INTERREG – CENTRAL EUROPE Programme
World Heritage BEECH Forests: emPOWERing and catalyzing an ecosystem-based Sustainable Development
Akronym:
|
BEECH POWER |
Kód:
|
CE1340 |
Číslo úlohy ŠOP SR:
|
ŠOP 009808 Asociovaný partner projektu |
Programová priorita: |
3. Spolupráca na prírodných a kultúrnych zdrojoch pre udržateľný rast v Strednej Európe
|
Špecifický cieľ programovej priority |
3.1 Zlepšiť integrované kapacity environmentálneho riadenia na ochranu a trvalo udržateľné využívanie prírodného dedičstva a zdrojov |
Obdobie trvania projektu: |
01.04. 2019 – 31. 03. 2022
|
Celkový rozpočet projektu:
|
1 864 328,98 Eur |
Rozpočet z ERDF:
|
1 525 058,32 Eur |
Vedúci partner:
|
Eberswalde University for Sustainable Development (DE) |
Partneri projektu: |
|
|
1. European Wilderness Society (AT) |
|
2. Kalkalpen National Park (AT) |
|
3. Public Institution Paklenica National Park (HR) |
|
4. Angermunde City Administration (DE) |
|
5. Slovenia Forest Service (SL) |
|
6. National Forest Centre (SK) |
Stručný opis projektu:
Cieľom projektu je zvýšiť kvalitu a efektívnosť manažmentu lokality svetového dedičstva “Starobylé a pralesovité bukové lesy Karpát a iných regiónov Európy”, aby sa zabezpečila ekosystémová integrita jednotlivých zložiek. Partneri prijímajú ekosystémový a participatívny prístup a pracujú na rôznych administratívnych úrovniach s cieľom upevniť trvalo udržateľný regionálny rozvoj a vytvoriť replikovateľné a inovatívne modely pre bukové lesy svetového dedičstva a ich miestne okolie. S usmerneniami, stratégiami a odporúčaniami projekt vytvorí “Štandardy kvality bukového lesa” na podporu správ chránených území, verejných orgánov a aktérov občianskej spoločnosti v ich každodennej práci. Projekt bude pracovať so 6 rôznymi cieľovými oblasťami v 5 krajinách: Národný park Kalkalpen (AT), Národný park Paklenica (HR), Biosférická rezervácia Schorfheide-Chorin (DE), Národný park Poloniny (SK) a Snežnik-Ždrocle a Krokar (SI).
Oficiálna web-stránka pre program Interreg – CENTRAL EUROPE:
https://www.interreg-central.eu/BEECH-POWER
Web-stránka: beechpower.eu
Facebook: https://www.facebook.com/BEECHPOWER/
Twitter: https://twitter.com/BEECHPOWER
LinkedIn: https://www.linkedin.com/company/beechpower/
YouTube: https://www.youtube.com/channel/UCxKbVfQ2sW48e-iNktr6RHw
Výstupy projektu:
D.T2.1.3-Conflict-management-strategy_final (1)-F (2).pdf
D.T2.1.3-Conflict-management-strategy_final (1)-F.pdf
D.T2.3.1-Joint-assessment-of-current-forest-management-situation_final_PR (1)-F.pdf
GovStrat1_stakeholder-involvement-and-participation (1)-F.pdf
GovStrat2_sustainable-regional-development (1)-F.pdf
O.T2.1-Active-involvement-Strategy-F.pdf
7.12. Objavenie Ochtinskej aragonitovej jaskyne (1954) - jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete. Je národnou prírodnou pamiatkou a je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
11.12. Vyhlásenie trilaterálnej SK-PL-UA biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1998) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
18.12. Vyhlásenie Tatranského národného parku (1948) - Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) zákonom č. 11/1948 zo dňa 18. decembra 1948 zriadili Tatranský národný park (TANAP). Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1949.
28.12. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat (1973) s cieľom ochrany a zveľaďovania prírody a prírodných zdrojov, zabezpečenia koordinácie jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou prírodného bohatstva a prírodných krás vzhľadom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický a zdravotno - rekreačný význam. V tomto chránenom území platí druhý stupeň ochrany.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.