Za posledné tri desaťročia sa vytvorili rôzne prístupy k identifikácii území, ktoré sú významné pre biodiverzitu. Tieto prístupy sa vo všeobecnosti sústreďujú na jednu skupinu druhov alebo na jeden bióm a využívajú rôzne kritériá hodnotenia. Pre zjednotenie prístupu začalo IUCN v roku 2012 konzultačný proces s cieľom vytvorenia jednotnej metodológie pre identifikáciu území kľúčových z hľadiska biodiverzity.
Do procesu sa zapojili kľúčoví experti a organizácie, vrátane členov a komisií IUCN, akademikov, organizácií ochrany prírody a orgánov s rozhodovacou právomocou. Konzultačný proces zahŕňal rozhovory so zainteresovanými subjektmi a konečnými užívateľmi, technické workshopy a regionálne konzultácie.
V októbri 2015 sa ukončilo pripomienkovanie Konzultačného dokumentu na svetovej úrovni. Dokument vylíšil vzťah medzi územiami kľúčovými pre biodiverzitu a inými iniciatívami, navrhol kritériá a prahy hodnôt , ako aj procesy identifikácie a nominácie území kľúčových pre biodiverzitu. Výsledný dokument bude predložený na schválenie Rade IUCN.
Tento štandard pomôže vládnym organizáciám, orgánom s rozhodovacou právomocou, miestnym komunitám, súkromnému sektoru a aj iným inštitúciám identifikovať územia dôležité z hľadiska ochrany biodiverzity. Prispeje k naplneniu cieľa 11 z Aichi, Strategického plánu pre biodiverzitu Dohovoru o biodiverzite na roky 2011-2020, ktorý spomína "územia konkrétneho významu z hľadiska biodiverzity".
Viac informácií je možné nájsť na webovej stránke: http://www.kbaconsultation.org/
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.