Minulý týždeň, 9.-13.5.2022, sa v Liptovskom Mikuláši uskutočnil už 9. medzinárodný workshop o ľadových jaskyniach (IWIC-IX), na ktorom svetoví experti odprezentovali najnovšie výsledky z prebiehajúcich výskumov, monitorovania a starostlivosti o tieto jedny z najzraniteľnejších prírodných útvarov na svete. Výskumy sú zamerané nielen na terajší stav a procesy súvisiace so zaľadnením jaskýň a ich súčasnými zmenami, ale aj na rekonštrukciu klimatických zmien v minulosti, ktoré sú zaznamenané v jaskynnom ľade vytvorenom v posledných tisícročiach. Výsledky sú dôležité z hľadiska ďalšieho napredovania výskumu i zabezpečovania starostlivosti a ochrany ľadových jaskýň.
Workshop sa organizuje pravidelne každé 2 roky vždy v inom kúte sveta, na Slovensku sa konal už druhýkrát (predtým v roku 2006). Predchádzajúce ročníky sa konali v Rumunsku (2004), na Slovensku v Demänovskej doline (2006), v Rusku (2008), Rakúsku (2010), Taliansku (2012), USA (2014), Slovinsku (2016) a Španielsku (2018). Kvôli pandémii COVID-19 sa jeden ročník workshopu presunul z roku 2020, keď bol naplánovaný u nás pri príležitosti 150. výročia objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne.
Podujatie bolo organizované Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Správou slovenských jaskýň v spolupráci s Medzinárodnou speleologickou úniou (UIS), Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva a Slovenskou speleologickou spoločnosťou. Zúčastnilo sa 44 odborníkov, z toho 15 zo zahraničia (Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Slovinsko, Taliansko, Rumunsko a USA).
Súčasťou programu boli aj odborné exkurzie do našich ľadových jaskýň – Demänovská ľadová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa a jaskyňa Silická ľadnica.
Najnižšie položená ľadová jaskyňa nielen na Slovensku, ale aj na severnej pologuli do 50° zemepisnej šírky mierneho klimatického pásma, je Jaskyňa Silická ľadnica. Nachádza sa na Silickej planine v NP Slovenský kras asi 2 km od obce Silica. Horná časť jaskyne je čiastočne trvalo zaľadnená. V jaskyni sa prejavuje fenomén biologickej inverzie, čo znamená, že vďaka špecifickej mikroklíme sú tu vytvorené vhodné podmienky pre život chladnomilných druhov rastlín a živočíchov typických pre vyššie položené horské pásma. Pred zaľadnením bola jaskyňa viackrát osídlená. Archeologické nálezy sa datujú až do neolitu, doby bronzovej a laténskej.
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi naše najväčšie prírodné unikáty. Objemom ľadu sa zaraďuje medzi najväčšie ľadové jaskyne sveta. Podzemný priestor jaskyne sa zaľadnil zamŕzaním presakujúcich zrážkových vôd. Zaľadnená plocha predstavuje až 9772m2 a objem ľadu je viac ako 110 100m3. Vývojovo je jaskyňa súčasťou rozsiahleho systému Stratenskej jaskyne (tretí najdlhší systém na Slovensku), ktorý sa nachádza v podzemí planiny Duča v južnej časti NP Slovenský raj. Jaskyňa predstavuje najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotis brandtii) v strednej Európe. Taktiež je významný výskyt netopiera pobrežného (Myotis dasycneme) a netopiera riasnatého (Myotis nattereri), ktoré patria medzi najvzácnejšie druhy netopierov na Slovensku.
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete (1887) a hneď od jej objavenia v roku 1870 pútala veľkú pozornosť odbornej i širokej verejnosti. Známa bola aj letným korčuľovaním, ktoré sa prvýkrát uskutočnilo v roku 1893.
Pre verejnosť je jaskyňa prístupná od 15.5. do 30.9.
Foto: Michal Rengevič
Demänovská ľadová jaskyňa predstavuje severnú časť svetoznámych Demänovských jaskýň (najdlhší jaskynný systém na Slovensku) nachádzajúcich sa v NP Nízke Tatry. Pozoruhodná je výskytom trvalej ľadovej výplne, bizarnými a mohutnými tvarmi podzemných priestorov, vzácnou jaskynnou faunou, ako aj bohatou históriou. Avšak vzhľadom k predchádzajúcim slabým zimám došlo k masívnemu úbytku ľadu. Ten sa aktuálne nachádza len na podlahe najnižšie položenej časti jaskyne. Vertikálne formy ľadu, bohužiaľ, aktuálne v jaskyni vyskytujú iba na jar.
Svoje brány pre verejnosť otvára každoročne v polovici mája a navštíviť ju môžete až do polovice septembra..jpg)
Foto: Michal Rengevič, Jozef Knap, Pavol Staník
