Svetová únia ochrany prírody IUCN bude aktívnym účastníkom na prebiehajúcej 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Prostredníctvom rady podujatí počas celej konferencie bude cieľom IUCN vyzdvihnúť najmä význam prírody a opatrení založených na prírodných procesoch v poskytovaní praktických riešení pre situácie súvisiace s klimatickou zmenou a adaptáciou na jej vplyv.
Opatrenia založené na prírodných procesoch (nature based solutions) sú efektívnym nástrojom zmiernenia vplyvov klimatických zmien a adaptácie na klimatickú zmenu. Diskusia bude najmä o európskom prístupe k implementácii týchto opatrení. Prezentujúci predstavia príležitosti využitia týchto opatrení a aj overené postupy na regionálnej a národnej úrovni a aj na úrovni EÚ.
Služby, ktoré poskytujú ekosystémy, sú efektívne využiteľné na zníženie emisií skleníkových vplyvov a na ochranu a zväčšenie uhlíkových úložísk. Zároveň sú využiteľné aj pri ochrane ľudských životov pred negatívnymi dopadmi klimatických zmien ako sú horúčavy, záplavy a suchá. Opatrenia založené na prírodných procesoch prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov a tým k poskytovaniu dôležitých funkcií ako sú ochrana brehov, filtrácia vody, úrodnosť pôdy, kvalita ovzdušia a ukladanie uhlíka.
Prezentácia možností využitia opatrení založených na prírodných procesoch na zvýšenie odolnosti ekosystémov je v súlade so Stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a implementáciou Stratégie EÚ o zelenej infraštruktúre.
Mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb je potrebné na zabezpečenie akceptácie a integrácie hodnoty ekosystémov do rozhodovacích procesov, politík a sektorov. Zároveň prispeje aj k identifikácii území prioritných z hľadiska potreby obnovy na miestnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ.
Súkromné investície do ochrany a obnovy prírody je kľúčové. Začína však zhodnotením prírodného kapitálu vytvorením jednotnej metodiky. Ochrana a obnova prírodného kapitálu z hľadiska zabezpečenia poskytovania ekosystémových služieb môže obrátiť súčasné ekonomické výzvy na príležitosti dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja. Na dosiahnutie tohto cieľa je však nutná spolupráca medzi obchodnými spoločnosťami, vládami a občianskou spoločnosťou.
Viac informácií na webstránke IUCN:
http://iucn.org/news_homepage/events/unfccc2/events/2015_paris/
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.