„Diera nad Pastorkom“ tak sa volá pozoruhodná rozsadlinová jaskyňa objavená v Kremnických vrchov. V marci sa tu uskutočnili dva prieskumy, podľa ktorých by mohlo ísť o jednu z najhlbších jaskýň v nekrasových horninách na Slovensku.
Pracovníci Štátnej ochrany prírody SR - Správy CHKO Štiavnické vrchy, Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva, ako aj ohlasovateľ jaskyne Ján Pastorok, sa zúčastnili začiatkom marca historicky prvého prieskumu novej jaskyne v Kremnických vrchoch, ktorá bola pomenovaná ako „Diera nad Pastorkom“. S pomocou jednostopého rebríka sa im pri prvom prieskume podarilo zostúpiť do hĺbky 30 metrov.
Jaskyňa má dva neprepojené vstupné otvory
„Diera nad Pastorkom“ je lokalizovaná v Jastrabskej vrchovine v katastrálnom území obce Kopernica v nadmorskej výške 642 m. n. m. Na povrchu sa nachádzajú dva vstupné otvory do podzemných priestorov, ktoré navzájom nie sú prepojené. Podľa Petra Holúbeka, zástupcu Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, sa pri druhom prieskume koncom marca podarilo preskúmať severnejšiu lokalitu, ktorá má dĺžku 137 metrov. „Najnižšie miesto ležiace v hĺbke 39,3 metra nie je konečné. Dalo by sa tam pracovať a postúpiť ďalej, len je bohužiaľ veľmi úzke. O ďalšom pokračovaní svedčí prievan,“ objasňuje Peter Holúbek. Hĺbka tejto jaskyne 39,3 metra predstavuje najväčšiu hĺbku medzi nekrasovými lokalitami Slovenska.
Plánované sú aj ďalšie prieskumy
Hornina v jaskyni vznikla v období stredného miocénu – sarmatu (cca 11 mil. rokov). Podľa vyjadrení odborníkov, sa v prieskume plánuje pokračovať. Je potrebné priestory zamerať a zistiť súvislosť oboch podzemných fenoménov. „Diera nad Pastorkom predstavuje pomerne častý jav vo vulkanických, pieskovcových horninách a čiastočne aj v karbonátoch, keď gravitácia pôsobiaca na masív spolu s ostatnými činiteľmi spôsobí trhlinu, ktorá sa rozšíri do takej miery, že je prístupná pre človeka,“ hovorí renomovaný speleológ Peter Holúbek a dodáva, že podobné lokality sa nachádzajú v Kremnických vrchoch v okolí Skalky, v Štiavnických vrchoch v Szabóovej skale a v kameňolome pri Lehôtke pod Brehmi.
Spracovala: Anna Weissová, oddelenie komunikácie ŠOP SR
Zdroj: CHKO Štiavnické vrchy
