Správa PIENAP
PIENAP bol vyhlásený nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5/67 Zb. zo dňa 16. Januára. 1967. Nariadením vlády SR č. 47/97 Z.z. zo dňa 14. januára. 1997 boli upravené a novelizované hranice národného parku a jeho ochranného pásma.
adresa :
Správa Pieninského národného parku
SNP 57
061 01 Spišská Stará Ves
web :
http://pienap.sopsr.sk/
www.pienap.sk
tel. :
052 418 10 71 - 3
fax :
052 482 23 95
Posôbnosť správy: územie NP, jeho ochranné pásmo, územie okresov Kežmarok, Stará Ľubovňa
Pieninský národný park je hornaté územie v bradlovom pásme Pienin. Jeho pestrá horninová skladba, ktorá sa odrazila tiež do osobitého geomorfologického vývoja, podmienila vznik ojedinelého reliéfu bradiel, skalných stien a vežičiek. Oblasť je približne v strede prerezaná hraničnou riekou Dunajec s hlbokou prielomovou dolinou.
Krasový reliéf sa viaže na vápence Haligovských skál. Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka - najväčší a najvýznamnejší predstaviteľ jaskýň v štruktúre krasu bradlového pásma.
Územie je lesnaté so zachovalými jedľovo - bukovými porastami a pôvodnými borinami na skalách.
V druhovo bohatej flóre sa uplatňujú teplomilné i vysokohorské prvky s výskytom endemitov. K pieninským endemitom patrí králik Zawadského, nevädza Triumfettova pieninská, kurička štetinatá pieninská. Známy je výskyt vzácneho glaciálneho reliktu pieninskej flóry, borievky netatovej.
Rastlinstvo národného parku sa radí k najzaujímavejším spomedzi ostatných orografických celkov. Zastúpené sú xerotermné, horské, alpínske i subalpínske druhy. Rastie tu viac ako 90 chránených druhov, 35 endemitov a subendemitov a niekoľko reliktov. Najznámejší je miestny paleoendemit lykovec muránsky. Na obmedzenej ploche rastie vzácna valdštajnka trojlistá Magicova.
Pre Pieniny je zo zoogeografického hľadiska zaujímavý stret areálov druhov chladnomilných a teplomilných, ako aj alpskokarpatských a západokarpatských s východokarpatskými.
Z obdobia postglaciálnej klímy sa ako relikty z vtákov zachovali pôtik kapcavý a tesár čierny. Z ďalších vzácnejších druhov tu hniezdi včelár obyčajný, výr skalný, kuvičok vrabčí, jariabok hôrny, skaliar pestrý a iné.Stabilnou je populácia rysa, mačky divej a vydry.
Pieninský národný park nadväzuje na poľský Pieninski Park Narodowy.
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.