, chriašteľ poľný, ďubník trojprstý, tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, orol krikľavý, bocian biely a čiery čierny, včelár lesný, kalužiak červenonohý, jariabok hôrny a mnohé ďalšie.

Na severných a východných svahoch Oravskej Magury, v priestore medzi Kubínskou hoľou a Vasiľovskou hoľou leží ÚEV nazývané Pramene Hruštínky. Najväčšiu časť územia, približne 78%, zaberajú lesy. Tieto lesy ukrývajú "poklad" v podobe rašeliniskového jazierka, Puchmajerovo jazierko, s hĺbkou 5 – 6 metrov v nadmorskej výške 1200 m n.m., ktoré leží uprostred jednej z troch enkláv prechodných rašelinísk. Vzhľadom na zlú dostupnosť územia sú tunajšie lesy len minimálne zasiahnuté ľudskou činnosťou a predstavujú ukážky pôvodných ekosystémov. Územie je popretkávané jarkami a potôčikmi, ktoré vytvárajú pramennú sústavu potoka Hruštínka.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Záhorie v spolupráci s partnermi pripravilo niekoľko podujatí. Na stanovištiach v blízkosti hradu Devín sa bude loviť a pozorovať hmyz, odmenou bude sada na výrobu vtáčej búdky a získanie sadenice pôvodných druhov ovocných kríkov. 
V rámci manažmentov v CHKO Záhorie je plánovaná obnova mokradí až rašelinísk, aj tým, že budú zahradené alebo presmerované odvodňovacie kanály (napr. v Kaltenbruk alebo v Rudava na Hanšpíloch), alebo sa budú mokrade vytvárať znížením terénu odbagrovaním (tiež v Rudava), či sprietočňovaním mŕtvych ramien.


Pre Záhorie boli kedysi podmáčaniny, mokrade a rašeliniská úplne typické. Pred 60 rokmi sa tu začalo odvodňovať, aby sa zúrodnila pôda, začala sa ťažiť rašelina, a väčšina územia sa vysušila. Napriamila sa Morava, čo spôsobilo jej skrátenie o cca 20km a stratu vzácnych biotopov.
Na území sa vyskytuje aj vzácny druh európskeho významu, vážka jasnoškvrnná (Leucorrhinia pectoralis), ktorá je naviazaná práve na kyslé rašeliniskové vody, na ktorých obnove sa tu pracuje. Druh je ohrozený hlavne ubúdaním vhodných biotopov ich likvidáciou, znečistením a zarastaním.
 
Národný park Muránska planina plánuje svoje podujatie na 30. júla 2022 na Sysľovisku Biele vody pri Muráni. Stanovištia sa budú venovať lúčnym ekosystémom a ich biodiverzitou vo vzťahu s využívaním krajiny, vodnými ekosystémami a ich biodiverzitu.

V rámci aktivít Farební letci si zúčastnení aj priamo vyskúšajú dohľadať vajíčka, larvy alebo dospelé imága pomocou pinzety, lupy alebo lapacej siete a identifikovať druh. Na klasicky obhospodarovaných vlhkých lúkach s prirodzeným výskytom krvavca lekárskeho (Sangui¬sorba officinalis) je viazaný druh európskeho významu motýľ - modráčik krvavcový (Maculinea teleius). Samičky kladú vajíčka jednotlivo do vyvíjajúcich sa súkvetí krvavca lekárskeho, ktorý je ich jedinou živnou rastlinou. Mladé húseničky vypadávajú na zem, kde sú zbierané mravcami (Myrmicascabrinodis, menej M. rubra), ktoré si ich odnášajú do mraveniska. Mravcov lákajú sladkými výlučkami žliaz (sekréty bohaté na cukry), rady ich preto olizujú. Okrem toho sa maskujú a pri kontakte s mravcami sa skrútia, čím aj tvarom napodobnia mravčie larvy a uľahčia tak mravcom ich uchopenie a odnos. V mrave¬nisku žijú húsenice priamo v komôrkach s mravčím plodom a živia sa ním (myrmekofágia), taktiež tu prečkávajú zimu. Kuklia sa v podzemnej komôrke, kde sa aj vyliahne imágo. Krídla si vystiera až po vylezení z mraveniska.


Okrem vyššie spomenutých aktivít sme si pre vás pripravili aj vedomostný kvíz. Viac informácii sa dozviete už 20.5.2022, kedy bude spustený.

Podporené z projektu LIFE IP NATURA 2000 SVK (LIFE19 IPE/SK/000003), ktorý je financovaný zo zdrojov Európskej únie v rámci programu LIFE a zo štátneho rozpočtu SR prostredníctvom MŽP SR.

Všetky správy

Jún

Počuli ste, že...