Organizácia Spojených národov vyhlásila 22. máj za Medzinárodný deň biologickej diverziy (MDB), aby zvýšila povedomie a zlepšila pochopenie o záležitostiach týkajúcich sa biodiverzity. Témou tohtoročného Medzinárodného dňa biologickej diverzity je biodiverzita mora. Ustanovenie MDB 2012 na tému morských ekosystémov poskytuje členským krajinám Dohovoru o biologickej diverzie a každému, kto sa zaujíma o morský život príležitosť zvýšiť povedomie o tejto téme a zintenzívniť praktické kroky smerujúce s ochrane tohto dôležitého a najväčšieho ekosystému na Zemi.
Aký rozmanitý je život v mori?
V rokoch 2000 až 2010 sa uskutočnila nebývala spolupráca vedcov na celom svete, aby sa pokúsili určiť, koľko života je v mori. Toto úsilie pod titulom Sčítanie morského života vtiahlo 2 700 vedcov z viac než 80 štátov. Tí sa zúčastnili na 540 expedíciách po celom svete. Študovali povrchovú morskú vodu a skúmali najhlbšie a najtmavšie miesta oceánu, plavili sa po tropických moriach a objavovali ľadom pokryté oceány Arktídy a Antarktídy.
Keď sa sčítanie skončilo, do zoznamu morského života pribudlo 1 200 druhov. Vedci stále pokračujú vo svojej práci a určujú, či ďalších 5 000 druhov možno tiež považovať za novo objavené. Odhadovaný počet známych morských druhov, tých druhov, ktoré sú identifikované a tých, ktoré sú zdokumentované, a ktoré ešte čaká klasifikácia, narástol ako priamy dôsledok snahy o sčítanie a teraz je ich počet okolo 250 000 (toto číslo nezahŕňa niektoré mikrobiálne formy života ako napr. morské vírusy). Vo svojej záverečnej správe sčítací tím predpokladá, to môže prinajmenšom milión. Niektorí si myslia, že číslo môže byť aj dvakrát vyššie.
Morská a pobrežná biodiverzita
Oceán pokrýva 71 % povrchu Zeme a vytvára 90 % obývateľného priestoru na planéte. Žije v ňom vráskavec ozrutný, najväčší živočích, aký kedy žil na Zemi a miliardy tých najmenších v mori sa nachádza viac mikroorganizmov, ktorých množstvo prevyšuje počet hviezd vo vesmíre.
Od piesočných pobreží po najtmavšíe hlbiny mora, oceán a pobrežia podporujú bohatú škálu života, od lesov chalúh, ktoré sa kolíšu vo vlnách po otvory na dne mora, cez ktoré vyráža horúca voda a plyny, podporujúc unikátny ekosystém, ktorý má možnosť vidieť len zopár ľudí ? od polárnych medveďov, ktoré stopujú tulene krížom cez more Arktídy, po malinké fotosyntetizujúce rastliny nazávané fytoplanktón, ktorý poskytuje 50 % všetkého kyslíka na Zemi.
Ľudia žijú v blízkosti a lovia ryby z oceánu už tisíce rokov; dnes odhadom 41 % svetovej populácie žije vo vzdialenosti do 100 km od pobrežia a ulovené ryby predstavujú v ich jedálničku viac než 15 % príjmu živočíšnych bielkovín.
Hoci ľudstvo často benefituje zo štedrosti a darov mora a života, ktorý a v ňom nachádza, more a život v mori nie vždy benefitujú z pozornosti, ktoré mu ľudia preukazujú. Niektoré druhy, ako napr. alka veľká (Pinguinus impennis) a norok morský (Mustela macrodon) sú vyhynuté druhy, populácie iných, obzvlášť vráskavca ozrutného sú lovom zdecimované na zlomok ich pôvodných stavov. Komerčné nadmerné využívanie svetových zásob rýb je také závažné, že sa odhaduje, že až 13 % globálnych zásob rýb je v kolapse. V globálnom rozsahu 30-35 % rozhodujúcich morských biotopov ako morské trávy, mangrovy a koralové útesy je zničených. Spaľovanie fosílnych palív spôsobuje, že oceán sa ohrieva a okysľuje, dôsledky čoho ešte len začíname chápať.
Ale stále je tu nádej. Na celom svete sa druhy a populácie znovu spamätávajú zásluhou a po zásahoch komunít a vlád, veľké územia boli vyhlásené ako chránené územia. Dohovor o biologickej diverzite zaviedol sériu špecifických cieľov, ktoré požadujú od zainteresovaných skupín a jednotlivcov na všetkých úrovniach spolupracovať tak, aby chránili biodiverzitu, ktorá sa nachádza v moriach pre seba samých a pre benefity, ktoré to prináša ľuďom na celom svete.
Podujatia pripravované v rámci Medzinárodného dňa biologickej diverzity 2012:
pozri [doc]
Viac informácií na: http://www.cbd.int/idb/2012/
