Správa NP Slovenský raj
Slovenský raj zo dňa 18. januára 1988. Jeho územie bolo však chránené už od roku 1964 ako druhé veľkoplošne chránené územie a prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku.
adresa :
Správa NP Slovenský raj
Štefánikove nám. č. 9
052 01 Spišská N. Ves
web :
http://npslovenskyraj.sopsr.sk/
http://www.sopsr.sk/slov-raj/
http://www.npslovenskyraj.sk
tel. :053 442 20 10
fax :053 442 20 26
email :slovraj@sopsr.sk
Posôbnosť správy: územie NP, jeho ochranné pásmo, územie okresov Levoča, Spišská Nová Ves, Gelnica
Národný park Slovenský raj sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Na prírodné hodnoty a krásy mimoriadne bohaté svojrázne územie s komplexom ihličnatých a listnatých lesov sa nachádza na pôvodne súvislej, eróziou rozbrázdenej plošine. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné planiny, hlboké kaňony, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy a atraktívne podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa (1545 m n. m.). Najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Piecky, Veľký Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Zvyškami pôvodne plochého reliéfu sú náhorné planiny Glac, Geravy, Pelc, Skala, Duča a Havrania skala + Lipovec.
Národný park Slovenský raj po uskutočnení zonácie Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 69/2016 Z.z. zaberá 19 413,67 ha a jeho ochranné pásmo 5 474,76 ha. Patrí k európsky významným a chráneným vtáčím územiam.
Geologicky prevládajú biele vápence, miestami i dolomity druhohôr. Nachádza sa tu viac ako 600 jaskýň a priepastí, z ktorých je sprístupnená len Dobšinská ľadová jaskyňa. V roku 2000 bola spolu so Stratenskou jaskyňou a jaskyňou Psie diery zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Voľne dostupná je aj Biela jaskyňa, Zelená jaskyňa a Jaskyňa v Havranej skale. K zaujímavým geomorfologickým javom patrí aj 11 km dlhá prielomová dolina Hornádu a Stratenský kaňon na rieke Hnilec.
Prevažnú väčšinu územia pokrývajú lesy s prevládajúcimi vápencovými bučinami, ale aj pozmenenými smrečinami. Vyskytuje sa tu takmer 1000 druhov vyšších rastlín. Z chránených druhov a európsky významných druhov sa v Slovenskom raji nachádza astra alpínska, horec jarný, jazyk jelení, kosatec bezlistý uhorský, lykovec voňavý, plesnivec alpínsky, prvosienka holá, šafran spišský, žltohlav najvyšší, karpatské endemity ako zvonček karpatský, veternica lesná, poniklec slovenský, glaciálne relikty ako napríklad jazyčník sibírsky, lomikameň vždyživý, dryádka osemlupienková a ďalšie. Bohatstvo fauny, zastúpené živočíchmi ako medveď, rys, vlk, mačka divá, vydra riečna, syseľ pasienkový, orol skalný, orol krikľavý, sokol sťahovavý, sokol myšiar, výr skalný, bocian čierny a ďalšie, dopĺňa v roku 1963 vysadený kamzík vrchovský alpskej proveniencie z Jeseníkov, spôsobujúci škody na cenných rastlinných spoločenstvách.
Február
1.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Slovenský kras (1977) - národný park Slovenský kras bol založený 1. marca 2002 na území bývalej Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Od 1. marca 1977, kedy bol zahrnutý do programu UNESCO "Človek a biosféra" sa stal prvou slovenskou biosferickou rezerváciou.
2.2. Svetový deň mokradí (Ramsarský dohovor, 1971) - oficiálne Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva je medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Územie spĺňajúce kritériá stanovené v texte dohovoru sa nazýva Rámsarská lokalita.
2.2. Zápis lokality Domica do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2001) - 12. ramsarská lokalita na Slovensku (v celosvetovom zozname má pridelené číslo 1051). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
13.2. Vyhlásenie Národného parku Slovenský kras (2002) - NP Slovenský kras je prvá slovenská biosférická rezervácia zahrnutá do programu UNESCO - Človek a biosféra. V roku 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu začlenené (zapísané na zoznam) do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
15.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Tatry (1993) - BR Tatry tvorí bilaterálnu biosférickú rezerváciu spolu s poľským národným parkom (Tatrzanski Park Narodowy, ďalej len "TPN"). Rozprestiera sa na výmere 110 685 ha v štyroch okresoch (Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok) dvoch krajov (Žilinský, Prešovský).
17.2. Zápis lokalít Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Poiplie, Mokrade Oravskej kotliny a Rieka Orava a jej prítoky do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (1998).
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.