Slovenský raj zo dňa 18. januára 1988. Jeho územie bolo však chránené už od roku 1964 ako druhé veľkoplošne chránené územie a prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku.
adresa :
Správa NP Slovenský raj
Štefánikove nám. č. 9
052 01 Spišská N. Ves
web :
http://npslovenskyraj.sopsr.sk/
http://www.sopsr.sk/slov-raj/
http://www.npslovenskyraj.sk
tel. :053 442 20 10
fax :053 442 20 26
email :slovraj@sopsr.sk
Posôbnosť správy: územie NP, jeho ochranné pásmo, územie okresov Levoča, Spišská Nová Ves, Gelnica
Národný park Slovenský raj sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Na prírodné hodnoty a krásy mimoriadne bohaté svojrázne územie s komplexom ihličnatých a listnatých lesov sa nachádza na pôvodne súvislej, eróziou rozbrázdenej plošine. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné planiny, hlboké kaňony, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy a atraktívne podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa (1545 m n. m.). Najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Piecky, Veľký Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Zvyškami pôvodne plochého reliéfu sú náhorné planiny Glac, Geravy, Pelc, Skala, Duča a Havrania skala + Lipovec.
Národný park Slovenský raj po uskutočnení zonácie Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 69/2016 Z.z. zaberá 19 413,67 ha a jeho ochranné pásmo 5 474,76 ha. Patrí k európsky významným a chráneným vtáčím územiam.
Geologicky prevládajú biele vápence, miestami i dolomity druhohôr. Nachádza sa tu viac ako 600 jaskýň a priepastí, z ktorých je sprístupnená len Dobšinská ľadová jaskyňa. V roku 2000 bola spolu so Stratenskou jaskyňou a jaskyňou Psie diery zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Voľne dostupná je aj Biela jaskyňa, Zelená jaskyňa a Jaskyňa v Havranej skale. K zaujímavým geomorfologickým javom patrí aj 11 km dlhá prielomová dolina Hornádu a Stratenský kaňon na rieke Hnilec.
Prevažnú väčšinu územia pokrývajú lesy s prevládajúcimi vápencovými bučinami, ale aj pozmenenými smrečinami. Vyskytuje sa tu takmer 1000 druhov vyšších rastlín. Z chránených druhov a európsky významných druhov sa v Slovenskom raji nachádza astra alpínska, horec jarný, jazyk jelení, kosatec bezlistý uhorský, lykovec voňavý, plesnivec alpínsky, prvosienka holá, šafran spišský, žltohlav najvyšší, karpatské endemity ako zvonček karpatský, veternica lesná, poniklec slovenský, glaciálne relikty ako napríklad jazyčník sibírsky, lomikameň vždyživý, dryádka osemlupienková a ďalšie. Bohatstvo fauny, zastúpené živočíchmi ako medveď, rys, vlk, mačka divá, vydra riečna, syseľ pasienkový, orol skalný, orol krikľavý, sokol sťahovavý, sokol myšiar, výr skalný, bocian čierny a ďalšie, dopĺňa v roku 1963 vysadený kamzík vrchovský alpskej proveniencie z Jeseníkov, spôsobujúci škody na cenných rastlinných spoločenstvách.
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.