Reakcie riaditeľov správ NP k schváleniu reformy národných parkov

Prinášame krátke reakcie riaditeľov národných parkov na schválenú poslaneckú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny.

 „Schválená reforma je obrovská výzva vytvoriť dobre fungujúcu správu NP. V mnohých krajinách je fungovanie parkov takýmto spôsobom úplnou samozrejmosťou. Nemusíme ísť vôbec ďaleko, stačí sa pozrieť za rieku Dunajec, kde poľský PIENAP funguje na takomto princípe už takmer celé storočie" uviedol riaditeľ Správy Pieninského národného parku Vladimír Kĺč.

Zmeny podľa neho prispejú hlavne k zefektívneniu manažmentov a praktickej starostlivosti v území na lesných aj nelesných pozemkoch, zjednodušeniu podávania projektov a ich čerpania. Očakáva aj zlepšenie doterajšej spolupráce s odbornými inštitúciami, akademickou obcou a kolegami zo zahraničia.

Podľa riaditeľa Správy TANAP Pavla Majka je kľúčové pre ochranu prírody, že sa podarilo dostať právnu subjektivitu národných parkov do zákona. „Som tomu rád, je to úľava, trvalo to dosť dlho. Teraz nás čaká veľa práce, bude potrebné nastaviť mechanizmy a priority v tomto území,“ skonštatoval Majko.

Prioritou podľa riaditeľa nebude ťažba dreva a ekonomika, ale zachovanie ekosystému. „Máme ambíciu, aby bol TANAP výkladnou skriňou ochrany prírody,“ zdôraznil. Dá sa podľa neho očakávať, že sa vďaka reforme urýchli a zreštartuje aj proces zonácie TANAPu.

 „Sme radi, že novela zákona o ochrane prírody prešla, myslíme si, že je to zásadná a prelomová vec a prinesie progres v ochrane prírody. NP Slovenský raj má zonáciu, a tak všetky štátne pozemky v celom národnom parku prejdú pod našu správu. Náš región je zžitý s myšlienkou, že to takto bude, či sú to obce, neštátni vlastníci lesov, podnikatelia a ďalší. Chápem to ako prirodzený vývoj našich národných parkov a priblížime sa tak európskym štandardom,“ skonštatoval riaditeľ Správy NP Slovenský raj Tomáš Dražil.

Riaditeľ Správy NP Muránska planina Ján Šmídt je presvedčený, že reforma národných parkov prinesie nové pracovné príležitosti, a to najmä v oblasti cestovného ruchu. S rastom pracovných pozícií vo svojich radoch počíta aj samotná Správa NP Muránska planina.

"Významnou novinkou, ktorú prináša reforma a ktorá môže prispieť k lepšiemu fungovaniu národných parkov, je zriadenie Rady NP. Bude to poradný, odborný, konzultačný a iniciačný orgán zložený zo zástupcov samospráv, Horskej záchrannej služby, podnikateľských aj nepodnikateľských subjektov v lesníctve a cestovnom ruchu a vedcov, ktorý určite prispeje k lepšej komunikácii a vzájomnému porozumeniu v regióne okolo národného parku" uzatvára Ján Šmídt.

Riaditeľ Správy NP Poloniny Miroslav Buraľ verí, že "NP Poloniny sa stane skutočne príležitosťou pre rozvoj regiónu." Očakáva, že lesy v Poloninách sa budú obhospodarovať nielen prírode blízkym spôsobom, ale i v súlade s ich priaznivým stavom. Podľa jeho slov po získaní právnej subjektivity už svojim kolegom z prihraničných NP v Poľsku a na Ukrajine nebudú musieť závidieť.

V urýchlenie procesu zonácie prostredníctvom dlho očakávanej reformy verí riaditeľ Správy NP Veľká Fatra Peter Vantara. Dodáva tiež, že "dôležité je zamerať sa aj na návštevníkov tohto chráneného územia. Poskytnúť im kvalitné informačné služby, či už v sprievodcovskej činnosti, vydávaní náučných publikácií, dbať na kvalitu turistických chodníkov."

Riaditeľka Správy NP Nízke Tatry Sandra Popelářová vníma vývoj situácie v ochrane prírody na Slovensku veľmi pozitívne. Pripomína však, že: „právna subjektivita národného parku prináša so sebou aj veľkú zodpovednosť za zverené územie. V nasledujúcom období bude na nás upierať zrak široká odborná i laická verejnosť. Urobíme všetko pre to, aby sme túto historickú šancu využili v prospech ochrany toho najcennejšieho, čo na Slovensku máme."

Riaditeľ Správy NP Malá Fatra Michal Kalaš oceňuje, že ochrana národných parkov má byť personálne posilnená a verí, že sa do tohto procesu zapojí mnoho šikovných ľudí priamo z regiónu. Zároveň si však tiež uvedomuje vyplývajúcu veľkú zodpovednosť a zdôrazňuje, že "priemernosť by tu nemala mať miesto."

„Schválenie plánovanej reformy je dobrou správou nielen pre náš národný park Slovenský kras, ale aj pre ostatné národné parky. Budeme mať právnu subjektivitu, tak ako je to aj u ostatných parkov nielen v okolitých štátoch (Maďarsko, Česko, Poľsko...), ale aj na celom svete. Postupne sa zabezpečí jednotná správa pozemkov vo vlastníctve štátu,“ dopĺňa riaditeľ Správy NP Slovenský kras Ján Kilík.




Schválenou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny sa od 1. apríla 2022 správa štátnych pozemkov presunie na správy národných parkov len na území TANAPu, PIENAPu a NP Slovenský raj. K tomuto dátumu prechádza pod národné parky aj správa štátnych pozemkov v 4. a 5. stupni ochrany. Prechod správy území v 3. a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou. 

Schválená novela zákona garantuje, že sa zachovajú všetky zmluvy viazané na prevzaté pozemky. Ide napríklad aj o dodávateľsko – odberateľské zmluvy, nájomné zmluvy či existujúce zmluvy uzatvorené napr. aj so včelármi a iné. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v tejto súvislosti prevezme všetkých lesníkov a robotníkov, ktorí sa podieľajú na obhospodarovaní lesov v národných parkoch pri zachovaní ich doterajšieho ohodnotenia. Zároveň bude pri správach národných parkov zriadený poradný, odborný, konzultačný a iniciačný orgán Rada národného parku.