BEECHPOWER
INTERREG – CENTRAL EUROPE Programme
World Heritage BEECH Forests: emPOWERing and catalyzing an ecosystem-based Sustainable Development
|
Akronym:
|
BEECH POWER |
|
Kód:
|
CE1340 |
|
Číslo úlohy ŠOP SR:
|
ŠOP 009808 Asociovaný partner projektu |
|
Programová priorita: |
3. Spolupráca na prírodných a kultúrnych zdrojoch pre udržateľný rast v Strednej Európe
|
|
Špecifický cieľ programovej priority |
3.1 Zlepšiť integrované kapacity environmentálneho riadenia na ochranu a trvalo udržateľné využívanie prírodného dedičstva a zdrojov |
|
Obdobie trvania projektu: |
01.04. 2019 – 31. 03. 2022
|
|
Celkový rozpočet projektu:
|
1 864 328,98 Eur |
|
Rozpočet z ERDF:
|
1 525 058,32 Eur |
|
Vedúci partner:
|
Eberswalde University for Sustainable Development (DE) |
|
Partneri projektu: |
|
|
|
1. European Wilderness Society (AT) |
|
|
2. Kalkalpen National Park (AT) |
|
|
3. Public Institution Paklenica National Park (HR) |
|
|
4. Angermunde City Administration (DE) |
|
|
5. Slovenia Forest Service (SL) |
|
|
6. National Forest Centre (SK) |
Stručný opis projektu:
Cieľom projektu je zvýšiť kvalitu a efektívnosť manažmentu lokality svetového dedičstva “Starobylé a pralesovité bukové lesy Karpát a iných regiónov Európy”, aby sa zabezpečila ekosystémová integrita jednotlivých zložiek. Partneri prijímajú ekosystémový a participatívny prístup a pracujú na rôznych administratívnych úrovniach s cieľom upevniť trvalo udržateľný regionálny rozvoj a vytvoriť replikovateľné a inovatívne modely pre bukové lesy svetového dedičstva a ich miestne okolie. S usmerneniami, stratégiami a odporúčaniami projekt vytvorí “Štandardy kvality bukového lesa” na podporu správ chránených území, verejných orgánov a aktérov občianskej spoločnosti v ich každodennej práci. Projekt bude pracovať so 6 rôznymi cieľovými oblasťami v 5 krajinách: Národný park Kalkalpen (AT), Národný park Paklenica (HR), Biosférická rezervácia Schorfheide-Chorin (DE), Národný park Poloniny (SK) a Snežnik-Ždrocle a Krokar (SI).
Oficiálna web-stránka pre program Interreg – CENTRAL EUROPE:
https://www.interreg-central.eu/BEECH-POWER
Web-stránka: beechpower.eu
Facebook: https://www.facebook.com/BEECHPOWER/
Twitter: https://twitter.com/BEECHPOWER
LinkedIn: https://www.linkedin.com/company/beechpower/
YouTube: https://www.youtube.com/channel/UCxKbVfQ2sW48e-iNktr6RHw
Výstupy projektu:
D.T2.1.3-Conflict-management-strategy_final (1)-F (2).pdf
D.T2.1.3-Conflict-management-strategy_final (1)-F.pdf
D.T2.3.1-Joint-assessment-of-current-forest-management-situation_final_PR (1)-F.pdf
GovStrat1_stakeholder-involvement-and-participation (1)-F.pdf
GovStrat2_sustainable-regional-development (1)-F.pdf
O.T2.1-Active-involvement-Strategy-F.pdf
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.